BRUSEL/BELEHRAD 20. júla (WEBNOVINY) – Srbský prezident Boris Tadič dnes potvrdil zatknutie Gorana Hadžiča, posledného vojnového zločinca hľadaného Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). „Dnes rámo o 8:24 SELČ bol Goran Hadžič zatknutý. Týmto Srbsko uzatvára najťažšiu kapitolu spolupráce s tribunálom,“ uviedol na tlačovej konferencii.
O zatknutí Hadžiča, ktorý sa skrýval na srbskom území, v stredu v skorších hodinách informovali tamojšia rozhlasová stanica B92 ako aj ďalšie miestne médiá, podľa ktorých informáciu o 11:00 oficiálne potvrdí srbský prezident.
Belehradská televízia B92 uviedla, že Hadžiča zatkli v regióne Fruška Gora pri severosrbskom meste Nový Sad. Podľa štátnej televízie RTS ho zadržali v srbskom ortodoxnom kláštore v tamojšom Krušedole. Už dlho sa hovorilo, že sa môže skrývať v práve niektorom z kláštorov pri Novom Sade.
Pôjde do Haagu
Srbský súd pre vojnové zločiny v stredu rozhodol o vydaní Gorana Hadžiča do Haagu. Ako uviedol právnik zatknutého niekdajšieho prezidenta Republiky Srbská Krajina a posledného zo zoznamu vojnových zločinov hľadaných Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Toma Fila, voči rozhodnutiu sa neodvolajú.
„Vypočutie sa skončilo, oboznámili ho s obžalobou a rozhodnutím s tým, že podmienky transferu do Haagu boli splnené,“ uviedol. Keďže odvolanie neplánujú, Hadžiča by podľa jeho právneho zástupcu mohli do Haagu vydať v nasledujúcich dňoch.
Goran Hadžič predstúpil v stredu pred srbský súd pre vojnové zločiny v Belehrade. Ako informoval fotograf agentúry AFP, bol poblednutý a zarastený a v porovnaní s fotografiou na plagáte o jeho hľadaní pribral, pôsobil však zdravotne v poriadku.
Na tlačovej konferencii srbský prokurátor pre vojnové zločiny Vladimir Vukčevič uviedol, že „bol ozbrojený, ale pri zatýkaní neodporoval.“ Hadžič sa podľa Vukčeviča zjavne chystal na útek zo Srbska. „V koordinácii s agentúrami ďalších krajín sme mu zabránili v odchode na územie iného štátu.“ Prelom v pátraní priniesol pokus Hadžiča predať maľbu talianskeho umelca Amedea Modiglianiho. Maľbu objavila srbská polícia v decembri minulý rok u jedného z napomáhačov Hadžiča.
Okrem Hadžiča zatkli aj muža, ktorý mu mal dať peniaze na letenku.„Hadžič používal falošnú identitu. Bolo ťažké ho spoznať, nepodobá sa na seba. Je vyšportovaný, s briadkou a fúzmi,“ dodal Vukčevič. „Bol bez peňazí, obraz mal zrejme ešte z čias vojny v Chorvátsku.“
.
Reakcie na zatknutie Hadžiča
Zatknutie Gorana Hadžiča znamená prelom smerujúci k naplneniu mandátu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). „Približuje ho k úspešnému uzavretiu mandátu,“ uviedol sudca a úradujúci predseda ICTY O-Gon Kwon vo vyhlásení v reakcii na zatknutie posledného zo zoznamu hľadaných vojnových zločincov ICTY. Hadžič čelí 14 bodom žaloby za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.
Chorvátsky prezident Ivo Josipovič zase povedal , že jeho zadržanie trvalo dlho, ale spravodlivosť bola dokonaná. „Môžeme s istotou povedať, že k jeho zatknutiu došlo neskoro. Spravodlivosť je pomalá, ale bude dokonaná,“ uviedol vo vyhlásení.
Európska únia privítala zatknutie Gorana Hadžiča podozrivého z vojnových zločinov, pričom jeho zadržanie označila za „dôležitý krok“ v rámci srbských ambícií o pripojenie sa k 27-člennému bloku. Prezident EÚ Herman Van Rompuy a šéf Európskej komisie José Manuel Barroso v stredu tiež uviedli, že očakávajú „bezodkladné“ odovzdanie Hadžiča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Posledné slovo vo veci vydania bude mať srbský minister spravodlivosti. Dolapenie Hadžiča bolo kľúčovou podmienkou pre pokrok Srbska v rokovaniach o vstupe do Európskej únie.
