Hoci Teherán signalizuje ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu, vojenská realita v Perzskom zálive rozpráva iný príbeh. Kombinácia vnútornej nestability iránskeho režimu, nevyspytateľnej politiky Washingtonu a hrozby zapojenia Izraela drží energetické trhy v napätí. Investori sa obávajú nielen psychologickej hrozby, ale najmä fyzického narušenia kľúčových trás, čo by mohlo vyvolať globálny cenový šok.
Aj napriek tomu, že iránsky prezident nariadil začať „spravodlivé a rovnocenné“ jadrové rokovania so Spojenými štátmi americkými, riziko vojenskej eskalácie nemožno vylúčiť. Najmä v kontexte potlačenia protivládnych demonštrácií zostáva vnútropolitická situácia napätá a režim môže v snahe odviesť pozornosť od domácich problémov siahnuť aj po tvrdších krokoch navonok. Tento scenár je o to citlivejší pri súčasnej administratíve prezidenta Donalda Trumpa, ktorej zahraničnopolitické rozhodovanie analytici aj mnohí politici opakovane označujú za ťažko čitateľné a nepredvídateľné.
Riziko regionálnej nákazy
Významným rizikovým faktorom je aj možnosť rozšírenia konfliktu, pričom v prípade eskalácie by sa do diania s veľkou pravdepodobnosťou zapojil aj Izrael. Teherán by mohol reagovať raketovými útokmi nielen na izraelské ciele, ale aj na ciele v štátoch Perzského zálivu, kde sa nachádzajú dôležité vojenské základne USA, čo by dramaticky zvýšilo riziko regionálneho konfliktu s globálnymi dôsledkami.
Vedľajším, no mimoriadne dôležitým produktom každej eskalácie je okamžitá reakcia finančných trhov, a to už na samotnú hrozbu konfliktu, nie iba na konflikt samotný. Mimoriadne citlivo reagujú energetické trhy, kde sa napätie premieta do cien ropy a plynu najmä cez takzvanú rizikovú prirážku.
Trh takto započítava vyššie geopolitické riziko spojené s regiónom a s bezpečnosťou dodávok v Perzskom zálive. Pri rope je tento efekt spravidla výraznejší a rýchlejší, keďže ceny reagujú už na presuny vojenských síl a signály možnej eskalácie, kým pri zemnom plyne je dopad často slabší a prejavuje sa skôr zvýšenou volatilitou cez obavy o LNG logistiku a poistné náklady.
Sankčná realita a čínsky faktor
Do celého obrazu navyše vstupuje aj sankčný rámec. Hoci existujú rozsiahle sankcie na iránsku ropu obmedzujúce finančné kanály a prepravu, neznemožňujú predaj úplne. Irán naďalej vyváža ropu, pričom hlavný odberateľ je Čína a časť tokov prebieha cez skryté logistické kanály. Výsledkom je, že sankcie export tlmia a zdražujú, no zároveň nútia trh držať v cene ropy vyššiu rizikovú prirážku pre neistotu, ako rýchlo by sa podmienky vývozu mohli sprísniť.
Nočná mora trhov: Hormuzský prieliv
Z pohľadu trhov sú kľúčové najmä scenáre, ktoré by z rizika spravili fyzický problém, ako je obmedzenie exportov z Iránu alebo ešte citlivejšie narušenie dopravy cez Hormuzský prieliv.
Pre ropu by to znamenalo najväčší okamžitý šok, keďže ide o globálny „chokepoint“ a trh by rýchlo nacenil riziko fyzického výpadku suroviny. Na presnejšiu ilustráciu očakávaní slúžia tri konkrétne historické paralely:
- Útoky na Abqaiq a Khurais (2019): Útoky na zariadenia Saudi Aramco v Abqaiq a Khurais v Saudská Arábia (14. septembra 2019) dočasne vyradili približne 5,7 mil. barelov denne, teda viac než 5 % globálnej produkcie; cena ropy Brent po otvorení trhu intradenne vyskočila takmer o 20 %, no deň uzavrela približne o 14,6 % vyššie. Následne sa tlak na ceny zmierňoval po informáciách o krytí dodávok zo zásob a rýchlej obnove produkcie.
- „Tankerová vojna“ (80. roky): Druhým príkladom je konflikt z 80. rokov, kedy systematické útoky na plavidlá hnali nahor náklady na poistenie a vyžiadali si vojenskú ochranu konvojov, čo zvyšovalo náklady na dopravu a poistné. Taktiež si vyžiadalo vojenské eskorty konvojov, čím sa do cien premietala riziková prirážka aj bez úplného zablokovania Hormuzského prielivu.
- Atentát na Kásema Solejmáního (2020): Treťou paralelou je atentát v januári 2020, ilustruje scenár najmä rizikovej prirážky – ceny ropy krátkodobo vzrástli pre obavy z eskalácie konfliktu, hoci v tom momente nešlo o priamy fyzický výpadok produkcie.
Signály, ktoré nemožno ignorovať
Súčasná situácia je špecifická tým, že kombinuje riziká všetkých troch spomenutých scenárov. Následný nárast cien energií sa potom premieta do vyššej inflácie a tlaku na ekonomiku.
Čo už dnes vieme, je, že bezpečnostné opatrenia a vojenské presuny sa zintenzívňujú, keďže Spojené štáty do regiónu Blízkeho východu vyslali námornú údernú skupinu na čele s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln. Zo základní v regióne boli evakuovaní niektorí civilní zamestnanci, pričom predstavitelia Bieleho domu trvajú na tom, že prezident sa zatiaľ nerozhodol a je ochotný riešiť napätie diplomatickou cestou. Ide o štandardné kroky pri zvýšenom riziku.
Trhy ich prirodzene čítajú ako signál, že napätie nie je len rétorické, preto hrozba konfliktu už dnes ovplyvňuje ceny energií a okamžite reagujú na každý náznak konfliktu.
