KOŠICE 31. januára (WEBNOVINY) – Predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková je presvedčená, že treba odborne diskutovať o znižovaní počtu právomocí ústavného súdu a prípadnom zvyšovaní počtu jeho sudcov.
„Ak si má ústavný súd zachovať a rozvíjať nielen kvalitatívny, ale aj kvantitatívny trend v rozhodovacej činnosti, považujem otvorenie odbornej diskusie najmä o novele zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a následne aj o potrebe zníženia počtu právomocí ústavného súdu a zvýšenia počtu sudcov ústavného súdu za nevyhnutnú,“ uviedla Macejková.
Len toto je podľa nej spôsob ako dosiahnuť, aby Ústavný súd Slovenskej republiky disponoval právomocami, ktoré sú štandardnými právomocami európskych ústavných súdov, a tiež spôsob, ktorým možno dosiahnuť, že ústavný súd bude pokračovať v línii nastolenej v uplynulých rokoch v počte rozhodnutých vecí a naďalej skracovať dĺžku konania pred ústavným súdom.
Sudcovia rozhodli o takmer 2500 žiadostiach
Macejková svoje argumenty opiera o výsledky porovnávacej štúdie, z ktorej podľa šéfky slovenského ústavného súdu vyplýva, že v porovnaní s ústavnými súdmi Nemecka, Rakúska, Poľska, Česka a Maďarska má Ústavný súd Slovenskej republiky ročne najväčší nápad návrhov a sťažností, ročne najviac rozhodnutí, najviac kompetencií, najmenej sudcov a najnižší rozpočet.
Sudcovia ústavného súdu v roku 2012 rozhodli o 2 455 sťažnostiach a návrhoch, čo Macejková považuje za raritu v rámci rozhodovacej činnosti ostatných európskych ústavných súdov.
Na jedného sudcu tak pripadá v priemere 190 rozhodnutí. „Navyše poukazujem na to, že sudcovia rozhodli aj o ďalších 1 224 sťažnostiach od jednej fyzickej osoby, 3 369 sťažnostiach od jednej akciovej spoločnosti a 6 719 sťažnostiach od jednej spoločnosti s ručením obmedzeným, čo znamená v priemere až 1 059 rozhodnutí na jedného sudcu ročne,“ dodala Macejková.
Ústavný súd by mal nastúpiť, keď všetko ostatné zlyhá
Macejková uviedla, že v roku 2007 (od 17. februára 2007 začalo plénum ústavného súdu pracovať v súčasnom zložení) ústavnému súdu doručili celkovo 3 180 sťažností a návrhov. V roku 2012 dostal 14 258 sťažností a návrhov. Už k 31. januáru 2013 dostal ústavný súd 9 900 sťažností a návrhov, vlani ich toľko bolo až 2. júla. „Momentálny stav tak predstavuje už viac ako trojnásobok celoročného počtu sťažností a návrhov v roku 2007,“ upozornila predsedníčka ÚS SR.
Podľa vyjadrenia bývalého predsedu ÚS Jána Mazáka v Správach RTVS by zvyšovanie počtu ústavných sudcov vlastne ukázalo nepochopenie účelu, na ktorý bol zriadený ústavný súd. „Je to jedna z najvyšších ústavných inštitúcií, má chrániť ústavnosť, na vykladanie ústavy, a z času na čas by mala vyriešiť aj porušovanie ústavnosti vtedy, keď všetky ostatné orgány verejnej moci zlyhajú,“ vyjadril sa Mazák.
Tento názor Mazáka podľa Macejkovej spochybňuje nielen aktuálny stav doručeného počtu podaní, ale aj ich stúpajúci trend z uplynulých rokov, a tým aj vyťaženosť tak sudcov, ako aj zamestnancov kancelárie ústavného súdu.
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Róbert Madej (Smer-SD) si myslí, že ak pri stúpajúcej zaťaženosti ústavného súdu chceme zachovať kvalitu jeho rozhodovacej činnosti, je nevyhnutné diskutovať o tom, aké kroky a opatrenia pre to urobíme. „Jedným z nich je možnosť posilniť súd personálne a kapacitne, na druhej strane zníženie množstva kompetencií by znamenalo zaťažiť iné súdy, ktoré predpokladám, že sú rovnako zaťažené,“ upozornil Madej.
„Práve z tohto dôvodu by som sa nebránil odbornej diskusii.“ Podľa neho je to téma výsostne aktuálna, pokiaľ máme záujem zabezpečiť spravodlivé rozhodovanie na tej najvyššej inštancii. Možnosť zvýšiť počet ústavných sudcov považuje za jednu z alternatív do diskusie.