BRATISLAVA 28. septembra (WEBNOVINY) – Za tunelovaním v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) je podľa bývalého ministra hospodárstva a súčasného poslanca NR SR za Smer-SD Ľubomíra Jahnátka terajší minister financií Ivan Mikloš. Ako uviedol na utorňajšej tlačovej besede Jahnátek, procesy, ktoré mali naštartovať nezákonné zaobchádzanie s finančnými prostriedkami v agentúre, nastavil v roku 2006 bývalý riaditeľ Bystrík Berthoty, ktorého do funkcie dosadil vtedajší minister financií a zastupujúci minister hospodárstva Ivan Mikloš.
„Zodpovednosť za súčasný stav agentúry nesie Ivan Mikloš, lebo za jeho éry to bolo nastavené, za jeho éry tam boli dosadení ľudia,“ povedal Jahnátek. Premiérka Iveta Radičová si tak podľa exministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka minulý týždeň strelila vlastný gól do bránky SDKÚ-DS, keď rozprávala o tunelovaní v agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania. „Ak teda pani premiérka hovorila s vážnou tvárou o tunelovaní v agentúre s tým, že bude konať, tak my s tým súhlasíme, ale nech sa obráti na svojho straníckeho kolegu Ivana Mikloša,“ povedal Jahnátek.
„Tých pár týždňov, čo bol Ivan Mikloš zastupujúcim ministrom, sa jeho pozornosť sústredila na záchranu 1,5 mld. Sk, ktoré spod kontroly štátu pustil dovtedajší minister Pavol Rusko. Čo sa dialo v agentúre potom, mohli päť rokov strážiť ministri Jirko Malchárek a Ľubomír Jahnátek,“ uviedol v reakcii pre agentúru SITA hovorca ministra financií Martin Jaroš.
Poslanec Jahnátek potvrdil, že v agentúre sa prostredníctvom stopercentnej dcérskej spoločnosti Fond Fondov, ktorá bola založená v roku 2006 za účelom poskytovania rizikového kapitálu na inovatívne projekty, zaobchádzalo s finančnými prostriedkami nezákonne. Štát podľa neho nemá dosah na 30 mil. eur. “Zmluvy sú tak nastavené, že sú nevypovedateľné. Pokútne zmluvy boli schválené vládou Mikuláša Dzurindu. Sú to zmluvy, ktoré nedovoľujú kontrolovať tok finančných prostriedkov vo fondoch. Sú to podobné zmluvy, ako sa podpisovali pri privatizáciách štátneho majetku,“ doplnil Jahnátek. Podľa neho za všetkými fondmi, ktoré vznikli v agentúre počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, a ktoré mali nezákonne narábať s finančnými prostriedkami, stoja muži s priezviskami Soták a Struhár.
Ministerstvo hospodárstva podľa Jahnátkových slov konalo v tejto kauze aj vtedy, keď viedol rezort hospodárstva on. “Dva roky sme sa nevedeli dostať k žiadnej informácii. Ľady sa pohli až po urobení účtovnej uzávierky za rok 2008, keď audítor odmietol urobiť výrok potom, keď ani jemu neboli poskytnuté informácie. Keď odmietli poskytnúť informácie aj audítorov, tak sme dali trestné oznámenie. Nebyť tých postojov audítorov, tak by sa ľady nepohli,“ doplnil Jahnátek s tým, že ministerstvo pod jeho vedením podalo trestné oznámenie v septembri minulého roka.
Minister financií Ivan Mikloš odmieta pripisovanú politickú zodpovednosť za pochybné obchody vo fondoch spravovaných Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME). Uviedol to v reakcii na vyjadrenia exministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka Miklošov hovorca Martin Jaroš.
