BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) – Prezident SR Andrej Kiska opäť nepodpísal novelu Zákonníka práce. Keďže parlament minulý týždeň prelomil jeho veto, keď novelu pracovného kódexu schválili poslanci opätovne v pôvodnom znení, zmeny v pracovnom kódexe budú od začiatku marca účinné aj bez podpisu hlavy štátu.
Novelou Zákonníka práce sa sprísnia podmienky pre agentúrne zamestnávanie. Zavádza sa princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka.
Agentúrny zamestnanec musí mať totiž rovnaké mzdové podmienky ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť. Ak sa zistí, že agentúrny zamestnanec nie je rovnako odmeňovaný, tak zodpovednosť za doplatenie rozdielu bude nielen na agentúre, ale aj na užívateľskom zamestnávateľovi.
Zavedie sa aj prezumpcia dočasného pridelenia
Od začiatku marca tohto roka sa tiež zavedie prezumpcia dočasného pridelenia. Tá bude spočívať v tom, že ak výkon práce napĺňa všetky znaky agentúrneho zamestnávania, bude sa táto práca považovať za dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi.
Medzi tieto znaky bude patriť vykonávanie práce v užívateľskej firme s jej nástrojmi, v jej priestoroch, na pokyny pracovníka užívateľskej firmy a to, že obe firmy, ktoré uzavreli obchodnú zmluvu, majú rovnaký alebo podobný predmet podnikania.
Rezort práce a sociálnych vecí v novele pracovného kódexu zakazuje ďalšie dočasné prideľovanie zamestnanca počas trvania dočasného pridelenia a stanovuje maximálnu dĺžku dočasného pridelenia u toho istého užívateľského zamestnávateľa.
Obdobie dočasného zamestnávania bude obmedzené
Dočasné pridelenie u toho istého zamestnávateľa bude trvať najviac dva roky s tým, že ho počas dvoch rokov možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac štyrikrát. Ak by toto obdobie malo trvať dlhšie, zamestnávateľ bude musieť agentúrneho pracovníka prijať ako interného zamestnanca.
Dočasné pridelenie agentúrneho zamestnanca nebude možné na vykonávanie prác, ktoré patria do štvrtej rizikovej kategórie. Ide o práce s najvyššou mierou zdravotného rizika. Na pracovnú cestu bude môcť zamestnanca počas dočasného pridelenia vyslať len jeho užívateľský zamestnávateľ, a nie agentúra dočasného zamestnávania.
Ak agentúra uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na určitý čas, bude povinná určiť obdobie trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia. Z definície závislej práce sa vypustí jeden z jej znakov, ktorým je práca za mzdu alebo odmenu.
Parlament spolu so Zákonníkom práce novelizoval aj zákon o pedagogických zamestnancoch. Pracovný pomer na určitý čas bude možné s pedagogickým zamestnancom dohodnúť najkratšie do 31. augusta. Učitelia tak už nebudú cez letné prázdniny odchádzať na úrady práce.
Kiska nepodpísal ani novelu zákona o verejnom obstarávaní
Kiska opäť nepodpísal ani novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú znovu schválil parlament. Tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR to zdôvodnilo tým, že Národná rada SR neakceptovala pripomienky prezidenta. Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní, ktoré majú znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky, tak nadobudnú účinnosť 1. marca bez podpisu hlavy štátu.
Parlament minulý týždeň opakovane schválil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú vlani v decembri vrátil prezident Kiska na opätovné prerokovanie. Opozícia kritizovala novelu ako neúčinnú a nedokonalú, pretože neodhalí skutočných konečných užívateľov výhod za schránkovými firmami.
Poslanci schválili tri z ôsmich pripomienok hlavy štátu, týkajúce sa zmeny účinnosti novely zákona z 1. januára na 1. marca a prechodných ustanovení. Nesúhlasili s vypustením časti zákona o výnimke z pravidiel verejného obstarávania na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby súvisiace so zabezpečením prípravy predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie v roku 2016. Zákonodarcovia nepodporili ani ďalšie návrhy prezidenta na zmeny v zákone.
Novela zákona je podľa Kisku v rozpore so zákonom
Kiska zdôvodnil vrátenie novely tým, že spôsob vylúčenia účasti schránkových firiem z verejného obstarávania nie je v súlade s Ústavou SR a právom Európskej únie. Poukázal na to, že sami navrhovatelia pripustili, že zákon bude neúčinný.
Nezabráni, aby tendre vyhrávali firmy s utajenými majiteľmi, keďže vyžaduje len odkrytie formálnych vlastníkov. Hlava štátu mala výhrady aj k výnimke, aby sa pravidlá verejného obstarávania netýkali tovarov a služieb v súvislosti s predsedníctvom SR v EÚ.
Niektoré firmy prídu o možnosť verejného obstarávania
Verejného obstarávania sa podľa novely, schválenej pôvodne 3. decembra 2014 ako reakcia na kauzu predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou.
O verejné zákazky sa nebudú môcť uchádzať firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nich majú kvalifikovanú účasť aspoň desať percent, ani firmy, v ktorých majú uvedený podiel fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto účasť. Prístup k verejnému obstarávaniu budú mať zakázaný aj firmy, v ktorých majú verejní funkcionári podiel desať percent a viac.
Úrad pre verejné obstarávanie má na základe rozhodnutia vlády pripraviť do 31. marca návrh zákona o registri užívateľov konečných výhod zo zákaziek. Verejný register by mala spravovať Národná banka Slovenska.
