BRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) – Prezident Andrej Kiska v utorok pri príležitosti 22. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenania desiatim osobnostiam z rôznych oblastí spoločenského a vedeckého života.
„Výsledky, ktoré ste dosiahli, poznatky, ku ktorým ste dospeli, dielo, ktoré ste vytvorili, ľudia, ktorým ste pomohli a ktorých ste inšpirovali, to všetko obstojí nielen v našom slovenskom meradle, ale stalo sa príspevkom do obecného ľudského poznania,“ povedal Kiska v príhovore.
Hlava štátu vyznamenala Radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam historika a publicistu Milana Zemka. Ocenenie dostal za mimoriadne celoživotné zásluhy v oblasti slovenskej historiografie a rozvoj demokracie. Zemko bol v prvých slobodných ponovembrových voľbách v roku 1990 zvolený za poslanca a následne za podpredsedu Slovenskej národnej rady. Do roku 1997 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, potom v Historickom ústave SAV, kde sa venoval politickým dejinám Slovenska a medzivojnového Československa. Zomrel 13. septembra 2013 v Bratislave.
Narodil sa 7. júla 1944 v Čiernom Balogu. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pôsobil ďalej na fakulte, kde sa venoval dejinám estetiky. Po roku 1968 bol pre svoje názory vylúčený z postgraduálneho štúdia, v normalizačných časoch udržiaval kontakty s občianskym disentom. V prvých slobodných ponovembrových voľbách v roku 1990 bol zvolený za poslanca a následne za podpredsedu Slovenskej národnej rady. Do roku 1997 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, potom v Historickom ústave SAV, kde sa venoval politickým dejinám Slovenska a medzivojnového Československa. Súčasne bol aktívny vo verejnom živote, publikačnou činnosťou a účasťou na rôznych diskusných fórach významne prispel k formovaniu historického povedomia na Slovensku. Zomrel 13. septembra 2013 v Bratislave.
Kiska tiež udelil trom osobnostiam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Psychiater a pedagóg Jozef Kafka dostal ocenenie za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, vysokého školstva a sociálnej oblasti zdravotníctva. Kafka sa radí medzi zakladateľov slovenskej psychiatrie a má významné zásluhy na výchove a vzdelávaní niekoľkých generácií slovenských lekárov, ošetrovateľov, psychológov či právnikov. Pre policajné orgány a súdy napísal okolo tisíc znaleckých posudkov.
Narodil sa 16. decembra 1942 v Kalništi. Po ukončení Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika začal pracovať na fakultnej Psychiatrickej klinike, na ktorej postupne prešiel všetkými funkciami a stal sa jej prednostom. Absolvoval dlhodobú stáž na jednom z pracovísk parížskej univerzity Sorbonne. Jeho vedecká práca zahŕňa vyše 170 odborných prác a piatich monografií, z ktorých osobitne významnou je monografia o špecifických poruchách osobnosti. Jozef Kafka sa radí medzi zakladateľov slovenskej psychiatrie a má významné zásluhy na výchove a vzdelávaní niekoľkých generácií slovenských lekárov, ošetrovateľov, psychológov či právnikov. Pre policajné orgány a súdy napísal okolo tisíc znaleckých posudkov. Je členom najvýznamnejšej psychiatrickej spoločnosti vo Francúzsku a bol členom redakčných rád niekoľkých odborných periodík.
Dizajnér, sochár, konštruktér a pedagóg Štefan Klein dostal vyznamenanie za zásluhy o rozvoj slovenského dizajnu a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. Klein sa okrem výchovy mladých špičkových dizajnérov sám venuje navrhovaniu a v jeho portfóliu sú nielen dizajnérske návrhy áut, ale aj vlak, autobus, motocykel či bager. V roku 1990 sa začal zaoberať myšlienkou lietajúceho auta. Pred piatimi rokmi založil firmu, ktorej cieľom je dotiahnuť túto novátorskú ideu na komerčný trh.
