BRATISLAVA 1. augusta (WEBNOVINY) – V septembri sa začne proces blahorečenia Božích služobníkov Tomáša a Františka Munkovcov.
Pôjde o slávnostné otvorenie kauzy blahorečenia bratislavským arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským.
Ako informovala agentúru SITA Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, cieľom procesu je preskúmať a dokázať mučeníctvo Tomáša Munka, rehoľného novica Spoločnosti Ježišovej, a jeho otca Františka Munka, veriaceho laika.
Proces bude otvorený za prítomnosti vicepostulátorov kauzy, ktorými sú jezuita Ondrej Gabriš a František Mikloško. Arcibiskup Zvolenský pri otvorení procesu zároveň oficiálne poverí svojho delegáta, ktorý ho bude v ďalšom priebehu procesu zastupovať, a tiež iné osoby, ktoré budú na procese pracovať, ako sú členovia historickej komisie, zapisovateľ, prekladateľ a ďalší.
Nebol od malička katolík
Tomáš Munk sa podľa webovej stránky www.jezuiti.sk narodil v Budapešti 29. januára 1924 ako prvorodený syn židovských manželov – inžiniera Františka Munka a jeho manželky. Nebol teda od malička katolík. Sviatosť krstu prijal spolu s rodičmi a pravdepodobne aj s mladším bratom Jurajom 24. novembra 1939. Tí, ktorí rodinu Munkovcov poznali, jednoznačne dosvedčujú, že krst u nich nebol vypočítavosťou, ale vecou hlbokého presvedčenia.
Vieru prijala celá rodina po dlhých bojoch a príprave. Najväčším svedectvom viery však bola Tomášova smrť a smrť jeho otca. Tomáš absolvoval gymnaziálne štúdia z časti v Bratislave, z časti v Ružomberku. Tomáš požiadal o prijatie do Spoločnosti Ježišovej. Po udelení dišpenzu (potrebného pre konvertitov) začal 30. júla 1943 noviciát.
Ružomberok na jeseň 1944 obsadili nemeckí vojaci. Spolu s nimi prišlo gestapo a začal pohon na Židov. Až do decembra bol okolo Munkovcov pokoj.
Otec František, ktorý bol v Nitre v úrade, sa vrátil k rodine. Rodinu zatkli na základe udania istej Nemky, ktorá spolupracovala s gestapom.
Tomáš sa dozvedel o zaistení matky a tak sa chystal na to, čo malo prísť. Podľa svedectva spolubratov noc pre zatknutím strávil v kaplnke noviciátu. Ráno povedal svojmu priateľovi, spolužiakovi a spolunovicovi: „Svoj život som obetoval za svoj národ, za jeho obrátenie a za Cirkev.“
Konečná stanica Oranierburg – tábor Sachsenhausen
V hovorni kláštora jezuitov 15. decembra 1944 traja gestapáci požiadali vydať Tomáša. Nasledovala chabá obrana zástupcu predstaveného a odpoveď prišelcov: „Nie je možný žiaden kompromis. Musíte ho vydať“. Po novom roku celú rodinu odvliekli do koncentračného tábora do Serede. Medzi Židmi tam bola početná skupina praktických katolíkov. Munkovu matku s 12-ročným bratom Jurajom transportovali do tábora Bergen Belser. Tomáš a jeho otec František nastúpili do vlaku, ktorého konečnou stanicou bol Oranierburg – koncentračný tábor Sachsenhausen.
Mnohí z väzňov, ktorí prežili koncentračný tábor spomínali, že najhroznejší v koncentráku bol večný hlad. Možno práve on sa stal pre Tomáša osudným. Deň pred pochodom smrti hnaný hladom našiel na smetisku kuchyne zhnitú mrkvu. Smetisko bolo postriekané chemikáliami. Na druhý deň, keď likvidovali tábor, stál sotva na nohách. Fašisti zbadali, že nevládze a zdržuje pochod kolóny. Vytrhli ho z radu a vsotili do priekopy. Otec zostal s ním. Oboch – otca aj syna zastrelili.
