BRATISLAVA 13. decembra (WEBNOVINY) – Štrasburg nie je trafika, upozorňujú mimovládne organizácie vládu vo svojom otvorenom liste, ktorým protestujú proti kabinetom schválenému zoznamu troch kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorí uspeli vo voľbe súdnej rady.
Mimovládky vládu vyzývajú, aby túto, podľa nich nevhodnú kandidátku, vláda nepredložila Rade Európy a vyzvala súdnu radu na nové voľby.
„Kandidátka, ktorú predkladá Slovensko, je jednou veľkou medzinárodnou hanbou a je to jeden z najväčších škandálov, ktorý sa udial za ostatné mesiace,“ vyhlásila programová riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk. Z kandidačnej listiny by malo parlamentné zhromaždenie RE zvoliť nového slovenského sudcu ESĽP koncom januára.
Odmietnutí sme už raz boli
Mimovládky upozorňujú, že Rada Európy už jednu slovenskú kandidačnú listinu pred letom odmietla so zdôvodnením, že kandidáti neboli dostatočne kvalifikovaní. Jednu z kandidátok na odmietnutom zozname – zástupkyňu SR pred ESĽP Maricu Pirošíkovú, predkladá Slovensko na posúdenie opäť.
Okrem nej je na kandidátke advokát a prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Ondrej Laciak a sudkyňa Okresného súdu Bratislava III Andrea Krišková. „Jediný kandidát, ktorý má akékoľvek relevantné skúsenosti s oblasťou ľudských práva, je práve zástupkyňa vlády pred týmto súdom,“ poznamenala Wienk a s tým, že práve Pirošíková má podľa jej názoru „neuveriteľný konflikt záujmov“.
Celú svoju profesnú kariéru pracovala na úrade ako štátny zamestnanec, kde zastával pozíciu vlády. „Teda strany, ktorá, ako sa ukázalo v rozhodnutiach ESĽP, často porušovala práva občanov Slovenska a nielen občanov SR,“ povedala Wienk. Podľa jej slov ESĽP nechce prijímať za sudcov zástupcov vlád, lebo pri všetkých národných prípadoch, v ktorých daný štát zastupovali, by ich museli nahradiť ad hoc sudcovia.
Sudcami na ESĽP by sa podľa Wienk mala stať „smotánka“ právnických profesií, teda ľudia kvalifikovaní na najvyššie súdne funkcie alebo profesori práva. „My do takejto funkcie ponúkame dvoch z troch ľudí, ktorí by sa ani na Slovensku nemohli stať ústavnými sudcami, pretože majú príliš nízky vek,“ povedala Wienk na adresu Laciaka a Pirošíkovej s tým, že tretia z kandidátky, Krišková, túto vekovú hranicu spĺňa len tesne.
Tá zas podľa Wienk nemá žiadne relevantné skúsenosti s oblasťou ľudských práv a je sudkyňou najnižšieho stupňa súdu. Aj ďalší kandidát Laciak sa špecializuje na trestnú agendu, nie ľudskoprávnu. Kandidátka podľa Wienk vznikla netransparentným spôsobom na pôde súdnej rady.
Video: Štrasburg nie je trafika, stiahnite kandidátku na sudcu ESĽP
„Otázky a spôsob, akým sa vyberali kandidáti, neboli známe vopred verejnosti ani členom súdnej rady,“ povedala Wienk. Poznamenala, že predseda súdnej rady Štefan Harabin počas volieb povedal, že otázky sám vytvoril pred rokovaním. Kandidáti na ne odpovedali v rokovacích jazykoch ESĽP – francúzštine a angličtine.
„Podotýkam, že Štefan Harabin je osoba, ktorá sa sama ocitla v pozícii sťažovateľa pred ESĽP a plánuje sa tam vrátiť naspäť,“ uviedla Wienk. Harabin to avizoval, lebo ústavný súd mu neobnovil disciplinárne konanie, o ktorom ESĽP rozhodol, že došlo k porušeniu práva Harabina na spravodlivý proces. „Čiže toto je osoba, ktorá bude potrebovať rozhodnutia ESĽP a vnútorný proces výberu (kandidátov na sudcu ESĽP) mal exkluzívne v rukách,“ uviedla Wienk.
