Kedy sa prihlásiť na úrad práce a kedy platiť poistné? Prehľad povinností absolventov škôl

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Absolvent.jpg
Študenti majú rôzne platové očakávania, ale najvyššie majú v Bratislave. Foto: ilustračné, Morguefile.com

Úspešná maturita alebo štátna skúška na vysokej škole neprináša len pocit úspechu či úľavy, ale aj povinnosti voči úradom.

Ich rozsah sa pritom odvíja od toho, či ide o absolventa strednej alebo vysokej školy, či študoval v zahraničí alebo, či bude v štúdiu pokračovať.

So sociálnym poistením sa netreba trápiť

Najmenej komplikované je to v prípade Sociálnej poisťovne, voči ktorej nemajú počas celého štúdia a ani po jeho ukončení mladí nijaké prihlasovacie, oznamovacie a ani odvodové povinnosti.

Je to preto, lebo študenti nie sú počas štúdia povinne poistení na sociálne poistenie. „A keďže nie je poistený, nevzniká mu ani nárok na jednotlivé dávky sociálneho poistenia,“ upozornila hovorkyňa Sociálnej poisťovne Zuzana Dvoráková.

Študenti si tak počas štúdia nemôžu napríklad nárokovať na nemocenské, ošetrovné alebo materské. Výnimku tvoria tí, ktorí sa dobrovoľne pre jednotlivé situácie poistia.

Povinnosti pre špecifické skupiny

Osobitná povinnosť však vzniká študentom, ktorí poberajú sirotský dôchodok, pokiaľ zmenia školu alebo prerušia či ukončia štúdium. Nárok na sirotský dôchodok im totiž zaniká nielen dovŕšením veku 26 rokov, ale aj v momente, keď prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, čo v praxi znamená práve ukončenie štúdia.

„Vo väčšine prípadov si to Sociálna poisťovňa overuje sama, avšak študenti-siroty z tých škôl, ktoré v registri ministerstva školstva nie sú, sú povinní takéto potvrdenie predložiť sami,“ objasnila Dvoráková.

Potvrdenie pre poberanie sirotského dôchodku tak musia priniesť väčšinou študenti škôl, ktoré spadajú pod rezort vnútra alebo obrany alebo študenti, ktorí študujú v zahraničí.

Situácia sa u nich mení, ak si popri škole nájdu zamestnanie. V takom prípade však väčšina povinností prechádza na zamestnávateľa, ktorý ho musí v Sociálnej poisťovni zaregistrovať a odvádzať za neho poistné.

Zárobok rozhoduje

To isté platí aj pri brigádnickej práci študentov, ktorú môže vykonávať napríklad aj absolvent strednej školy, ktorý pokračuje v štúdiu na vysokej škole.

Ten si môže počas letnej brigády prostredníctvom čestného vyhlásenia uplatniť takzvanú odvodovú výnimku.

„Vtedy zamestnávateľ nemusí z jeho príjmu do 200 eur mesačne platiť poistné na dôchodkové poistenie a študentovi tak zostane na výplatnej páske viac,“ vysvetlila hovorkyňa Sociálnej poisťovne.

Z príjmu nad 200 eur sa však už poistné odvádza a výnimka platí iba u jedného zamestnávateľa bez ohľadu na to, koľko brigád študent má.

Povinnosť registrovať sa alebo platiť poistné nemá študent ani počas prvého roku podnikania. Môže mu vzniknúť až na ďalší rok po tom, čo podá daňové priznanie. Na základe neho to totiž Sociálna poisťovňa posúdi a oznámi mu to.

Výhody úradov práce

Viac práv a povinností absolventom zabezpečí evidencia na úrade práce v mieste ich trvalého pobytu. Tá je však dobrovoľná.

„Evidovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie je možnosť, nie je to povinnosť,“ povedala Webnovninám hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marianna Šebová.