Narodil sa 6. októbra 1959 v Nitre. Absolvoval Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej a Vysokú školu výtvarných umení, na ktorej vyštudoval priemyselný dizajn. Tomu sa venoval aj počas svojich pobytov na školách vo Francúzsku a vo Veľkej Británii. Sedem bol prorektorom VŠVU, na ktorej založil v roku 1993 ateliér dopravného dizajnu. Ateliér od roku 2007 vedie a koordinuje jeho spoluprácu s vývojovými centrami najvýznamnejších svetových automobiliek. Okrem výchovy mladých špičkových dizajnérov sa sám venuje navrhovaniu a v jeho portfóliu sú nielen dizajnérske návrhy áut, ale aj vlak, autobus, motocykel či bager. V roku 1990 sa začal zaoberať myšlienkou lietajúceho auta. Pred piatimi rokmi založil firmu, ktorej cieľom je dotiahnuť túto novátorskú ideu na komerčný trh.
Sociologička Helena Woleková dostala ocenenie za zásluhy o rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti. Woleková v rokoch 1991 až 1992 zastávala v slovenskej vláde post ministerky práce a sociálnych vecí. Spoluzakladala Centrum pre analýzu sociálnej politiky a stála tiež pri zrode nadácie SOCIA. Tú dlhé roky viedla a výrazne sa pričinila o napĺňanie jej misie – spoluprácu „silných a slabých“ v podobe budovania kvalitných a dostupných sociálnych služieb pre znevýhodnených a ohrozených občanov.
Narodila sa 17. januára 1946 v Podkriváni. Vyštudovala sociológiu, počas Novembra ´89 sa angažovala vo Verejnosti proti násiliu. V rokoch 1991 až 1992 zastávala v slovenskej vláde post ministerky práce a sociálnych vecí. Spoluzakladala Centrum pre analýzu sociálnej politiky a stála tiež pri zrode nadácie SOCIA. Tú dlhé roky viedla a výrazne sa pričinila o napĺňanie jej misie – spoluprácu „silných a slabých“ v podobe budovania kvalitných a dostupných sociálnych služieb pre znevýhodnených a ohrozených občanov. Od roku 1999 je členkou Rady vlády SR pre mimovládne organizácie.
Rad Ľudovíta Štúra III. Triedy udelila hlava štátu vedcovi Pavlovi Šajgalíkovi za zásluhy o rozvoj vedy, techniky a školstva. Šajgalík celý svoj život zasvätil vedeckému bádaniu na pôde Ústavu anorganickej chémie, kde sa zameriava na materiálový výskum, konštrukčnú keramiku, fázovú transformáciu a mikroštruktúru. Je držiteľom troch patentov a spoluautorom 13 vedeckých knižných publikácií. Získal mnohé prestížne ocenenia doma i v zahraničí, v 90-tych rokoch získal aj prestížne štipendium nadácie Alexandra von Humboldta. V odborných textoch je možné nájsť tisíce jeho citácií. Snem SAV ho minulý týždeň zvolil za predsedu tejto inštitúcie.
Narodil sa 30. júna 1955 v Bratislave. Na svoju akademickú cestu vykročil štúdiom experimentálnej fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1979 pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Celý svoj život zasvätil vedeckému bádaniu na pôde Ústavu anorganickej chémie, kde sa zameriava na materiálový výskum, konštrukčnú keramiku, fázovú transformáciu a mikroštruktúru. Je držiteľom troch patentov a spoluautorom 13 vedeckých knižných publikácií. Získal mnohé prestížne ocenenia doma i v zahraničí, v 90-tych rokoch získal aj prestížne štipendium nadácie Alexandra von Humboldta. V odborných textoch je možné nájsť tisíce jeho citácií. Snem SAV ho minulý týždeň zvolil za predsedu tejto inštitúcie.
Baletná umelkyňa a pedagogička Augusta Herényiová-Starostová dostala Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny celoživotný prínos pre slovenskú kultúru, osobitne v oblasti tanečného umenia. Herényiová-Starostová po absolvovaní baletnej školy v roku 1947 pôsobila tridsaťsedem rokov v Slovenskom národnom divadle – najprv ako členka baletu, neskôr ako sólistka, baletná majsterka a asistentka choreografa Baletu SND.
