BRATISLAVA 17. septembra (WebNoviny.sk) – Pri rozhovoroch o migrantoch v Európe chýba prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi v diskusii jeden základný rozmer. Tým je základná otázka, či sme alebo nie sme ochotní dobrovoľne a iniciatívne dať týmto ľuďom pomocnú ruku.
Slovenský prezident Andrej Kiska to povedal vo štvrtok na brífingu po stretnutí s cudzincami, ktorí na Slovensku požiadali o azyl, alebo už sú občanmi Slovenska. „Najdôležitejšia vec je, že sa nesmie z toho robiť jedna veľká predvolebná politická téma,“ dodal Kiska.
Prezident je presvedčený, že sme schopní pomôcť. „Sme schopní pomôcť z pohľadu štátu a jeho bezpečnosti. Sme schopní a pripravení z pohľadu tisícok jednotlivcov a osôb, ale aj organizácií,“ povedal Kiska.
Európa podľa Fica prestala byť bezpečná a stráca prestíž
Utečenec, ktorého kopla kameramanka, má prácu v Španielsku
Utečenci odkryli desivosť Európy, Maďarsku chýba morálka
Prezident prijal napríklad Afganca, ktorý na Slovensko ušiel pred 17 rokmi pred násilím Talibanu. Získal tu azyl a neskôr aj štátne občianstvo. Vyštudoval žurnalistiku a uskutočňoval rozvojové projekty v Afganistane. Medzi pozvanými bol aj utečenec z Iraku, ktorý na Slovensku vyštudoval univerzitu a v súčasnosti podniká. Počas štúdia pritom dobrovoľne pracoval aj pre UNICEF.
Kiska sa stretol aj so somálskou azylantkou, ktorá na Slovensku žije s rodinou, vyštudovala obchodnú akadémiu a momentálne pracuje ako tlmočníčka pre Migračný úrad v Tranzitnom centre. Prezidentský palác navštívila aj matka s dcérou z Afganistanu, ktoré na Slovensku získali azyl spolu s rodinou. Spoločne pritom s prezidentom diskutovali o tom, prečo sa rozhodli pre Slovensko a ako sa dostali do našej krajiny, ako sa žije v ich pôvodnej krajine a ako sa im teraz na Slovensku darí. Cudzinci sa podľa prezidenta zhodli v tom, že na Slovensku sú ľudia s dobrým srdcom.
Kiska opätovne podporil výzvu na pomoc utečencom
Andrej Kiska sa vo štvrtok stretol aj s iniciátormi Výzvy k ľudskosti, kde opätovne podporil snahy pomôcť utečencom. Médiá o tom informovala jedna z iniciátoriek výzvy Lucia Štasselová. „Rozprávali sme sa o tom, že to nie je žiadna formalita, ale cesta, ako presvedčiť ľudí, ako verejnosť ubezpečiť, že to nie je bezprecedentné riziko,“ uviedla. Podľa Štasselovej je potrebné na Slovensku verejne hovoriť o pozitívnych skúsenostiach, ktoré má krajina s ľuďmi, ktorí k nám prišli ako utečenci. Ako príklad uviedla práve bývalých utečencov, ktorí sa stretli s prezidentom. Tí podľa nej hovoria o Slovákoch pozitívne. „Vieme pomáhať tým, ktorí sú v núdzi a toto treba podčiarknuť,“ zdôraznila.
Podľa Štasselovej sa iniciátorom Výzvy k ľudskosti podarilo pod ňu v priebehu dvoch týždňov získať 12-tisíc podpisov, čo ich príjemne prekvapilo. „Čo sa týka budúcnosti výzvy, rozmýšľame už teraz, akým spôsobom poprepájať štátne inštitúcie s mimovládnymi organizáciami, s neziskovými aktivitami tak, aby pomoc bola čo najefektívnejšia, a aby zdroje boli využité v prospech organizácií, ktoré sú priamo v teréne,“ dodala.
Slovensko by malo zdieľať európske bremeno, apeluje Výzva k ľudskosti
Výzva k ľudskosti je spoločnou iniciatívou jednotlivcov a mimovládnych organizácií. Iniciátori podporujú spoločný európsky postup pri zvládaní súčasnej humanitárnej krízy a presadzujú spoluprácu štátu a mimovládneho sektora. Verejná správa by podľa nich mala využiť všetky dostupné zdroje na podporu organizácií venujúcim sa humanitárnej pomoci a integrácii utečencov.
Utečencov by Slovensko podľa výzvy malo prijímať v počtoch, ktoré primerane pomôžu „zdieľať európske bremeno“. Taktiež by sa podľa nich mala začať spoločenská diskusia o dlhodobej stratégii týkajúcej sa ekonomickej migrácie.
Politickú reprezentáciu zároveň signatári vyzývajú k využívaniu racionálnych a na faktoch založených argumentov pri diskusii o probléme migrácie. Pod výzvou sú podpísané napríklad organizácie Človek v ohrození, Magna Deti v núdzi alebo Slovenská katolícka charita.
Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.
