Prarodičia to zvládli, oni tiež
Začiatok celého príbehu Slnečnej ulice sa odvíja, ako inak, od prirodzenej ľudskej túžby po bývaní podľa vlastných snov. „Keď som pre seba a svoju rodinu hľadal miesto na život, v mojich predstavách som mal zaujímavú lokalitu a podobne zmýšľajúcich susedov. Tak som to vzal z opačnej strany: vytvoril som podmienky a ľudí k sebe nalákal,“ približuje staviteľ Michal Navrátil svoj pôvodný plán.
Nepoznali, nechceli
Chcel sa vydať cestou nanajvýš prírodnou. Postavil si teda dom zo slamy. „Asi tak desať percent ľudí je schopných vnímať ho pozitívne, pre zvyšok je takýto spôsob života mimo ich záujmu. Najmä v začiatkoch bolo len málo tých, čo ho chápali. Skôr krútili hlavami a hovorili si, že predsa nie je možné stavať takúto hlúposť, vraj nemôže vydržať. Asi aj preto, že pasívne a nízkoenergetické stavby boli v tom čase u nás veľkou neznámou. Nehovoriac o slamených domoch. Odkedy však stoja, prevažne negatívne reakcie ustali,“ konštatuje.
Začiatky vôbec neboli ideálne nielen pre nezáujem budúcich susedov. Pozemky, ktoré rodinná firma kúpila s cieľom nie iba bývať, ale realizovať aj svoj podnikateľských zámer a na ktorých malo pôvodne vyrásť devätnásť pasívnych a nízkoenergetických domov, zápasili s vysokou hladinou spodnej vody. Ležia v blízkosti troch riek a ešte pred päťdesiatimi rokmi tu močiarom kraľovali bociany. Neskôr kompetentní zaviedli meliorácie neúrodných zamokrených plôch, vodu nasmerovali do neďalekých tokov a vznikli síce žírne polia, no dodnes tu pri vytrvalom daždi ani ťažké obrábacie mechanizmy nemajú nijakú šancu. „Keď sme pozemky kúpili, všetci si ťukali na čelo a tvrdili, že ich nemáme šancu predať. Pri projektovaní lokality som sa takmer tri roky neustále potkýnal o ťažkosti. Nebol som schopný vybaviť stavebné povolenia na pozemky, problém bol s vodou, elektrinou, so všetkým. Navyše, ležala na mne celá zodpovednosť, či projekt bude znamenať úspech, alebo krach firmy. Potom mi napadlo, že som šliapol vedľa a že takáto koncepcia nie je to, čo sem patrí. Zvoľnili sme, počet domov znížili na deväť, zväčšili jednotlivé parcely, vykopali jazerá, čím sa upravila hladina spodnej vody, a potom to šlo ako po masle. Naraz som za dva mesiace vyriešil veci, s ktorými som zápasil dva roky. Najmä tu sa mi potvrdilo, že ak veci nasmerujete správne a dáte im pozitívny rozmer, daria sa.“
Celý článok si môžete prečítať tu.
