Predstavte si obyčajnú slovenskú obec v údolí. Je jar 2028. Rieka sa vylieva ako vždy, len tentoraz rýchlejšie, vyššie, neúprosnejšie. Starosta stojí pred zatopeným obecným úradom s telefónom v ruke a zisťuje, že krízový plán z roku 2012 je stále v PDF na serveri, ktorý už dávno nikto neotvoril.
Hasičský zbor z okresu nestíha (záplavy sú rozsiahle) – chýbajú ľudia, chýbajú autá, chýba dostatočná koordinácia. A čo kryt pre iný typ nešťastia? Ten najbližší je desať kilometrov odtiaľto, zamknutý, bez vetrania, s dverami, ktoré sa otvárajú len kľúčom, ktorý sa stratil niekedy v 90. rokoch.
Tri piliere
Toto nie je sci-fi scenár. Je to logický dôsledok systému, ktorý sme desaťročia len udržiavali ledva pri živote. A predsa – 28. januára 2026 minister vnútra predložil a vláda schválila akčný plán, ktorý má túto realitu zmeniť.
Moderný informačný systém krízového riadenia do decembra 2027. Komplexná inventúra všetkých ochranných stavieb. Zdvojnásobenie kapacity úkrytov civilnej ochrany do konca 2028. Zvýšenie pripravenosti obyvateľstva. Tri piliere: predchádzanie, reakcia, obnova. Znie to ako manifest odhodlania. Ako plán, ktorý konečne prestane byť len papierom.
Vláda hľadá cestu k rastu: Zníženie odvodov ako nový impulz? - KOMENTÁR
Lenže presne tu sa láme príbeh. Lebo na Slovensku sme majstrami v schvaľovaní stratégií, koncepcií a akčných plánov. Majstrami v tlačových konferenciách, kde sa sľubuje „priorita vlády“. Majstrami v tom, že o tri roky neskôr sa nič nepostaví, nič neopraví, nikto nedostane stály úväzok.
Civilná ochrana je tu stále „povinnosťou navyše“ pre úradníka na polovičný úväzok. Krajské a okresné štáby fungujú skoro na báze dobrovoľnosti a entuziazmu, ktorý sa vyčerpá po treťom veľkom požiari, alebo povodni. Sklady CO? Tipujem, že skoro prázdne police s vysielačkami, ktoré pamätajú ešte éru pred mobilmi.
Peniaze budú rozhodujúce
Reforma z júna 2025 a teraz tento akčný plán sú priznaním slabosti – a zároveň šancou. Šancou, ktorú sme už raz premrhali po povodniach v roku 2010, po začatí vojny na Ukrajine v roku 2022, po zemetrasení v roku 2023, po blackoute, ktorý raz príde. Šancou, ktorú susedia – Česi, Poliaci – už využili. Oni majú profesionálne zložky civilnej ochrany, legislatívne ukotvené dobrovoľné hasičstvo aj civilnú ochranu, jednotný digitálny systém, ktorý funguje v reálnom čase. My máme stále nádej, že sa to nestane.
Rozhodujúce budú peniaze. Nie deklarované priority v rozpočte, ale skutočné desiatky až stovky miliónov eur ročne navyše. Rozhodujúca bude decentralizácia – či sa sila a zdroje dostanú do regiónov, kde sa krízy riešia, alebo či sa všetko sústredí v Bratislave, kde sa píšu dekréty. Rozhodujúca bude vôľa prestať sa spoliehať na polovičné úväzky a začať budovať kariéru pre profesionálov, ktorí vedia veliť v chaose, nie len vypĺňať formuláre.
Ak sa to nepodarí, o tri roky nebudeme písať o „nezvládnutej kríze“. Budeme písať o zlyhaní, ktoré sme videli prichádzať a neurobili sme nič. O deťoch, ktoré sa topili v rozvodnenej rieke, lebo nikto nevedel, kde sú člny. O starých ľuďoch, ktorí umierali pri prírodnej katastrofe. O rodinách, ktoré stratili všetko, lebo systém, ktorý mal chrániť, sa rozhodol zostať na papieri.
Vládny akčný plán je zatiaľ len prísľub. Prísľub, ktorý môže byť začiatkom niečoho veľkého – alebo ďalším mementom našej ľahostajnosti. História nám nedá druhú šancu. A dnešná krutá doba čaká len na našu chybu.