Augusta Herényiová-Starostová sa narodila 6. mája 1930 v Bratislave. Po absolvovaní baletnej školy v roku 1947 pôsobila tridsaťsedem rokov v Slovenskom národnom divadle – najprv ako členka baletu, neskôr ako sólistka, baletná majsterka a asistentka choreografa Baletu SND. Počas svojej kariéry neopakovateľne stvárnila množstvo postáv a jej umenie sa vyznačovalo dokonalou súhrou prevedenia pohybového textu a hereckého pretlmočenia danej témy. Po skončení kariéry na doskách baletu Slovenského národného divadla pomáhala profesionálnemu rastu nových mladých talentov z pozície pedagogičky a asistentky choreografie.
Pribinov kríž II. triedy udelil prezident Andrej Kiska trom osobnostiam. Filmový kritik, historik, prekladateľ a publicista Pavel Branko ho dostal za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry, osobitne v oblasti filmovej kritiky a publicistiky. Branko študoval na Slovenskej vysokej škole technickej, z ktorej ho v období Slovenského štátu vylúčili pre etnický pôvod jeho otca. V roku 1942 bol zatknutý a odsúdený na doživotie, pred koncom vojny ho odvliekli do koncentračného tábora Mauthausen. Po vojne pôsobil ako filmový kritik. Napísal niekoľko publikácií z dejín slovenského filmu. Počas zákazu publikovania sa pod cudzími menami venoval prekladateľstvu – z ruštiny, nemčiny aj angličtiny.
Pavel Branko sa narodil 27. apríla 1921 – v roku, keď bol natočený prvý filmový Jánošík. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej, z ktorej ho v období Slovenského štátu vylúčili pre etnický pôvod jeho otca. V roku 1942 bol zatknutý a odsúdený na doživotie, pred koncom vojny ho odvliekli do koncentračného tábora Mauthausen. Po vojne pôsobil ako filmový kritik a nad ostatnými vynikal hravým jazykom i vydarenými metaforami. Napísal niekoľko publikácií z dejín slovenského filmu. Počas zákazu publikovania sa pod cudzími menami venoval prekladateľstvu – z ruštiny, nemčiny aj angličtiny. V 90-tych rokoch minulého storočia bol stálym spolupracovníkom Rádia Slobodná Európa v Bratislave a prispieval do niekoľkých periodík. Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení vrátane ceny Slnko v sieti.
Hudobník Marián Varga vyznamenanie dostal za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia. Varga ako člen skupiny Prúdy nahral legendárny album Zvonky, zvoňte. Neskôr založil prvú slovenskú artrockovú kapelu – Collegium Musicum, ktorá priniesla prvé náznaky umeleckej postmoderny. Priebežne sa venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov, ich Zelená pošta sa dnes už radí medzi klasiku. Spolu skomponovali aj prvý rockový muzikál u nás – Cyrano z predmestia.
Marián Varga sa narodil 29. januára 1947 v Skalici. Od šiestich rokov navštevoval ľudovú školu umenia a paralelne aj súkromné hodiny kompozície u prof. Jána Cikkera. V hudobnom vzdelaní pokračoval na bratislavskom konzervatóriu. Ako člen skupiny Prúdy nahral legendárny album Zvonky, zvoňte. Neskôr založil prvú slovenskú artrockovú kapelu – Collegium Musicum, ktorá priniesla prvé náznaky umeleckej postmoderny. Priebežne sa venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov, ich Zelená pošta sa dnes už radí medzi klasiku. Spolu skomponovali aj prvý rockový muzikál u nás – Cyrano z predmestia. Marián Varga zložil hudbu k niekoľkým celovečerným a televíznym filmom. Od zániku Collegia Musica sa venuje konceptu absolútnej improvizácie – komponovaniu hudby v reálnom čase.