Mikloš, ktorý viedol rezort hospodárstva dočasne od konca augusta do polovice októbra 2005, podľa neho dokázal získať späť 1,5 mld. Sk, ktoré spod kontroly štátu pustil jeho predchodca Pavol Rusko a v záujme predchádzať podobným prípadom vymenil jedného z troch štátnych nominantov v správnej rade agentúry.
„Je absurdné, keď sa ho jeho nasledovníci, ktorí potom viedli ministerstvo ďalších 5 rokov, snažia zatiahnuť do káuz, na ktoré nemohol mať objektívne dosah,“ dodal Jaroš.
Ako pokračoval, Fond fondov v rámci NADSME naposledy o svojom hospodárení informoval v roku 2006, keď zverejnil výročnú správu za predchádzajúci rok. Odvtedy sa tak nestalo. Minister financií podľa Jaroša odmieta aj Jahnátkove vyjadrenia, že nemal na fungovanie agentúry žiaden dosah. „Za ministrovania Ľubomíra Jahnátka sa trikrát menili stanovy NADSME, čo dokazuje, že nie je pravda, že exminister za Smer-SD nemal na agentúru žiaden dosah. Je to práve naopak. Za NADSME a jej dcérske spoločnosti a ich hospodárenie zodpovedá práve jeho rezort,“ dodal Jaroš.
Na problém s pravdepodobne nezákonným rozdeľovaním finančných prostriedkov v agentúre upozornilo v pondelok aj súčasné vedenie ministerstva hospodárstva. Ako uviedol na pondelňajšej tlačovej besede štátny tajomník Ministerstva hospodárstva a výstavby SR Martin Chren, v súčasnosti existuje podozrenie, že agentúra nezákonne rozdelila spriazneným firmám 13,5 mil. eur. „Existujú závažné podozrenia, že mnohé prostriedky z tohto fondu boli poskytované spriazneným firmám. Už prebieha vyšetrovanie,“ dodal Chren.
Podľa súčasného štátneho tajomníka štát v súčasnosti nemá dosah na zhruba 30 mil. eur, ktoré poskytol agentúre pre rozvoj podnikania. „Hlavným problémom ministerstva ako zástupcu štátu je to, že všetky korporátne a akcionárske zmluvy sú nastavené tak, že štát nemá kontrolu na nakladanie s peniazmi,“ dodal v pondelok Chren. Podľa neho sa štát nevie k mnohým zmluvám dopátrať a v súčasnosti nemá ako zrušiť existujúce podpísané zmluvy, pretože mu hrozia niekoľko miliónové pokuty. Ako uviedol na pondelňajšej tlačovej besede minister hospodárstva Juraj Miškov, podozrivé konanie agentúry pre rozvoj podnikania sa začalo počas ministrovania Jirka Malchárka, ktorý bol do funkcie menovaný druhou vládou Mikuláša Dzurindu.
Minister Miškov je podľa svojich slov z pondelka pripravený odvolať súčasné vedenie Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania tak, ako to žiadala minulý týždeň premiérka Iveta Radičová. “Zvolal som správnu radu na budúci pondelok. Mám pripravené odvolacie dekréty,“ povedal Miškov, ktorý si však ešte chce od premiérky vypočuť jej argumenty v tejto veci.
Podľa Radičovej existujú v dvoch fondoch agentúry vážne podozrenia z tunelovania ešte z čias predchádzajúcej vlády. Podľa premiérky existujú podozrenia zo sprenevery viac ako 4,5 mil. eur. Premiérka požaduje s okamžitou platnosťou odvolanie generálneho riaditeľa agentúry, výmenu členov správnej rady či dozornej rady. Všetky nové nominácie na tieto posty by následne mali byť predložené na rokovanie koaličnej rady.
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania vznikla v roku 1993 spoločnou iniciatívou Európskej únie a slovenskej vlády. Agentúra je zameraná na rozvoj a rast malého a stredného podnikania s cieľom posilniť konkurencieschopnosť sektora v rámci spoločného európskeho trhu a na trhoch tretích krajín.
SITA
