BRATISLAVA 16. júna (WebNoviny.sk) – Slovenský prezident Andrej Kiska vo štvrtok v parlamente predniesol správu o stave republiky. Kiska už v aktuálnom volebnom období pred poslancami vystúpil, a to koncom apríla po schválení programového vyhlásenia vlády.
Členstvo v EÚ nemá žiadnu rozumnú alternatívu
Výnimočnou správou o stave republiky bude nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie. Uviedol to prezident Andrej Kiska vo svojej správe o stave republiky, ktorú dnes predniesol v Národnej rade SR. Prezident sa takisto venoval aj domácim záležitostiam, hovoril o nedostatku dôvery ľudí v štát, náraste extrémizmu a antieurópskych nálad, ale venoval sa aj aktuálnej vnútropolitickej kauze – kauze Bašternák.
„Predsedníctvo je správou o stave našej republiky preto, lebo členstvo v Európskej únii dáva našej republike najsilnejšie politické a ekonomické postavenie, aké mohlo Slovensko dosiahnuť. Vďaka členstvu v Únii a samozrejme aj v Aliancii sa môžeme cítiť relatívne bezpečne. Vďaka nemu sme v Európe dokázali prekonať historické animozity a aj náš región strednej Európy je stabilnou a bezpečnou časťou sveta,“ povedal na úvod prezident.
Prečítajte si celý prejav Andreja Kisku o stave republiky
Reakcie na Kiskov prejav: Podľa Matoviča bol odvážny
Kiska je prezidentom už dva roky, priznal aj malé chybičky
Kiska zdôraznil, že naše členstvo v EÚ nemá žiadnu rozumnú alternatívu. „A predstavy a návrhy, že Slovensko by mohlo fungovať, a lepšie, aj mimo Európskej únie, sú opakom vlastenectva a sú hazardérske,“ zdôraznila hlava štátu s tým, že aj na Slovensku rastú nálady a podpora politických síl, ktoré chcú dosiahnuť rozpad architektúry mieru, spolupráce, spoločnej slobody a prosperity.
Kiska v prejave spomenul aj britské referendum o zotrvaní krajiny v EÚ. „Hovorím o tom preto, lebo dopustiť podobnú neistotu v ďalších krajinách, osobitne v našom regióne strednej Európy, by znamenalo vrátiť sem riziká a hrozby minulosti,“ podotkol. Kiska považuje naše predsedníctvo v Rade Európskej únie za výnimočnú správu o stave Slovenskej republiky, pretože verí, že Slovensko preukáže schopnosť byť čestný, poctivý a úprimný sprostredkovateľ medzi krajinami a ich záujmami, v prospech celku. „Netlačme Slovensko do vyhrotených a konfrontačných postojov, ktoré by túto našu povinnosť oslabili,“ apeloval prezident.
Dodal, že považuje za chybu, že sme v domácej politike zabudli o EÚ povedať čokoľvek priaznivé. „Takzvaný diktát Bruselu je viac prázdny politický slogan než odraz reality,“ povedal a pripomenul, že podstatné rozhodnutia neprijímajú európski úradníci, ale my. Kiska takisto povedal, že podľa jeho informácií je Slovensko na predsedníctvo dobre pripravené.
Tému korupcie označil za najhorúcejšiu
V správe o stave republiky sa okrem témy predsedníctva venoval aj parlamentným voľbám, novej vláde a korupcii. Podľa neho je priskoro hodnotiť veci, ale výsledky sú správou o stave republiky, ktorú napísali občania.
„V parlamentných voľbách nezískal žiaden politický prúd dominantnú prevahu, ani nezískal dominantnú prevahu žiaden program alebo myšlienka. Namiesto nich významne posilnila nedôvera k politike a k politikom. A možno až hnev vo viacerých podobách. Niekedy aj krajnosť a extrém,“ pripomenul prezident. Tému korupcie označil za najhorúcejšiu tému.
Kiska zdôraznil, že súčasná vláda by sa nemala spoliehať na to, že k nej dnes neexistuje reálna politická alternatíva. „Ale ani súčasná demokratická opozícia by sa nemala spoliehať na to, že ak vláda nebude úspešná, tak ju automaticky vymení. Takáto jednoduchá dvojčlenka dnes neplatí,“ povedal Kiska poslancom s tým, že dôvera ľudí v štát spadla na nové minimá a varoval, že ak bude tento trend pokračovať, ak ľudia nedostanú dôvod, aby obnovili svoju dôveru v štát a jeho inštitúcie, po budúcich voľbách môže byť problematické, ak nie nemožné, zostaviť vládu z demokratických politických strán.
