V posledných týždňoch médiá na Západe priniesli znepokojujúce správy o spomalení čínskej ekonomiky v prvom kvartáli tohto roka. Ide o dôsledok viacerých faktorov ako vojny na Ukrajine, ktorá narušila globálne zásobovacie reťazce, a novej vlny Covidu v Číne, ktorá v kontexte politiky „nulovej tolerancie“ vyradila na niekoľko týždňov z prevádzky ekonomické megacentrum Šanghaj a iné časti krajiny.
Napríklad, Šanghaj je mimoriadne dôležitým globálnym centrom pre technológie a automotive, ale aj dopravným uzlom, keď tamojší prístav je najväčší kontajnerový prístav na svete. Ako dôsledok týchto výpadkov Medzinárodný menový fond znížil výhľad tohtoročného ekonomického rastu Číny z 5,5 na 4,4 percenta.
V našom regióne by sme s vyradeným dodávateľom komodít tak prišli aj o hlavného dodávateľa elektroniky, keďže dnes v súvislosti s čínskym exportom nehovoríme len o jednoduchých výrobkoch, či oblečení.
Naopak, podľa oficiálnych údajov sú dnes najväčšími exportnými artiklami Číny elektronické časti vysielacích zariadení, počítače, integrované obvody, kancelárska technika a oblečenie. Kým medzi najväčšie odbytiská čínskych tovarov sa radia Spojené štáty (438 miliárd dolárov), Hong Kong (262 miliárd dolárov) Japonsko (151 miliárd dolárov) Nemecko (112 miliárd dolárov) a Južná Kórea (110 miliárd dolárov).
Z vyššie uvedených čísiel je zrejmé, že Čína sa stala svetovou veľmocou v oblasti elektroniky a technológií. Avšak nedá sa predpokladať, že by v prípade ekonomickej krízy v Číne tieto továrne prestali fungovať, práve naopak – export by mohol byť jedným z možných riešení krízy.
Čína sa zároveň v posledných rokoch sústreďovala na budovanie svojej ekonomiky založenej nielen na exporte, ale aj na domácej spotrebe. Takmer jeden a pol miliardy spotrebiteľov predstavuje samostatne obrovský trh, ktorý vďaka svojej domácej spotrebe môže utiahnuť ekonomický rast Číny.
V prípade primárnej čínskej produkcie determinant kúpnej sily predstavuje stredná trieda. Tá čínska v roku 2000 predstavovala tri percentá z celkovej populácie, no v roku 2018 to však už bolo 707 miliónov Číňanov, čiže cca 50 percent populácie. Práve na dynamicky rozvíjajúcej sa strednej vrstve sa ázijský obor snaží postaviť odolnosť svojej ekonomiky.
Domáca spotreba tvorí dnes cca 55 percent HDP, kým export tvorí cca 17 percent HDP Číny. Čínska vláda sa zameriava na stratégiu tzv. duálnej cirkulácie, keď dva piliere príjmov do rozpočtu tvoria export a domáca spotreba, no s prízvukom na domácu spotrebu.
Čo sa však javí ako reálne riziko, je stagnácia kúpyschopnosti čínskej strednej vrstvy, tá je ohrozovaná zvyšujúcimi sa cenami bývania a rastúcou realitnou bublinou. Problémom nie je nedostatok domov, ale ich cena v žiadaných oblastiach.
Pre globálny automotive by kríza na čínskom domácom trhu znamenala ohrozenie až 30 percent globálnych predajov. Preto stabilita čínskeho trhu nie je len o pohodlnom a relatívne lacnom nákupe kancelárskej techniky, ale aj o stabilite trhov s komoditami, či hotovými výrobkami ako autami.
Na daný moment sa však jedná skôr o momentálny výpadok v raste, no nie dlhodobý trend. Čínska ekonomická politika orientovaná na domáci trh, rozvoj v dlhých cykloch a investície do rozvojových ekonomík sa zatiaľ javí ako relatívne stabilný mechanizmus.
Navyše pre Čínu sa môže stať aj Rusko akýmsi Marshallovým plánom po devastačných sankciách v dôsledku vojny na Ukrajine, čím by Čína naštartovala svoj ďalší rast. Preto je zatiaľ priskoro vsádzať na katastrofické scenáre o ekonomickom spomaľovaní Číny, no zároveň je treba mať na zreteli hroziaci efekt hrdla fľaše po opätovnom otvorení čínskych prístavov a priemyselných centier.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.