Posledný vojnový zločinec zo zoznamu ICTY
Niekdajší vodca chorvátskych Srbov, dnes 52-ročný Hadžič je posledným hľadaným zločincom zo 161 osôb, ktorých haagsky tribunál obvinil z vojnových zverstiev spáchaných na území niekdajšej Juhoslávie. Bývalý prezident samozvanej Republiky Srbská Krajina, ktorá zabrala asi štvrtinu územia Chorvátska a existovala v rokoch 1991 až 1998, sa má zodpovedať z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti za vraždenie, mučenie a deportácie nesrbského obyvateľstva v období 1992 až 1993, ktoré tribunál vznesie v 14 bodoch žaloby.
Jeho zatknutie prichádza len necelé dva mesiace po nájdení bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča. Až do zatknutia venovalo Srbsko svoje úsilie na na pátranie po ňom. Po zajatí Mladiča mohol Belehrad sily sústrediť na hľadanie Hadžiča, uviedol minister poverený spoluprácou s tribunálom OSN v Haagu Rasim Ljačič v rozhovore tento týždeň.
.
Profil Gorana Hadžiča
Dnes 52-ročný Srb bol od mladosti prívržencom komunizmu a pôsobil aj ako člen Ligy juhoslovanských komunistov. Narodil sa v chorvátskej dedinke Pačetin neďaleko srbských hraníc. Ešte pred vypuknutím chorvátskej vojny za nezávislosť pracoval ako bežný skladník. Už vo februári roku 1992 sa stal predsedom vlády Republiky Srbská Krajina, samozvaného odštiepeneckého štátu Srbov, ktorí sa chceli osamostatniť od Chorvátska. Hadžiča označovali v tom čase za predĺženú ruku juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, pričom historici hovoria o tom, že bol len „bábkou“ v jeho rukách bez reálnych právomocí. Oficiálnym vodcom odštiepeneckých Srbov v Chorvátsku bol v rokoch 1992 až 1993.
Hadžičovi pripisujú okrem iného aj nepriamu zodpovednosť za obliehanie Vukovaru, ktoré sa do dejín juhoslovanskej vojny zapísalo ako jedna z najkrvavejších kapitol. V roku 1991 z tamojšej nemocnice Srbi odviedli viac ako 250 príslušníkov iných juhoslovanských menšín – predovšetkým Chorvátov – a 250 z nich zmasakrovali.
Hadžiča zatkli necelé dva mesiace po nájdení bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča. Jeho dolapenie bolo kľúčovou podmienkou pre pokrok Srbska v rokovaniach o vstupe do Európskej únie.
Vukovar – symbol vojny v Chorvátsku
Vukovar je mnohými Chorvátmi považovaný za symbol všetkých hrôz sprevádzajúcich vojnu v rokoch 1991 až 1995. Etnický konflikt, ktorý vyvolalo vyhlásenie nezávislosti Chorvátska od Juhoslávie, si na oboch stranách vyžiadal dokopy okolo 20-tisíc ľudských životov.
Počas obliehania Vukovaru trvajúceho od 25. augusta do 18. novembra 1991 sa muselo okolo 15-tisíc civilistov ukrývať v pivniciach, aby sa chránili pred neustálym ostreľovaním, ktoré sa Srbom podarilo takmer zrovnať so zemou. Armáde vtedy kládlo odpor len približne 1800 ľahko vyzbrojených dobrovoľníkov.
Bitka mala kľúčový význam pre obranu celého Chorvátska, keďže zamestnávala juhoslovanské sily a Záhreb tak získal čas na vyzbrojenie a výcvik vlastných vojakov.
Priamo vo Vukovare zahynulo okolo 1100 civilistov, ďalších 5000 Srbi zajali. Pôvodne 40-tisícové mesto muselo opustiť 22-tisíc obyvateľov nesrbskej národnosti.
Spomedzi asi tisícky ľudí, ktorých 16 rokov po skončení vojny stále evidujú ako nezvestných, podľa chorvátskych médií vyše 300 pochádza z Vukovaru.
Po konečnom ovládnutí mesta juhoslovanské sily 20. novembra 1991 evakuovali tamojšiu nemocnicu, kde sa ukrývalo okolo 400 Chorvátov a iných obyvateľov nesrbskej národnosti v nádeji. Vojaci 264 z nich odviezli do blízkeho poľnohospodárskeho družstva Ovčara, kde ich srbskí povstalci behom dvoch dní postrieľali. Táto udalosť sa zapísala do dejín ako vukovarská masakra.
Haagsky Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v súvislosti s masakrou obvinil troch bývalých srbských dôstojníkov – Mileho Mrkšiča, Miroslava Radiča a Veselina Šljivančanina. Vukovarská masakra sa spomínala aj v obžalobe proti juhoslovanskému exprezidentovi Slobodanovi Miloševičovi.
