BRATISLAVA 22. septembra (WEBNOVINY) – Kapitán Ján Nálepka by sa tento týždeň dožil 100 rokov.
Narodil sa 20. septembra. Ako povedal pre agentúru SITA historik Ústavu pamäti národa Martin Lacko, Nálepka bol jedným z nemnohých slovenských dôstojníkov, ktorí sa rozhodli opustiť rady slovenskej armády nasadenej do vojny proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1944) a dezertovali na stranu ZSSR.
Podľa Lacka stalo sa tak 15. mája 1943, keď ako štábny dôstojník spolu s inými dvoma dôstojníkmi, nadporučíkom Imrichom Lysákom-Jackom, poručíkom Michalom Petrom a vojakom Petrom Benkovičom, prešili pri bieloruskom mestečku Jeľsk na stranu sovietskych partizánov generála A. N. Saburova. Následne Nálepka založil partizánsky oddiel a stal sa jeho prvým – i posledným – veliteľom.
Frontová línia v tom čase rozhraničovala podľa Lacka odlišné štátoprávne formy Slovenska, čo sa ukázalo aj v prípade Nálepku.
Bojoval za návrat do Československa
„Hoci jeho oddiel združoval iba bývalých slovenských vojakov, niesol názov 1. československý partizánsky oddiel, čím jasne demonštroval výmenu slovenskej vlajky za československú s politickým cieľom návratu do Československa. Na rozdiel od slovenskej armády, ktorej oficiálnym cieľom nasadenia bolo udržanie slovenskej štátnosti,“ povedal Lacko.
Osobnosť kpt. Nálepku generácii vychovanej po roku 1989 nehovorí podľa Lacka prakticky nič.
„Generácia tých skôr narodených si ho však pamätá ako jednu z najviac preferovaných historických osobností. Nálepka spĺňal všetky kritériá komunistického režimu na jeho verejné vyzdvihovanie: pôvodne bol učiteľom ľavicovej orientácie, bol vyrovnaný s náboženskou otázkou; opustil SR a padol v boji proti Nemcom 16. 11. 1943 v Ovruči; pričom vojnu neprežili ani spolubojovníci Lysák a Petro,“ uviedol Lacko.
Mal zásluhy v boji proti nacistom
Na rozdiel od týchto dvoch však Nálepka podľa neho vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a „in memoriam“ dostal – ako jediný Slovák – najvyššie sovietske vyznamenanie – Hrdina ZSSR.
Z historického hľadiska Nálepkovi nemožno podľa Lacka uprieť zásluhy v boji proti nacistickému Nemecku a organizovanie odporu aj z radov slovenských vojakov, nedobrovoľne nasadených do tejto vojny.
„Je to tradícia, ktorá je živá prakticky v celej dnešnej Európe a možno na nej budovať aj v budúcnosti,“ konštatoval Lacko. Podľa neho však Nálepka nebol reprezentatívnym zástupcom zmýšľania slovenských vojakov a dôstojníkov. V trojročnom ťažení proti ZSSR totiž dezertovalo menej ako 1% slovenských vojakov.