BRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) – Najstarším slovenským aktívnym účastníkom XXI. zimných olympijských hier vo Vancouveri (12. – 28. februára) bude 40-ročný rodák z Rabčíc na Orave Milan Jagnešák (nar. 29. 8. 1969). Nezlomná duša slovenského bobového športu a pilot dvojbobov a štvorbobov SR chce v oboch súťažiach postúpiť do finálovej jazdy. „Keď budeme dva razy vo finále, budem rád. Budem spokojný, že všetko úsilie a tréning, ktorý sme doteraz podstúpili, nebol márny. Myslím si, že týmto je povedané všetko. Našou tajnou túžbou je olympijské finále,“ zopakoval bývalý vzpierač, ktorý spolu s Róbertom Kresťankom bol pred 12 rokmi kriesiteľom a neúnavným priekopníkom bobového športu na Slovensku. Odvtedy sa skupine zanietencov okolo Milana Jagnešáka podarilo unikátne tri razy za sebou prebojovať na najvýznamnejší športový sviatok zimných športov.
Slováci v ľadovom tobogane jazdili na ZOH 2002 v Salt Lake City, na ZOH 2006 v Turíne a právo účasti si vybojovali aj pre ZOH 2010 vo Vancouveri. V dvojboboch i štvorboboch. Zo spomínaných dvoch doterajších účastí Slováci najvyššie vo výsledkovej listine boli na turínskej olympiáde v súťaži štvorbobov – na 20. mieste. Pri debute v Salt Lake City obsadilo duo Jagnešák – Kresťanko 30. priečku a štvorboby skončili na 25. pozícii. Milan Jagnešák s Viktorom Rajekom pred štyrmi rokmi v Turíne v súťaži dvojbobov vyjazdili 24. miesto.
„Či som pred dvanástimi rokmi, keď som s bobovým športom na Slovensku začínal, veril, že raz budem trojnásobným účastníkom zimnej olympiády? Neviem. V prvom rade som to chcel robiť. Veď ja to nerobím ani z vypočítavosti, ani pre slávu. Stále mám chuť športovať, tak športujem,“ reagoval na otázku skúsený pilot, ktorý preteky Svetového pohára začal jazdiť v sezóne 1999/2000.
„Chcel som niečo za sebou nechať, tak som si zaumienil, že šport, ktorý patrí na olympiádu už takmer sto rokov, sa bude pestovať aj na Slovensku,“ definoval M. Jagnešák základnú ideu, ktorá stála pri vzkriesení bobového športu na Slovensku. Prvá zmienka o tomto športe v krajine pod Tatrami je z roku 1957, ale intenzívne a systematicky sa vďaka entuziazmu „jagnešákovcom“ rozvíja a zveľaďuje iba posledných 10 -12 rokov.
„Samozrejme, že medzi našim prvým olympijským štartom v Salt Lake City a snahou o dobrý výsledok v Kanade je obrovský rozdiel. Človek predsa ide stále dopredu. Získava nové vedomosti, skúsenosti, nadobúda pretekársku prax. Ja sa tiež stále niečo nové učím. Priamo za pochodu. Veď práve skúsenosti sú pre pilota bobov rozhodujúcim činiteľom. Čím viac o tomto športe vieš, tým lepšie. A nie iba pre mňa, ale aj pre celú osádku,“ pokračoval Jagnešák, ktorý vo Vancouveri bude pilotovať špičkové štvorboby značky Singer. Okrem Slovákov na nich ešte bude jazdiť posádka slávneho Nemca Andrého Langeho a ruské kvarteto Alexandra Zubkova.
„Účasť na ZOH 2010 sme v podstate mali vyjazdenú už v decembri minulého roka. Len pre chystanú zmenu reglementu Medzinárodnej federácie bobového športu a skeletonu FIBT sme museli čakať na definitívnu podobu svetového rebríčka a potvrdenie nominácie,“ konštatoval M. Jagnešák, inak aj predseda Slovenského zväzu bobistov a podpredseda komisie športovcov Slovenského olympijského výboru (SOV) v jednej osobe.
„Veľkú zodpovednosť za výsledky cítim najmä preto, lebo zmeny reglementu FIBT nám úlohu poriadne sťažili. Doteraz na olympiáde mohli z tých najsilnejších krajín štartovať iba po dve osádky v dvojboboch a štvorboboch, teraz na ZOH povolili účasť troch strojov v každej súťaži. Takže Švajčiarsko bude mať na olympiáde v hre o medaily tri dvojice a tri štvorice, Nemecko takisto a Rakúsko tiež. V praxi to znamená, že o postup do finále sa budeme biť s minimálne sedemnástimi špičkovými zástupcami tých najsilnejších krajín. A keďže olympiáda je o tom, že každý chce dosiahnuť čo najlepší výsledok, tlak na športovcov bude enormne veľký,“ povedal Jagnešák na margo mimoriadne silnej konkurencie vo vancouverskom „ľadovom koryte.“
„Ničím iným sa nebudem rozptyľovať. Do Vancouveru ideme súťažiť, nie ako turisti na výlet. Ja osobne chcem na olympiáde podať čo najlepší výkon. Kochanie sa okolitou krajinou a pamätihodnosťami si nechám na inokedy,“ otvorene povedal doyen slovenskej olympijskej výpravy, keď sa ho novinári pýtali, čo chce v dejisku blížiacej sa „bielej olympiády“ vidieť, na aké športy sa pôjde pozrieť, čo z programu ZOH 2010 ho ešte zaujíma.
„Duchom sa stále cítim mladý, preto sa faktom, že som z výpravy najstarším, nejako extra nezaoberám. Podľa mňa všetko okolo nášho športu je v hlave. My, keď sme s týmto športom začínali, sme mali sťaženú pozíciu aj v tom, že sme nemali priamych predchodcov. Preto sme sa museli učiť na vlastných chybách a na vlastných pádoch. Možno, keby sme mali skúsených učiteľov, pádov by bolo menej a výsledky by boli krajšie,“ uvažoval nahlas Jagnešák a ako príklad uviedol Turín 2006. „Do Turína sme pred štyrmi rokmi prišli veľmi dobre pripravení, no po tom všetkom, čo sa tam dialo, sme boli radi, že sme skončili na 20. mieste,“ pripomenul pilot bobov ich turínske krkolomné pády v ľadovom koryte, ktoré bolo z hľadiska bezpečnosti súťažiach na hranici regulárnosti. „S čím budem spokojný po návrate z Vancouveru? V prvom rade si želám, aby sme sa z Kanady všetci vrátili zdraví. To je pri našom športe najhlavnejšie. Ak sa dvakrát predstavíme vo finále, splní sa mi tajná túžba. Viac nechcem. Vo Vancouveri chcem jazdiť všetky predpísané jazdy v dvojboboch i štvorboboch. Základ je, aby sme boli vo finále. Potom to bude všetko dobré,“ dodal 40-ročný slovenský bobista Milan Jagnešák.
SITA