Dodal však, že ako prezident sa drží zásady nevstupovať do sporov medzi vládou a opozíciou a nemá v úmysle vstupovať ani do sporov vo vnútri koalície. Tým je podľa Kisku dnes spor o koncesionárske poplatky. „Som však presvedčený, že aj v súvislosti s fenoménom, o ktorom hovorím, napríklad potrebujeme silné a nezávislé aj odvážne verejnoprávne médiá. A preto vás prosím, apelujem, aby sa nestali predmetom politického zápasu,“ povedal pred zákonodarcami prezident.
„Asi niet osoby, ktorá by uverila príbehu, že niekto v kufríkoch priniesol 12 miliónov eur v hotovosti. Napriek tomu do dnešného dňa nemáme zmysluplnú odpoveď. Koľko občanov si podľa vás myslí, že orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány nepodliehajú žiadnym tlakom — politickým ani iným, a sú absolútne nezávislé? A že sa na ich prácu dá spoľahnúť?“ pýtal sa Kiska poslancov. Dodal, že netreba sa čudovať otázkam ľudí o nezávislosti polície a prokuratúry.
Podľa prezidenta sú nahnevaní už aj rozumní a mierni ľudia
Hlava štátu skonštatovala, že len so závisťou pozeráme na Rumunsko, ktoré aktívne bojuje proti korupcii. V Rumunsku od posledných parlamentných volieb bolo obžalovaných, stíhaných a odsúdených viac ako 1500 osôb – vrátane popredných politikov, za uplácanie sudcov bol odsúdený jeden z najbohatších podnikateľov v krajine a prokuratúra obvinila 77 lekárov z brania úplatkov.
„Podozrenia z korupcie a klientelizmu vo vysokej politike sú témou, ktorá vyvoláva najväčšie vášne a politické spory a roky priťahuje pozornosť médií. Žiaľ, deklarovaná politická dôležitosť tejto témy je v príkrom rozpore s tým, čo by sme mohli označiť za uspokojivé výsledky. Kauzy sa vlečú roky a do stratena. Tento rozpor je nevysvetliteľný, nepochopiteľný a neudržateľný,“ povedal prezident aj pred zástupcami vlády, ktorí si jeho prejav prišli vypočuť.
Vyvodenie politickej zodpovednosti podľa Kisku nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti. „Takto to funguje v krajinách s normálnym systémom spravodlivosti a kultúrou slušnosti v politike. Nie však na Slovensku. Naši občania sú namiesto toho konfrontovaní s nepodarenou reality šou, v ktorej môžu najviac tak tipovať, či niekto odstúpi alebo neodstúpi. A v ktorej si majú vybrať, akým neúplným informáciám a politickým deklaráciám uveria. Toto je druh viery a dôvery, ktorú už jednoducho nemôžeme od ľudí na Slovensku žiadať,“ apeloval Kiska.
Podľa prezidenta sú nahnevaní už aj rozumní a mierni ľudia. Poslancov, vládu a politické strany požiadal, aby hľadali urýchlene také inštitucionálne a politické riešenie, ktoré konečne poskytne ľuďom nádej, vieru a sebavedomie. „Nádej, vieru a sebavedomie, že je prakticky vylúčené, aby sa ešte niekedy politika zamiešala do daňových a policajných úradov – a že už žiadne porušenie zákona nezostane nevyšetrené a nepotrestané,“ uzavrel Kiska časť prejavu o korupcii.
Obdobie neistoty a obdobie príležitostí
Kiska hovoril aj o náraste politického extrémizmu a neonacizmu, konkrétne sa zameral na nulovú toleranciu k týmto fenoménom. Tvrdí ale, že súčasnú situáciu považuje viac za príležitosť, než za dôvod na neprimerané obavy.
„V prípade, ak túto príležitosť využijeme,“ povedal vo svojej správe o stave republiky. To podľa neho znamená nulovú toleranciu k prejavom extrémizmu a neonacizmu. „Na ulici, na internete, na športoviskách, kdekoľvek. Podľa môjho názoru to znamená, že štát sebavedome zakročí proti každému, kto sa pokúša nahrádzať jeho úlohu pri zabezpečovaní poriadku,“ dodala hlava štátu.
