BRATISLAVA 28. júna (WEBNOVINY) – Právo používať menšinový jazyk v úradnom styku sa rozšíri a zákonné kvórum na jeho používanie bude 15 percent. Národná rada SR totiž prelomila veto prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý plénu vrátil na prerokovanie novelu zákona o používaní jazykov menšín a navrhol, aby ju odmietlo ako celok. Poslanci sa nestotožnili s pripomienkami hlavy štátu, ktoré im adresoval na desaťstranovom zozname.
Aj napriek tomu, že poslanci sa zhodli na 15-percentnom kvóre, zoznam viacjazyčných obcí sa podľa novely do roku 2021 nerozšíri, na druhej strane, do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Na priznanie dvojjazyčného statusu sa totiž vyžaduje prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po prvom júli tohto roka. Na odňatie dvojjazyčnosti bude zasa potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent.
Novela rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku
Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku. Úrady budú povinné poskytovať občanom príslušné tlačivá aj v menšinovom jazyku. Dvojjazyčné obce budú po 30. júni 2012 na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list aj ďalšie dokumenty dvojjazyčne. Príslušník národnostnej menšiny bude mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať
Novela o jazykoch menšín bude šikanovať úrady, tvrdí Maďarič
Novela zákona o používaní jazykov menšín je podľa Mareka Maďariča zo Smeru-SD rizikom pre integritu a suverenitu Slovenskej republiky. „Bude tichým spôsobom diskriminovať Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk,“ upozornil. Okrem toho podľa neho tiež zvýši už existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi a budú ňou šikanovaní úradníci. „V praxi v úradnom styku v obciach spôsobí jazykový Babylon,“ je presvedčený. Návrh podľa neho nielenže prekračuje záväzky SR vyplývajúce z charty menšinových jazykov, ale v niektorých prípadoch môže aj zablokovať administratívu.
Ako Maďarič tvrdí, „sme svedkami napĺňania politiky, ktorá nebude nikdy považovať menšinové otázky za vyriešené, ide o filozofiu nekonečných požiadaviek.“ Pripomenul, že aj podľa medzinárodných dokumentov ochrana národnostných menšín nie je absolútnou kategóriou a nemožno pozerať iba na záujmy menšín, ale aj na záujmy štátu. Ako poznamenal, doterajší zákon sa nejavil ako nedostatočný žiadnej menšine a etnickej skupine s výnimkou jednej – maďarskej, teda jej politickej reprezentácie. „Tento návrh musíme vnímať aj v kontexte aktuálnych slovensko-maďarských vzťahov,“ upozornil. Koalícia podľa neho potrebovala navodiť dojem poškodenia jazykových práv menšín prijatím zákona o štátnom jazyku a z toho vyplývajúcej potreby krivdu odstrániť, inak by novelu nedokázala odôvodniť.
Na staničných budovách sa budú môcť uvádzať aj menšinové názvy obcí, pričom slovenský názov musí byť uvedený prvý a nesmie byť menší ako menšinový. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa budú môcť uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musí byť prítomný aj nápis v slovenčine.
Hrozí pokuta až do 2 500 eur
Pri prehreškoch voči ustanoveniam zákona bude možné uložiť pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prerokúvať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa ani v danej lehote neudeje náprava, môže uložiť pokutu. Viacjazyčnosť sa bude týkať kodifikovaných alebo štandardizovaných jazykov tradične používaných na území SR, konkrétne maďarčiny, češtiny, bulharčiny, chorvátčiny, nemčiny, poľštiny, rómčiny, rusínčiny a ukrajinčiny.
Parlament odmietol všetky návrhy Smeru
Poslancom za opozičný Smer-SD sa nepodarilo doplniť do programu 20. schôdze Národnej rady SR ďalšie tri body, čo sa nepozdávalo predsedovi klubu Pavlovi Paškovi. Tvrdil, že odmietnuté body sa dotýkajú životných záujmov občanov SR – zdražovania, zdravotníctva a vzťahov s Maďarskom. „Žiadam aby ste zvolali grémium, chceme hovoriť s koalíciou o priebehu tejto schôdze,“ adresoval predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS). Ten Paškovi vyhovel a rokovanie pléna prerušil.
Predseda Smeru-SD Robert Fico žiadal o prerokovanie uznesenia k posilneniu cenovej stability životne dôležitých tovarov, služieb a energií, Richard Raši zasa chcel zaviazať ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby predložil správu o rušení nemocničných lôžok a zabezpečení dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Neuspel ani Miroslav Číž s návrhom, aby sa rokovalo o správe o slovensko-maďarských vzťahoch. Keďže Fico neuspel s návrhom na rokovanie o uznesení o cenovej stabilite, nemuselo sa hlasovať ani o návrhu Martina Poliačika (SaS), aby sa inflácia zakázala zákonom.