Spisovateľ Pavol Vilikovský dostal ocenenie za zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry, osobitne v oblasti literatúry. Vilikovského vlastná tvorba zahŕňa už takmer dve desiatky titulov, z ktorých niektoré sa dočkali prekladu do desiatich cudzích jazykov. Cenu Anasoft litera získal prvýkrát v roku 2006 za prózu Čarovný papagáj a iné gýče, druhý raz triumfoval v minulom roku knihou Prvá a posledná láska. Jeho tvorbu charakterizuje neustála snaha pochopiť význam ľudského konania, poľudšťovať osobnosti literárnej a národnej tradície a zbavovať ich mýtických nánosov.
Pavel Vilikovský sa narodil 27. júna 1941 v Palúdzke. Po pokuse študovať filmovú réžiu na pražskej FAMU prešiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde absolvoval angličtinu a slovenčinu. Pracoval ako redaktor Slovenských pohľadov, odkiaľ bol donútený odísť v časoch normalizácie. Do novembra ´89 mu vyšla len jedna kniha. Okrem vlastnej prozaickej tvorby a redakčnej práci sa venoval aj prekladateľstvu. Jeho vlastná tvorba zahŕňa už takmer dve desiatky titulov, z ktorých niektoré sa dočkali prekladu do desiatich cudzích jazykov. Cenu Anasoft litera získal prvýkrát v roku 2006 za prózu Čarovný papagáj a iné gýče, druhý raz triumfoval v minulom roku knihou Prvá a posledná láska. Jeho tvorbu charakterizuje neustála snaha pochopiť význam ľudského konania, poľudšťovať osobnosti literárnej a národnej tradície a zbavovať ich mýtických nánosov.
Andrej Kiska udelil aj jednu Medailu prezidenta SR. Dostal ju skladateľ, koncertný organista, dirigent a pedagóg Ján Valach za významné zásluhy o rozvoj kultúry a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Valach pôsobil aj ako dirigent Antverpskej Kráľovskej opery. Práve tu úspešne uviedol štyri slovenské opery, medzi inými Krútňavu s 18 reprízami. Ján Valach je aj v súčasnosti plne umelecky aktívny, pravidelne prichádza na Slovensko, kde sponzoruje prvé ceny celoslovenskej súťaže žiakov základných umeleckých škôl.
Sám skomponoval vyše 120 skladieb a napísal veľké množstvo článkov propagujúcich slovenskú hudbu.
Narodil sa 22. septembra 1925 v Hnúšti. Počas štúdia medicíny v Bratislave študoval súčasne aj hru na organe a dirigovanie. Čisto hudbe sa neskôr venoval na Akadémii múzických umení v Prahe. Svoje životné dielo začal v Opere SND, ale neostal len tam. Slovensko reprezentoval i vo svete – v Egypte ako profesor konzervatória, v Nemecku ako dirigent a tiež v Belgicku, ktoré sa mu stalo domovom. Pôsobil ako dirigent Antverpskej Kráľovskej opery. Práve tu úspešne uviedol štyri slovenské opery, medzi inými Krútňavu s 18 reprízami. Ján Valach je aj v súčasnosti plne umelecky aktívny, pravidelne prichádza na Slovensko, kde sponzoruje prvé ceny celoslovenskej súťaže žiakov základných umeleckých škôl. Sám skomponoval vyše 120 skladieb a napísal veľké množstvo článkov propagujúcich slovenskú hudbu.
Milan ZEMKO
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam
Jozef KAFKA
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Štefan KLEIN
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Helena WOLEKOVÁ
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Pavol ŠAJGALÍK
Rad Ľudovíta Štúra III. triedy
Augusta HERÉNYIOVÁ – STAROSTOVÁ
Pribinov kríž I. triedy
Pavol BRANKO
Pribinov kríž II. triedy
Marián VARGA
Pribinov kríž II. triedy
Pavol VILIKOVSKÝ
Pribinov kríž II. triedy
Ján VALACH
Medaila prezidenta Slovenskej republiky