V tejto súvislosti navrhol, aby sme sa pokúsili prekročiť stále prevažne oficiálny ráz každoročných osláv Slovenského národného povstania. „Už je správny čas, aby sme si mohli trúfnuť doplniť oficiálne oslavy SNP pri pamätníkoch aj netradičnými formami, ktoré túto skutočne hrdinskú demokratickú kapitolu nášho národa spravia príťažlivou a hodnou obdivu pre ľudí všetkých generácií,“ uviedol Kiska pred zákonodarcami. Apeloval na to, aby sme pri tejto príležitosti dostali do kúta neonacizmus, antisemitizmus, rasizmus, popieranie holokaustu a relativizáciu zločinov proti ľudskosti. „Na ktorých sa, bohužiaľ, podieľala aj časť nášho národa,“ pripomenul prezident.
Podľa Kisku žijeme obdobie neistoty a obdobie príležitostí. „V roku 1998 bolo na tom Slovensko tak zle, že keď chcelo odvrátiť ekonomický kolaps, vláda musela pridať a postupne meniť veci, pretože iná možnosť nebola. A potom s tým prišlo aj zdravé sebavedomie Slovenska, ktoré v priebehu pár rokov dobehlo zameškané a dotiahlo sa na susedov,“ povedala hlava štátu v NR SR.
Dnes je na tom Slovensko podľa prezidenta ekonomicky relatívne dobre, hospodárstvo rastie, nezamestnanosť klesá, fabriky produkujú a živnostníci sa pretĺkajú. „Ale servis štátu a štátom poskytované služby tomu nezodpovedajú. Všetci cítime, že u nás nie je víťazná atmosféra,“ povedal ďalej prezident s tým, že už si dnes nikto nepamätá, kto prvý prisľúbil dátum dotiahnutia diaľnice do Košíc, iba vieme, že to bolo dávno. „Tiež si už asi nik nepamätá, kedy sme v našej spoločnosti zabudli, že štát je tu pre ľudí, a nie ľudia pre štát,“ vyhlásil ďalej prezident.
„Myslím, že máme na Slovensku najvyšší čas uvažovať a dohodnúť sa, ako budeme riešiť nedostatok pracovnej sily vo viacerých oblastiach. Stále viac počuť obavy zamestnávateľov, že kapacita pracovného trhu, ľudí s požadovanou kvalifikáciou, je v niektorých regiónoch pomaly vyčerpaná,“ povedal Kiska s tým, že zníženie nezamestnanosti je jednou z najlepších správ posledného obdobia.
Dodal ale, že stále chýba atraktívnosť pre talentovaných ľudí. „Slovensko by malo byť krajinou, ktorá nielen vychováva talentovaných, schopných, sebavedomých ľudí, ale malo by byť krajinou, ktorá takýchto ľudí priťahuje aj zo zahraničia,“ myslí si prezident. „Malá a flexibilná krajina v centre Európy s jasnou podporou kreatívneho priemyslu a inovácii je totiž ideálnym prostredím pre testovanie a zavádzanie najmodernejších technológii z celého sveta,“ dodal. Podľa prezidenta by sme mali tiež začať uvažovať o tom, ako chceme pripraviť ľudsky dôstojnú starobu naším seniorom odkázaným na pomoc.
Vyzdvihol to, čo je na Slovensku skvelé
Prezident tiež vyzdvihol to, čo je na Slovensku skvelé – príroda, ľudia, slovenské závody a firmy.
Slová o skvelých a motivovaných ľuďoch ho vždy napĺňajú hrdosťou. Myslí si ale, že ako krajina potrebujeme aj úspechy, ktorých súčasťou sa budeme cítiť všetci a na ktoré budeme hrdí. „Dôvody takejto hrdosti nemôže nahradiť vynikajúci výkon slovenského športovca. Ani celosvetový úspech slovenskej firmy. Ani rast HDP medzi najvyššími v Európskej únii,“ povedal prezident.
„Pôvod tejto hrdosti, zdravého sebavedomia, môže znovu vyrásť iba z toho, že Slovensko dokáže pridať. Že dokáže pohnúť s problémami tak, aby si všetci mohli povedať: Táto krajina, naše Slovensko, nie je iba pre najlepších. Nie je iba bohatých. Nie je iba pre vyvolených,“ vysvetlil.
„Príkladom úcty, ktorú chceme k sebe navzájom pociťovať a prejavovať ako ľudia, je na prvom mieste náš štát – tým ako sa k nám správa. Nedokáže všetko, pretože nikto nedokáže všetko. Ale keď ho potrebujeme, dokáže veľa. Tak ako my, jeho občania,“ uzavrel prezident.