Tribunál v nasledujúcom roku odsúdil Mrkšiča na 20 a Šljivančanina na 17 rokov väzenia, zatiaľ čo Radiča zbavil obvinení. V decembri minulého roka ICTY prehodnotil rozsudok v prípade Šljivančanina a jeho trest zmiernil na 10 rokov. Vojnového zločinca tak pred dvoma týždňami mohli prepustiť na slobodu. V Srbsku v roku 2009 usvedčili z podielu na Vukovarskej masakre 14 osôb, ktorým udelili väzenské tresty v trvaní do 20 rokov.
.
Zoznam najprominentnejších osôb, ktoré predstúpili pred ICTY
Goran Hadžič
Pripisujú mu okrem iného aj nepriamu zodpovednosť za obliehanie Vukovaru, ktoré sa do dejín juhoslovanskej vojny zapísalo ako jedna z najkrvavejších kapitol. V roku 1991 z tamojšej nemocnice Srbi odviedli viac ako 250 príslušníkov iných juhoslovanských menšín – predovšetkým Chorvátov – a 250 z nich zmasakrovali. Hadžiča zatkli len necelé dva mesiace po nájdení bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča. Jeho dolapenie bolo pritom kľúčovou podmienkou pre pokrok Srbska v rokovaniach o vstupe do Európskej únie.
Slobodan Miloševič
Bývalého juhoslovanského prezidenta zatkli v apríli 2001. Obvinili ho najmenej zo 60 prípadov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov za úlohu vo vojne v Chorvátsku (1991-1995), Bosne (1992-1995) a Kosove (1998-1999). Miloševič zomrel prirodzenou smrťou vo veku 64 rokov 11. marca 2006 v záchytnom centre v Haagu po štyri roky trvajúcom procese, ktorý bol pre jeho zlý zdravotný stav často prerušovaný.
Biljana Plavšičová
Nahradila Karadžiča v kresle bosnianskosrbského prezidenta. Išlo o jedinú ženu, ktorú ICTY obvinil. Politička sa k obvineniam z politického prenasledovania priznala, za čo ju v roku 2003 odsúdili. V roku 2009 ju po 8 rokoch pustili na slobodu po tom, ako si odpykala dve tretiny z 11-ročného trestu. Plavšičová sa v roku 2001 dobrovolne vydala spravodlivosti, spolupracovala s ICTY a priznala podiel na plánování etnických čistiek v Bosne v rokoch 1992 až 1995. Ako hlavného strojcu zločinov označila niekdajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Ratko Mladič
Bývalého bosnianskosrbského vojenského veliteľa nazývaného „mäsiar Balkánu“ zatkli v severovýchodnom Srbsku 26. marca po 16 rokoch na úteku. Šesťdesiatdeväťročný Mladič čelí pred ICTY obvineniam z genocídy a vojnových zločinov, ktorých sa mal dopustiť riadením masakry v Srebrenici ako aj pri obliehaní Sarajeva počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995.
Radovan Karadžič
Bývalého politického lídra bosnianskych Srbov zatkli v júli 2008 po 13 rokoch na úteku. Karadžič je považovaný za „architekta“ masakry vo vojne v Bosne. Obvinili ho z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v procese, ktorý sa začal 26. októbra 2009. Odsúdili ho tiež za úlohu počas masakry v Srebrenici a na obliehaní Sarajeva.
Ante Gotovina
Bývalý chorvátsky generál, ktorého v Chorvátsku považujú za hrdinu za úlohu, ktorú zohral v chorvátskej vojne za nezávislosť v rokoch 1991-1995. V apríli 2010 ho odsúdili na 24 rokov väzenia za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané v auguste 1995. Gotovina požiadal o odvolací súd. Gotovina riadil operáciu Búrka, počas ktorej chorvátske sily prevzali pred koncom vojny kontrolu nad Republikou Srbskou Krajinou.
Zdravko Tolimir
Bývalého srbského generála zatkli v máji 2007 v Bosne-Hercegovine. Súd s ním pred ICTY sa začal 26. februára 2010. Tolimir bol členom vysokého velenia bosnianskosrbskej armády. Zodpovedá sa za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Podľa obvinení Tolimir vedel o plánovaných čistkách v enklávach Srebrenica a Zepa, pričom sa na nich dobrovoľne zúčastnil.
Momčilo Perišič
Bývalý srbský generál a veliteľ generálneho štábu juhoslovanskej armády. Je obvinený zo zapojenia sa do ostreľovania Sarajeva a strieľania do civilistov v Sarajeve a Záhrebe. Zodpovedá sa aj z účasti na masakre v Srebrenici. Začiatkom roka prokurátori žiadali pre neho doživotný trest.
.
https://www.youtube.com/watch?v=N0fHBjG01-A