Prináša to však niekoľko výhod. Tou hlavnou je, že si absolventi nemusia sami platiť povinné zdravotné poistenie, respektíve doplácať jeho alikvotnú časť, pretože ho hradí štát.

Príspevky od štátu

Takisto im úrad práce bezplatne poskytuje informácie o voľných pracovných miestach, poradenstvo pri výbere zamestnania a o nástrojoch aktívnych opatrení na trhu práce.

Študenti tak môžu efektívne využívať rôzne príspevky, ktoré štát na podporu zamestnanosti pravidelne vyčleňuje. Nárok na ne majú aj študenti, ktorí študovali v zahraničí.

Ako hovorí Šebová, ich rodičia však musia úradu oznámiť začiatok, zmenu či ukončenie štúdia, a to prostredníctvom potvrdenia o štúdiu a jeho úradným prekladom.

Evidencia ako záchrana pred poistným

Pre samotnú evidenciu na úrade práce musia študenti podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K nej je potrebné predložiť okrem občianskeho preukazu aj kópiu dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, potvrdenie o čase štúdia a vyhlásenie o tom, či si podali prihlášku na vysokú školu.

Uchádzači o zamestnanie budú následne musieť pravidelne navštevovať úrad práce a dokladovať, že si hľadajú prácu.

Na výber pritom majú z niekoľkých možností, napríklad prostredníctvom agentúry zamestnávania alebo prostredníctvom žiadostí, ktoré zaslali zamestnávateľovi.

Študentské zdravotné poistenie

Pokiaľ absolvent pokračuje v štúdiu, nevzniká mu počas letných prázdnin voči zdravotnej poisťovni žiadna povinnosť.

„Štát je za neho platiteľom najdlhšie do ukončenia prázdnin, teda do 31. augusta,“ vysvetľuje hovorca Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matej Neumann.

Poistné si tak počas leta nemusia platiť ani študenti, ktorí napríklad včas nezmaturovali alebo ešte len čakajú na výsledky prijímacích skúšok na vysokú školu.

Študenti vysokej školy si však musia dať pozor na vek.

Do 26 rokom im totiž štát cez prázdniny hradí poistené bez ohľadu na to, akú ďalšiu formu štúdia si zvolia. Medzi 26 a 30 rokom však majú zdravotné poistenie preplatené len vtedy, ak pokračujú v dennej forme štúdia.

Štát platí aj v zahraničí

Zdravotné poistenie uhradí štát aj v prípade, ak absolventi pokračujú v štúdiu v zahraničí, avšak automaticky to platí iba pre školy, ktoré sú ekvivalentné so slovenskými vysokými školami.

V opačnom prípade musí študent svojej poisťovni doručiť doklad o ekvivalencii štúdia, ktorý vydáva Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní.

Rovnako by si mal overiť, či sa na jeho situáciu nevzťahujú aj dodatočné podmienky, napríklad požiadavka dennej formy štúdia.

Ak absolvent v štúdiu nepokračuje a nezaeviduje sa ani na úrade práce, bude sa na neho štát dívať ako na dobrovoľne nezamestnaného a bude si musieť platiť zdravotné poistenie sám.

V takom prípade musí podľa  Neumanna najneskôr do 8. októbra príslušného kalendárneho roku nahlásiť svojej zdravotnej poisťovni, kto za neho bude platiť poistenie.

Absolventi vysokých škôl, ktorí už v štúdiu nepokračujú, by si tiež mali dať pozor na to, že samoplatcami sa stávajú deň po tom, ako vykonajú štátnu skúšku a nie až po promócii.

Štát za nich zdravotné poistenie neplatí ani vtedy, ak sa po získaní už jedného akademického titulu druhého stupňa rozhodnú študovať od začiatku na inej vysokej škole.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marianna ŠebováMatej NeumannZuzana Dvoráková
Firmy a inštitúcie Sociálna poisťovňaÚstredie práceÚstredie práce sociálnych vecí a rodiny SRVšZP Všeobecná zdravotná poisťovňaWebnoviny.sk