DUBLIN/VIEDEŇ/BERLÍN/BRATISLAVA 24. novembra (WEBNOVINY) – Balík pomoci od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu pre Írsko dosiahne počas troch rokov 85 mld. eur. Dublin získané prostriedky použije na financovanie deficitu a rekapitalizáciu bánk. Informovala o tom televízna stanica RTE bez uvedenia zdroja. Televízia tvrdí, že z celého balíka použije Írsko na financovanie svojho rozpočtu počas nasledujúcich troch rokov 48 mld. eur, 15 až 20 mld. eur použije na rekapitalizáciu bánk a zo zvyšných 20 mld. eur vytvorí rezervný fond pre banky.
Írske ministerstvo financií označilo správu stanice RTE ako predčasnú a uviedlo, že o balíku sa stále diskutuje. „Pozorujeme špekulácie všetkých druhov. Sú to iba špekulácie,“ povedal hovorca ministerstva. „Technické tímy stále pracujú na tom, aký bude balík pomoci. Očakávame, že tieto diskusie budú trvať niekoľko týždňov. Začali sa iba v pondelok,“ dodal.
Suma pre Írsko podľa Mikloša zatiaľ definitívne známa nie je
Suma, za ktorú sa bude musieť Slovensko zaručiť pri pôžičke Írsku, zatiaľ stále nie je známa. Povedal to v stredu počas rokovania vlády novinárom minister financií Ivan Mikloš. “Je to jedno percento zo sumy. Aká to bude suma, ešte nie je upresnené. Platí ten interval, ktorý bol aj medializovaný, pretože ešte prebiehajú technické rokovania medzi eurovalom, Medzinárodným menovým fondom a Írskom,“ konštatoval minister. Podľa medializovaných informácií by pôžička eurovalu, v ktorom sú okrem štátov eurozóny zúčastnení aj MMF a Európska komisia, Írsku mala predstavovať 80 až 90 mld. eur.
Tento postoj potvrdila aj premiérka Iveta Radičová. Podľa nej vláda naďalej trvá na stanovisku, že takýto postup nie je dlhodobým riešením a začína to pripomínať „pyramídovú hru“. „V jednom momente sa takýto systém zosype ako domček z karát. Čím skôr treba prijať zmeny,“ povedala po rokovaní vlády. Ako dodala, slovenská strana pokračuje v kontinuite, na eurovale sa podľa pôvodných dohôd zúčastňuje, vyjadrila však zásadné námietky.
Jednou je zavedenie spoluúčasti pre banky, ďalšími zase to, aby Írsko nebolo tlačené k zvyšovaniu daní a aby sa upravil Pakt stability a rastu a stanovili sa sankčné mechanizmy za porušovanie zodpovedného fiškálneho hospodárenia krajín. Zároveň Slovensko v prípade neschopnosti Írska splácať svoje záväzky eurovalu bude požadovať koratelár vo forme bonitných cenných papierov v držbe Írska. Premiérka zároveň nevylúčila, že do podobných problémov sa môžu dostať aj ďalšie krajiny. „Neviem vylúčiť, že sa takto budeme baviť aj o iných krajinách, len musím podotknúť, že Portugalsko je spojená nádoba so Španielskom,“ konštatovala.
Slovenský minister financií zároveň zopakoval, že Írsko je v úplne inej situácii, ako bolo Grécko. Ostrovná krajina má totiž podľa neho v zásade konkurencieschopnú ekonomiku, nikdy neklamala o verejných financiách a vždy mala veľmi nízky verejný dlh. „Zásadný problém sú banky, keďže bublina, ktorá sa nafúkla, realitná aj finančná v Írsku bola príliš veľká. A vláda urobila chybu, že hneď na začiatku neobmedzene a stopercentne garantovala všetky vklady v bankách, čím vlastne prevzala na seba náklady prasknutia tejto bubliny,“ konštatoval Mikloš.
Riziko rozpadu eurozóny je podľa Mikloša veľmi reálne
Existuje veľmi reálne riziko, že eurozóna by sa mohla rozpadnúť alebo fungovať s vážnymi problémami, povedal v stredu slovenský minister financií Ivan Mikloš. O problémoch eurozóny hovoril v kontexte januárového vstupu Estónska do menovej únie. „Dokonca aj za terajších podmienok, ktoré sú veľmi ťažké, veľmi komplikované, a keď riziko rozpadu eurozóny alebo prinajmenšom jej veľmi problematického fungovania je veľmi reálne, napriek tomu všetkému, sa Estónsko v januári stane novým členom,“ povedal počas diskusie na univerzite v Prahe.
