Najväčším problémom Slovenska v hybridnej vojne sú dezinformácie a propaganda. Pre agentúru SITA to povedal Matej Spišák z projektu Infosecurity.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Proruské dezinformácie a propaganda na Slovensku cielia napríklad k podrývaniu dôvery v inštitúcie, v demokraciu, zahraničnopolitickú orientáciu, a teda útočia aj na členstvo Slovenska v NATO a Európskej únii. Dezinformácie sa zameriavajú na trhliny, ktoré v spoločnosti už existujú, za účelom jej ešte väčšieho polarizovania.
Niektoré subjekty zmiernili rétoriku
Podľa Spišáka zatiaľ neexistujú dáta, na ktorých by bolo možné zhodnotiť, či sa ruská hybridná aktivita na Slovensku pre vojnu na Ukrajine zvýšila.
Vojna na Ukrajine: Zelenskyj sa obáva o svoj život, Rusi napriek dohodám ostreľujú Mariupoľ (online)
„Môžeme však konštatovať, že subjekty, pri ktorých sme rôzne proruské dezinformácie a proruskú propagandu zaznamenávali aj v minulosti pokračujú v jej šírení aj počas vojny na Ukrajine,“ uviedol s tým, že pri niektorých došlo k zmierneniu rétoriky, ale iní pokračujú v tej istej aktivite.
Vinu chcú preniesť na USA a Západ
Na Slovensku sa v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu šíria tri kľúčové dezinformačné naratívny.
„Tým prvým bolo tvrdenie, že za zvyšovanie napätia je zodpovedné NATO a USA. Druhý naratív bol spojený s nelegitímnou vládou v Kyjeve a celkovo útokmi na ukrajinskú štátnosť. Posledný sa dal vidieť ako možná zámienka na vojnu, napríklad tvrdenia o genocíde ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine,“ vysvetlil Spišák.
Vyhrážkam čelia už aj policajní analytici, ktorí sa venujú boju proti proruským dezinformáciám
Ako doplnil, niektorí dezinformátori vojnu priamo nepodporujú, prípadne ju dokonca odsúdili, snažia sa však vinu z Ruska preniesť na USA a Západ, prípadne používajú takzvaný „whataboutizmus“ a upriamujú pozornosť na iné vojny, do ktorých boli zapojené napríklad Spojené štáty americké.
Najrizikovejšie sú stále sociálne siete
V súčasnosti sú stále sociálne siete tým najlepším miestom na šírenie problematického obsahu. Nezmenilo sa to ani vojnou na Ukrajine. Podľa Spišáka sociálne siete stále „neuveriteľne“ zlyhávajú pri monitorovaní a blokovaní hoaxov.
„Vidíme to napríklad na Facebooku, kde sa dajú dohľadať príspevky s obsahom, ktorý poskytuje veľmi prekrútený pohľad na súčasné dianie na Ukrajine. A nielen to, tieto príspevky sú dokonca podporené reklamou, ktorú si istí aktéri financujú,“ skonštatoval s tým, že Facebook profituje z klamstiev o vojne na Ukrajine.
Upozornil však na to, že niektorí aktéri sa sťahujú na platformu Telegram, kde je z dôvodu takmer nulovej kontroly možné šíriť akýkoľvek obsah.
Boj s hybridnými hrozbami sa musí zlepšiť
Spišák zdôraznil, že verejná správa bola v súvislosti s hybridnými hrozbami po dlhé roky veľmi zanedbávaná. S príchodom súčasnej vlády na jednotlivých rezortoch vznikli nové útvary a navyšujú sa kapacity so zámerom bojovať s hybridnými hrozbami a zlepšiť strategickú komunikáciu štátu. Poznamenal však, že pripravenosť čeliť hybridným hrozbám nie je niečo, čo dokáže Slovensko za rok alebo dva.
Novela mediálneho zákona umožní vypnúť zahraničné médiá vysielané na Slovensku, ministerstvo varuje pred infovojnou
„Je teda nevyhnutné prijať nových ľudí, ktorí sa budú týmto témam venovať, ale tiež zlepšiť koordináciu naprieč jednotlivými zložkami, ktorá prispeje k boju s hybridnými hrozbami,“ dodal Matej Spišák z projektu Infosecurity.