HAAG 1. marca (WEBNOVINY) – Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič v pondelok opätovne predstúpi pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), pred ktorým sa obhajuje z vojnových zločinov spáchaných počas vojny v Bosne v prvej polovici 90. rokov. Proces by mal začať úvodnou Karadžičovou rečou, v stredu by mala obžaloba predstaviť svojho prvého svedka. Podozrivý vojnový zločinec sa síce usiloval o ďalšie posunutie začiatku procesu na jún 2010, no ICTY v piatok jeho žiadosť jednoznačne zamietol. Karadžič mal podľa tribunálu dostatok času na preštudovanie spisu, ktorý má neuveriteľných milión strán. Ich počet od októbra 2009 totiž narástol o ďalších 415 tisíc strán. Nepredpokladá sa však, že by Karadžič pristúpil k rovnakému kroku ako pred štyrmi mesiacmi, kedy začiatok procesu bojkotoval.
Na margo začiatku Karadžičovho procesu sa v piatok pre portál BalkanInsigth.com vyjadril aj jeden z jeho obhajcov Marko Sladojevič, ktorý mu z jeho prípadom pomáha už od začiatku. Podľa Sladojeviča si jeho klient intenzívne pripravuje svoju úvodnú reč, ktorú prednesie v pondelok alebo v utorok, no na pokračovanie samotného procesu nie je vraj úplne pripravený. Súčasťou jeho obhajoby však bude aj tvrdenie, že Sarajevo bolo normálnym vojenským terčom, keďže mesto bolo v tom čase rozdelené a jednotky OSN sa postavili na jednu z dvoch znepriatelených strán, povedal. Karadžič má údajne pripravené množstvo videomateriálov, máp, dokumentov a útržkov z rôznych rozhovorov z viacerých zdrojov.
Šesťdesiatštyriročný Karadžič čelí 11 obvineniam z vojnových zločinov, genocídy a zločinom proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť v rokoch 1992-1995 počas vojny v Bosne. Medzi najzávažnejšie obvinenia patrí jeho vedúca úloha v 44-mesačnom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo 10 000 ľudí, a pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 000 prevažne moslimských mužov a chlapcov. Karadžiča zatkli 21. júla 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa schovával pod falošnou identitou ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.
SITA/AP
