Hygienici len nedávno upozornili, že evidujú nárast anonymných podnetov na zamestnávateľov, ktorí napriek vážnej epidemiologickej situácii nútia svojich pracovníkov osobne sa stretávať s klientmi. Týkať sa to malo najmä finančných poradcov, ktorých povaha práce umožňuje jej výkon aj z domu.
To otvorilo otázku, kedy môžu zamestnávatelia nariadiť miesto práce a v akých prípadoch sa môže zamestnanec voči tomu ohradiť.
Rozhodnutie musí byť odôvodnené
Hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekeš vysvetľuje, že uznesenie vlády SR aj Zákonník práce ponechávajú rozhodnutie na zamestnávateľa, či zamestnanca potrebuje na pracovisku alebo mu umožní výkon práce z domu.
Vychádzať by mal pri tom zo svojich potrieb alebo prevádzkových dôvodov a jeho rozhodnutie musí byť vždy odôvodnené. Potvrdzuje to aj advokátka Lucia Semančínová s tým, že dôvodov, prečo niektorým zamestnancom nie je dovolené pracovať z domu aj v súčasnej epidemiologickej situácii, je veľa.
Sťažnosti na zamestnávateľov sa kopia. Hygienici ich varujú, aby dbali na vážnosť situácie
Zamestnanci sa podľa nej často domnievajú, že ak napríklad pracujú na počítači, môžu automaticky pracovať z domu. Neberú však pri tom do úvahy napríklad dôležitosť ochrany údajov.
„Má napríklad zamestnanec doma zabezpečený taký priestor, aby mu do počítača nešlo dieťa? Vie zamestnávateľ zabezpečiť bezpečný prenos dát? A čo strata alebo poškodenie dokumentov pri ich častom prenose?“ vymenúva Semančíková otázky, ktoré si musí klásť každý zamestnávateľ.
Zároveň sú to, ak sú odpovede negatívne, podľa advokátky dôvody, pre ktoré musia do kancelárie chodiť aj administratívni pracovníci.
Možná aj okamžitá výpoveď
S objektívne odôvodneným rozhodnutím zamestnanec nič nespraví a musí ho rešpektovať. V opačnom prípade by podľa advokátky mohol dostať od svojho zamestnávateľa výpoveď. Platí to najmä vtedy, ak pracovník svojou absenciou ohrozí výkon pracovnej činnosti.
Zamestnanci pracujúci z domu sú spokojnejší, personalisti chcú využívať zdieľané stoly
Možné je pritom aj okamžité skončenie pracovného pomeru. „Ak by došlo k nejakému kolapsu z dôvodu, že naozaj fyzicky systémy, s ktorými je potrebné pracovať, sú iba vo firme a zamestnanec nepríde do práce, tak si to viem predstaviť,“ hovorí Semančíková.
Zároveň dopĺňa, že ustanovenia o výpovedi či okamžitom skončení pracovného pomeru sú počas pandémie rovnaké ako boli pred ňou a môže ich využiť aj zamestnanec.
Sprístupnenie pracoviska sa nedá vynútiť
Riadiť sa odôvodneným rozhodnutím zamestnávateľa musí aj ten pracovník, ktorý by chcel naopak pracovisko navštevovať. Či už preto, že doma sa pri ostatných členoch domácnosti na prácu nevie sústrediť alebo z rôznych iných dôvodov.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne kvôli bezpečnosti pracovisko zatvoriť, sprístupnenie si nemôže vynútiť.
„Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na pracovisku dodržiavanie všetkých nariadených či odporúčaných opatrení orgánu verejného zdravotníctva na obmedzenie šírenia koronavírusu,“ vysvetľuje Kerekeš s tým, že inšpektoráty práce plnenie týchto povinností kontrolujú.
Práca z domu uľahčuje kybernetické útoky. IT odborníci upozorňujú, na čo si dávať pozor
Inšpektoráty sú teda aj orgánmi, na ktoré sa môže zamestnanec obrátiť v prípade, ak zamestnávateľ bezpečnostné opatrenia nedodržiava. Hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová radí, že podnet možno podať aj elektronicky cez webstránku Národného inšpektorátu práce.
Podanie by podľa nej mohol pracovník podať aj anonyme, avšak, ako upozornil zase Kerekeš, v takom prípade nebude informovaný o výsledku prešetrenia podnetu.
Bezpečnosť na pracoviskách sa zlepšuje
Situácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa však podľa Nemethovej zlepšuje. Kým počas prvej vlny pandémie sa zamestnanci sťažovali napríklad na nedostatok ochranných pomôcok, teraz podľa nej už takéto problémy neevidujú. „Teraz už zamestnávatelia poskytujú aj dezinfekciu, aj rúška,“ dodáva.
Pri práci z domu si 36 percent zamestnancov rado zdriemne, prieskum ukázal aj ďalšie výhody home officu
Inšpektorát môže zamestnávateľovi za porušenie nariadení uložiť finančnú pokutu až do sumy 100 000 eur. Nerieši však ujmu na strane zamestnanca. Ten sa môže odškodnenia domáhať súdnou cestou.