Šéfka Fair-play si myslí, že sú na Slovensku ľudia, ktorí by boli vhodní za kandidátov na sudcov ESĽP. Na základe informácií, ktoré Wienk zbiera o justícii, si myslí, že „cez Štefana Harabina a súčasnú súdnu radu a jej väčšinu by nikdy nemohli prejsť kvalifikovaní kandidáti, ktorí by neboli konformní a poslušní voči súčasnej moci v justícii“.
Pirošíková nevidí problém
Pirošíková však tvrdí, že kandidatúra zástupcu štátu na post sudcu ESĽP nie je ničím nezvyčajným. „Na kandidátkach predložených parlamentnému zhromaždeniu figurovali v nedávnej minulosti bývalí zástupcovia vlády
za Moldavsko, či Portugalsko, súčasný podpredseda ESĽP bol osem rokov spoluzástupcom pred ESĽP za Taliansko a litovská sudkyňa bola bezprostredne pred svojím zvolením za sudkyňu ESĽP tiež zástupkyňou vlády,“
reagovala Pirošíková na slová programovej riaditeľky Aliancie Fair-play Zuzany Wienk, ktorá jej opakované kandidovanie kritizuje.Pirošiková si myslí, že Wienk zavádza. „Zástupca vlády nie je osobne zodpovedný za porušenia, ku ktorým zo strany slovenských orgánov, predovšetkým súdov dochádza. Je to zástupca vlády, ktorý po oznámení sťažnosti vláde SR pomáha ESĽP vyriešiť prípad bez pokračovania v sporovom konaní zmierom alebo jednostrannou deklaráciou v prípadoch evidentných porušení ľudských práv,“ uviedla Pirošíková.
Harabin alianciu podozrieva
Podľa Harabina Aliancia Fair-play preukázala svojím listom, že je politicko-lobisticky nátlaková organizácia, ktorej vôbec nejde o transparentnosť vo verejnom živote.
„Voľba bola transparentná, vyhlásená na internete i medializovaná niekoľko mesiacov. Celý proces bol verejný a zohľadňoval potrebné medzinárodné nadštandardy. Termíny boli zachované, čo potvrdili aj samotní uchádzači, keď sa na procese aktívne zúčastnili. O kandidátoch nerozhodoval predseda súdnej rady, preto nejde o jeho rozhodnutie,“ uviedol Harabin vo svojej reakcii.
Aktivita Aliancie Fair-play sa podľa predsedu súdnej rady dá chápať ako tendenčná „v snahe ochrániť svojho tajného favorita, sudcu Juraja Babjaka, v rámci rodinkárskeho prepojenia na manželku aktívne pôsobiacu v mimovládnom sektore“.
Harabin dodal, že každý si na webe môže vypočuť znalosti jednotlivých kandidátov z odbornej angličtiny a francúzštiny. „Niektoré vystúpenia nepotrebujú komentár, pravdepodobne by nedokázali úspešne absolvovať ani maturitnú skúšku. Predstava, že napríklad sudca Juraj Babjak by svojou lámanou angličtinou komunikoval s kolegami v senátoch na ESĽP, by bola medzinárodnou hanbou,“ vyhlásil Harabin. Z celého procesu voľby kandidátov existuje zvukový záznam, ktorý je súčasťou návrhu súdnej rady a predložia ho aj Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.
Vláda v piatok vyslovila odporúčanie signatárom, aby sa s ním obrátili na kompetentný orgán, teda súdnu radu.
Otvorený list môžu podporiť občania na webovej stránke Ekofóra. List preložený do angličtiny spolu so zoznamom signatárov potom zašlú Rade Európy.
Signatármi sú okrem Wienk v mene Inštitútu pre verejné otázky aj Grigorij Mesežnikov, za Ekopolis Peter Medveď, za Nadáciu otvorenej spoločnosti Zuzana Kušová, za Ligu za ľudské práva v mene Via Iuris Milan Šagát, advokát Tomáš Kamenec, advokát Roman Kvasnica, šéfredaktor týždenníka Týždeň Štefan Hríb, Boris Strečanský a Marcel David Zajac z Centra pre filantropiu.
