Ak uprednostňujete radšej stabilitu pred väčšími výkyvmi, mali by ste siahnuť po konzervatívnych fondoch.
Predtým, ako sa vrhnete do investovania, mali by ste vyplniť investičný dotazník. Podľa neho banka, alebo finančný sprostredkovateľ zistí, aký ste typ investora. Pokiaľ nechcete veľmi riskovať a uprednostníte radšej menší výnos a stabilitu, alebo máte voľné prostriedky na investovanie len kratší čas, ste konzervatívny typ investora a mali by ste siahnuť po produktoch, ktoré nie sú veľmi volatilné a rizikové. Zvyčajne sa jedná o dlhopisové fondy.
Označenie rizika
Pre jednoduchšiu orientáciu správca fondu označuje každý fond aj rizikovým stupňom. Používa sa sedemstupňová škála, pričom 1 znamená najnižšie riziko a 7 najvyššie riziko. Fondy označené stupňom rizika 1-3 sa považujú za mierne rizikové, teda konzervatívne.
V čom sa líši konzervatívny fond od rizikového fondu
„Predovšetkým v miere podstupovaného rizika meraného volatilitou, teda výkyvmi cien a v dosahovanom zhodnotení. Platí, že čím je investícia rizikovejšia, tým by mala byť z dlhodobého hľadiska aj výnosnejšia. Rizikovejšie fondy totiž obsahujú najmä rizikovejšie aktíva – teda akcie, podnikové dlhopisy či komodity, ktoré majú potenciál vyššieho zhodnotenia,“ vysvetľuje Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY. Nižšie riziko je však spojené aj s nižším výnosom. Vo svete investovania neexistujú bezrizikové produkty s vysokým výnosom.
PPSS má pre konzervatívneho investora v ponuke Stabilný fond. Za rok 2020 zaznamenal aj napriek jarným výkyvom na trhoch výnos 2,49%. Od vzniku fondu (v auguste 2018) je to 3,09% p.a.. „Stabilný fond o.p.f. je špeciálny fond cenných papierov, určený pre konzervatívneho klienta, ktorý má záujem o investovanie do dlhopisov s vyšším výnosom, než aké sú napríklad na termínovaných vkladoch,“ vysvetľuje Matej Varga, manažér fondov v PPSS.
Aký výnos môže očakávať konzervatívny investor
Aj medzi konzervatívnymi fondami sú také, ktoré investorom zarobia 3-4% p.a. a na druhej strane také, ktoré sú v záporných číslach (priemerný ročný výnos od vzniku). Existuje niečo ako primeraný výnos z investície? Odpovedá S. Pánis: „Nič také, ako „primeraný výnos“ sám o sebe neexistuje. Vždy by mal mať vzťah minimálne k podstupovanému riziku. Cieľom každého investora by mala byť maximalizácia výnosu vzhľadom k riziku.“
Aby ste mali predstavu o výnosoch konzervatívnych fondov, vybrali sme niekoľko fondov, do ktorých môžete investovať aj prostredníctvom bánk na Slovensku.
| Stupeň rizika (1-7) | Výnos v roku 2020 | Priemerný výnos od vzniku fondu p.a. | |
| PPSS – Náš prvý realitný | 2 | 2,46% | 4,48% |
| J&T BOND | 2 | 1,59% | 4,14% |
| UniCredit bank – AMUNDI FUNDS EURO CORPORATE BOND | 3 | 0,98% | 3,68% |
| ČSOB – KBC Bonds Corporates Euro | 3 | 1,08% | 3,21% |
| PPSS – Stabilný fond | 3 | 2,49% | 3,09% |
| PPSS – Office real estate fund | 2 | 2,15% | 2,66% |
| Tatra Banka – Balanced fond | 3 | 2,6% | 2,04% |
| mBank – BNP Paribas Enhanced Bond 6M | 2 | 0,86% | 0,77% |
| Tatra banka – TAM dlhopisový fond | 2 | -0,3% | 0,73% (p.a. za 10 rokov) |
POZOR! Nízke riziko však nezaručuje istý výnos.
Investičné produkty vhodné pre opatrného investora
Medzi veľmi konzervatívne investície patria napríklad štátne dlhopisy vybraných ekonomicky silných a veľkých krajín ako Spojené štáty či Nemecko. Za pomerne bezpečné možno označiť aj tie slovenské. Problémom je, že ich zhodnotenie je mimoriadne nízke, nepokrývajúce väčšinou ani infláciu, ba dokonca môže byť až záporné. „Za konzervatívne možno označiť aj vybrané podnikové dlhopisy firiem so silnými bilanciami, ktoré patria medzi lídrov vo svojom segmente a/alebo majú zaujímavé podnikateľské nápady. Mnohokrát možno označiť dlhopisy veľkých nadnárodných korporácií za bezpečnejšie ako niektoré štátne. Za konzervatívne riešenie považujeme aj nákup zlata, ktoré však vnímame skôr ako históriou potvrdeného uchovávateľa hodnôt, a nie ako investíciu,“ vysvetľuje S. Pánis.
Nízky výnos konzervatívnych investícií v súčasnosti mnohokrát sotva pokrýva infláciu. Tú bude v nasledujúcich rokoch čoraz náročnejšie konzervatívnym prístupom prekonávať, najmä keď centrálne banky ukážu v rámci zmeny stratégie väčšiu toleranciu voči vyššiemu rastu cien. „Preto každý, kto chce aspoň uchovať kúpnu silu voľných zdrojov, nehovoriac o zveľaďovaní majetku, by sa mal zamyslieť nad rizikovejšími, ale aj výnosnejšími riešeniami,“ uzatvára S. Pánis z J&T BANKY.
Zdroj: J&T BANKA, PABK
Informačný servis