V Ženeve sa pred dňami uskutočnili rokovania šéfov diplomacie európskych krajín s Teheránom. Zúčastnili sa na nich ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Iránsku stranu zastupoval minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.
Internet obletelo video, na ktorom vidno, ako šéf iránskej diplomacie Arákčí si podáva ruku s tromi ministrami – nemeckým ministrom zahraničných vecí Johannom Wadephulom, britským šéfom diplomacie Davidom Lammym, ako aj s francúzskym ministrom Jean-Noelom Barrotom, no po príchode k šéfke zahraničnej politiky EÚ Kallasovej jej ruku nepodá a namiesto toho položí ruku na hruď.
V januári tohto roku sa stal podobný nepríjemný incident aj vtedajšej nemeckej ministerke zahraničných vecí Annalene Baerbockovej, ktorej odmietol podať ruku sýrsky líder Ahmed al-Sharaa tiež z dôvodu, že je žena.
Nedôstojný akt voči nežnejšiemu pohlaviu
„Nie je to ojedinelý prípad, vedela by o tom svoje povedať aj Hillary Clinton, ktorá ako ministerka zahraničných vecí bola na návšteve v moslimskej krajine a sprevádzal ju aj jej manžel, ale už nie vo výkone funkcie. Napriek tomu arabskí lídri hodnotili a analyzovali medzinárodnú situáciu s ním a nie s ňou, tiež bola z toho strašne rozčarovaná a ponížená,“ hovorí v úvode odborníčka na protokol a dejiny diplomacie Mária Holubová.
„Druhou bola Madeleine Albrightová, ktorá sa ako ministerka zahraničných vecí sťažovala pri izraelsko-palestínskych rokovaniach, že palestínski/arabskí lídri s ňou tiež veľmi nekomunikovali a viac chceli komunikovať s prezidentom. Ďalším príkladom bola Ursula von der Leyen, ktorá bola spolu s vtedajším predsedom Európskej rady Charlesom Michelom na návšteve v Ankare u tureckého prezidenta Erdogana a oni – muži sa posadili do pripravených kresiel a ju nechali stáť,“ pripomenula odborníčka potupný moment pre predsedníčku Eurokomisie, ktorá si napokon musela sadnúť na vzdialenejší gauč.
„Musíme si uvedomiť, že Európa je jediný kontinent na svete, kde je historicky daná galantnosť muža k žene. Vyplýva to aj z historického hľadiska z minulosti, že keď žena podala ruku, tak sa ruka pobozkala. V rámci tejto galantnosti je to aj nadradené pravidlám diplomatického protokolu. Na druhej strane Európska únia presadzuje rovnoprávnosť žien a mužov, takže ak sú ženy rovnoprávné s mužmi tak si nemôžu vyžadovať galantnosť. To je prípad Ursuly von der Leyen, že keď sa zvítali, ona sa mala posadiť a nie čakať, kedy jej muži ponúknu miesto,“ upozornila Holubová.
Arabov nesprevádzajú manželky
„Čo sa týka prístupu Arabov, oni majú špecifický protokol postavený na tradíciách. Napríklad tradičnými islamskými hodnotami je rodina, takže vy sa môžete pýtať na ich rodinu, ale nie na ich manželku či manželky,“ ozrejmila odborníčka. Moslimovia sa vyhýbajú fyzickému kontaktu s osobami opačného pohlavia, pokiaľ nie sú členmi rodiny. Pre nich je vydatá žena tabu a takej ženy sa nedotknú.
„Manželka vládne v týchto domácnostiach, kde je všetkými rešpektovaná, ale nesprevádza manžela. Takže ak európski politici chodia v sprievode žien, a ešte k tomu atraktívnych žien, u Arabov sa zníži ich výpovedná hodnota, oni to vyhodnocujú ako slabosť, že sa neviete zaobísť bez ženy,“ vysvetľuje Holubová.
Ako odborníčka ďalej dodala, od tejto pozície je ešte horšie, keď muž spolupracuje s inou ženou, alebo keď je tá žena vo funkcii, podľa Arabov totiž silní muži nemajú mať čo vystupovať na najvyššej úrovni v spoločnosti žien.
V pravidlách protokolu platí, že keď idete na návštevu a na rokovanie do krajiny s inými tradíciami, musíte sa prispôsobiť.
„Keď ide európsky diplomat, politik, štátnik na návštevu arabskej krajiny, musí byť oboznámený s tamojšími tradíciami, protokolom a rešpektovať ich. Takže čakáme, že keď arabskí lídri, diplomati, politici, štátnici prídu na územie Európy na rokovanie na najvyššej úrovni, tiež budú rešpektovať naše pravidlá diplomatického protokolu, lenže sa to tak nedeje,“ skonštatovala Holubová.
Ženy na politických rokovaniach sú pre arabských mužov neprijateľné. „Na vlastnej koži to pocítili Hillary Clinton aj Madeleine Albrightová, ktoré ako ministerky zahraničných vecí boli najsilnejšie ženy po prezidentovi USA, a aj tak im dali najavo, že pre nich na komunikáciu nie sú prijateľné,“ zdôraznila Holubová.
Povzniesť sa nad vecou
„Doporučila by som týmto dámam sa nad tým úplne povzniesť alebo si naštudovať moslimské a arabské tradície. Ja by som sa neurážala, ani by som sa necítila ponížená, keď mám vedomosť, že oni sa vydatej ani cudzej ženy nedotknú,“ uviedla Holubová na margo „kauzy“ nepodania rúk top političkám.
„Je to stret kultúr a identít a mal by tam byť vzájomný rešpekt, ale od arabských lídrov nemôžeme čakať, že zmenia postoj k žene,“ skonštatovala protokolistka. „Povzniesť sa a ostať nad vecou ako dáma veľkého sveta a líderka Európskej únie, nie niekde v kútiku plakať, že mi niekto nepodal ruku,“ odkázala Holubová šéfke zahraničných vecí Kallasovej.
Podľa odborníčky však porušovanie pravidiel protokolu iných kultúr sa deje aj v prípade slovenských politikov. „Bežne naši politici porušujú arabskú zásadu vtedy, keď si prekladajú nohu cez nohu a ukazujú podošvu topánok. To keď urobíte na rokovaní s arabským lídrom, vnímajú to ako obrovské poníženie a urážku, lebo u nich víťaz kládol nohu na krk porazeného, takže tá podrážka to naznačuje. Veľa našich politikov ale o tom nevie,“ prezradila Holubová.