Mikloš zároveň uviedol, že na Írsko by sa nemalo tlačiť, aby zvýšilo dane v rámci prerokúvanej dohody o poskytnutí núdzových úverov krajine v objeme desiatok miliárd eUr. „Na diskusii ministrov financií v nedeľu večer som veľmi jasne definoval, aké sú výhrady Slovenska. Jednou z nich bolo to, že nesúhlasíme, aby tento krok bol spojený s tlakom na Írsko, aby zvýšilo dane,“ konštatoval Mikloš.
Mikloš tvrdí, že euro je pre SR napriek problémom výhodné
Členstvo Slovenska v eurozóne je pre krajinu podľa jej ministra financií Ivana Mikloša napriek terajším problémom 16-členného bloku stále výhodné. Šéf slovenského rezortu financií však dodal, že členstvo v eurozóne je napriek tomu pre Slovensko výhodné, keďže hospodársky rast krajiny vylepšuje o približne 1 percentuálny bod.
Standard & Poor’s znížila ratingy Írska
Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor’s Ratings Services (S&P) znížila v utorok dlhodobý rating záväzkov Írska na stupeň A zo stupňa AA- a krátkodobý rating záväzkov na stupeň A-1 zo stupňa A-1+. Agentúra zároveň začala proces revízie ratingov krajiny s možnosťou ich ďalšieho zníženia. „Zníženie ratingu odráža náš názor, že írska vláda bude čeliť dodatočným nákladom spojeným s ďalšími kapitálovými injekciami pre svoj problémový bankový systém,“ povedal Frank Gill z agentúry.
S&P očakáva, že Írsko získa prístup k úverovému programu, ktorý spoločne pripravujú EÚ a Medzinárodný menový fond. „Bez tejto podpory by bol rating Írska ešte pod väčším tlakom, a to pre náš pohľad na nedostatok likvidity, ktorá ohrozuje írsky bankový systém,“ povedal Gill. Ohlásená zahraničná pomoc od EÚ a MMF môže obnoviť dôveru v írsky finančný sektor, avšak podľa agentúry nezníži rozsiahle vládne záväzky a ani neodstráni negatívne makroekonomické tlaky, ktoré ťažia na kvalitu aktív. Podľa agentúry S&P sa domáci dopyt nezotaví skôr ako v roku 2012, čo spôsobí, že hrubý domáci dlh Írska pravdepodobne na konci roku 2011 prekročí pôvodne prognózovanú úroveň 120 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Írsko je pri prognóze rastu príliš optimistické, tvrdí S&P
Predpoklad írskej vlády o tom, aký bude hospodársky rast krajiny, je príliš optimistický a jej ekonomika bude mať v najbližších dvoch rokoch problém vôbec dosiahnuť nejaký rast. V stredu to uviedla medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor’s.
Írska vláda predpokladá, že reálny hrubý domáci produkt (HDP) krajiny bude v rokoch 2011 až 2014 rásť priemerne ročným tempom 2,75 %. S&P však tvrdí, že írsky HDP bude v najbližších dvoch rokoch podstate stagnovať. „Táto predikcia sa odlišuje od vládneho základného predpokladu, ktorý dnes zverejnili v rámci štvorročného fiškálneho plánu,“ povedal Frank Gill z agentúry Standard & Poor’s. Írsko v stredu zverejnilo plán, na základe ktorého chce do roku 2014 ušetriť 15 mld. eur, aby vyriešilo krízu svojho bankového sektora a splnilo podmienky pomoci zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu.
Euro nie je ohrozené, tvrdí predstaviteľ ECB
Situácia v niektorých členských štátoch eurozóny je vážna, spoločná európska mena však nie je ohrozená. Vyhlásil to v utorok člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Ewald Nowotny v reakcii na vyjadrenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, podľa ktorej sa euro nachádza v „mimoriadne vážnej“ situácii.
„Rozčuľuje ma to,“ povedal Nowotny, ktorý je zároveň guvernérom rakúskej centrálnej banky s tým, že Merkelovej výroky nerozlišujú medzi situáciou spoločnej európskej meny a problémami konkrétnych členských štátov eurozóny.
„Euro nie je ohrozené, ohrozené sú konkrétne štáty,“ povedal Nowotny pre rakúsku televíznu stanicu ORF. Predstaviteľ ECB ďalej uviedol, že stabilizácia situácie v Írsku je dôležitá, aby sa zabránilo rozšíreniu dlhovej krízy do ďalších krajín eurozóny.
