Trikrát bol na Slovensku. Čím si vysvetľujete, že toľkokrát navštívil tak malú krajinu?
Bol to nevysvetliteľný prejav a dar pre Slovensko, že jeden pápež navštívil túto krajinu trikrát. Vysvetlenie môžeme hľadať v tom, že rodisko pápeža je relatívne blízko Slovenska. Wadovice sú neďaleko hraníc. Diecéza, v ktorej bol biskupom, krakovská diecéza, je vlastne diecéza, ktorá hraničí s diecézami na Slovensku. Je známe, že mal blízky vzťah k Tatrám, viackrát počas svojich turistických pochodov bol na Slovensku. Mal nádej, že veriaci ľudia na Slovensku môžu jeho svedectvá, jeho spiritualitu ako pápeža Slovana pochopiť ľahšie, pretože aj my sme slovanský národ. Vedel, že naše územie bolo veľmi poznačené vplyvom komunistického režimu. Uvedomoval si ako duchovný otec cirkvi, že pre oživenie cirkvi po páde komunizmu aj návšteva pápeža Poliaka môže byť veľkou pomocou pre veriacich.
Kedy ste sa s ním stretli prvýkrát? Pamätáte si na stretnutia s ním?
V roku 1997, keď som bol na štúdiách v Ríme. Mohol som sa zúčastniť na rannej svätej omši v kaplnke Svätého Otca. Po svätej omši bolo možné zažiť aspoň kratučké stretnutie so Svätým Otcom. Každý si mohol podať s ním ruku a dostal od neho ruženec na pamiatku.
On vás menoval aj za biskupa.
Áno a keď som bol menovaný za biskupa, som mal možnosť stretnúť ho na audiencii, ktorú udelil biskupom menovaným v roku 2004. Vtedy som mal možnosť byť nakratučko s ním, na pár okamihov. Tých krátkych osobných stretnutí bolo viacero, ale vždy to boli stretnutia na pár momentov. Vždy to boli momenty, keď som mu mohol vyjadriť úctu. Z jeho strany to bolo vždy povzbudenie k vytrvalosti. Ale práve pri tých stretnutiach bolo cenné zažiť jeho hlboký, láskavý pohľad, ako taký prenikavý pohľad plný lásky. Ako keby človek sa cítil v jeho blízkosti, že vás pozná a že vám rozumie, že vám praje dobre. Bol to zážitok blízkosti a prajnosti.
Je vám Ján Pavol II. vzorom v biskupskej službe? Modlíte sa k nemu?
Iste. Modliť sa k Jánovi Pavlovi II. ako k blahoslavenému aj predtým, kým ešte oficiálne nebol vyhlásený za blahoslaveného, sa mi javilo ako celkom prirodzené, lebo ho pokladám za svätého človeka.
Je jeho svätorečenie impulzom, aby sme sa sústredili na druhého, aby človek bol stredovým bodom nášho snaženia?
Ján Pavol II. je jedinečným príkladom úcty k človeku. To bolo viditeľné cez celý jeho pontifikát. Bolo to viditeľné vo všetkých štádiách jeho života, osobitným spôsobom aj k človeku trpiacemu, chorému. Ján Pavol II. Je príkladom ako prežíval aj svoju slabosť a svoje choroby, aj svoje zomieranie. Je jedinečný príklad úcty k trpiacemu človeku. Je jedinečný príklad úcty k človeku ako k Božiemu stvoreniu, ako k tomu, ktorého jestvovanie je dané Božím rozhodnutím.