Írska kríza sa podľa Nemecka nebude šíriť
Írska dlhová kríza je unikátna a neexistuje riziko jej šírenia do iných zadlžených krajín eurozóny, tvrdí nemecký vicekancelár Guido Westerwelle. „Na rozdiel od úvodnej situácie v prípade gréckej krízy teraz máme nástroj a sme pripravení reagovať,“ povedal Westerwelle pre stredajšie vydanie denníka Rheinische Post s odkazom na medzinárodnú finančnú záchrannú sieť, ktorá vznikla po vypuknutí gréckej krízy.
Európske finančné trhy v utorok mierne oslabili, pričom čiastočným dôvodom boli obavy zo šírenia írskej krízy do slabších členských krajín eurozóny. Mimoriadna prirážka k výnosom, ktorú investori žiadajú za to, aby kupovali cenné papiere Írska, smerom nahor posunula aj náklady na požičiavanie pre niektorých slabších členov eurozóny, ako sú Portugalsko a Španielsko. Nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok vyhlásila, že spoločná európska mena je v „mimoriadne vážnej situácii„. Westerwelle však uviedol, že nevidí riziko toho, že by menová únia mohla zlyhať. Na otázku, či krajiny by mohli uvažovať o vzdaní sa spoločnej meny a o odchode z Európskej únie, nemecký vicekancelár odpovedal: „Nie.“
Vláda možno odkúpi väčšinový podiel v Bank of Ireland
Írska vláda získa väčšinový podiel akcií v banke Bank of Ireland. V utorok to napísal denník Financial Times, ktorý sa odvolával na nemenovaných predstaviteľov írskej vlády. Írska vláda nechce odkúpiť všetky akcie Bank of Ireland, množstvo kapitálu, ktoré bude do banky prostredníctvom záchranného balíčka napumpované, však štátu zabezpečí veľký podiel na akciách, povedali nemenovaní predstavitelia írskej vlády. Írske ministerstvo financií ani predstavitelia Bank of Ireland túto správu zatiaľ nekomentovali.
Euro nie je zaručený vzorec úspechu, tvrdí prezident Islandu
Členstvo v eurozóne nie je zaručený vzorec ekonomického úspechu a výhody vstupu do bloku sú pre Island kvôli súčasnej dlhovej kríze menej jasné. V stredu to povedal pre agentúru Reuters islandský prezident Olafur Grimsson. „Diskusie z pred viac ako roka o vstupe Islandu do eurozóny boli také, že globálne finančné trhy sa vyvinuli do takého stavu, že pre malú krajinu je náročné ponechať si svoju vlastnú menu,“ povedal Grimsson. „Odvtedy však pozorujeme ako sa jedna krajina eurozóny za druhou dostáva do vážnych problémov. Napríklad najnovšie problémy Írska. Takže výhody plynúce z toho, že krajiny majú spoločnú menu sú teraz menej jasné,“ povedal Grimsson.
Írsko chce už na budúci rok ušetriť 6 mld. eur
Írska vláda plánuje v rámci štvorročného programu úspor v sume 15 mld. eur už v priebehu budúceho roka ušetriť 6 mld. eur, čiže v roku 2011 zrealizovať 40 % svojich zámerov. Dublin o tom informoval v stredu, kedy svoj štvorročný plán zverejnil. Desať miliárd eur chce vláda získať zoškrtaním výdavkov a 5 miliárd eúr prostredníctvom opatrení na rast príjmov. Úspory na strane výdavkov majú tvoriť škrty v objeme 7 mld. eur v rámci bežných výdavkov a škrty v sume 3 mld. eur z kapitálových investícií. Dublin však vyhlásil, že podnikovú daň, ktorá je na úrovni 12,5 %, nebude za nijakých okolností zvyšovať.
Sociálne výdavky írska vláda plánuje do roku 2014 zmenšiť o 2,8 mld. eur. Počet zamestnancov verejného sektora chce znížiť o 24 750 a náklady na ich mzdy do roku 2014 zredukovať o 1,2 mld. eur. Minimálna hodinová mzda v krajine sa zníži o jedno euro na úroveň 7,65 eura. Od roku 2007 sa hrubý národný produkt Írska zmenšil o 15 % a daňové príjmy klesli zo sumy 47 mld. eur na 31,5 mld. eur, čiže spadli na úroveň roku 2003. „Za týchto okolností si nemôžeme dovoliť terajšiu úroveň verejných výdavkov. Musia sa vrátiť na udržateľnú úroveň zodpovedajúcu veľkosti ekonomiky,“ odôvodňuje írska vláda svoj úsporný plán.
