HELSINKI 13. mája (WEBNOVINY) – Bratia Július a Libor Hudáčkovci sa môžu stať len štvrtou slovenskou súrodeneckou dvojicou, ktorá nastúpi v národnom tíme (slovenskom, resp. česko-slovenskom) na jednom vrcholnom svetovom podujatí – majstrovstvách sveta.
Pred nimi sa to podarilo len súrodencom Šťastným, Pucherovcom a Hossovcom. Presnejšie – Peter, Marián a Anton Šťastní reprezentovali spoločne na MS 1979 v drese Česko-Slovenska, René a Peter Pucherovci obliekli slovenský dres na dvoch MS (v rokoch 1998 a 1999) a Marián a Marcel Hossovci dokonca na troch svetových šampionátoch (v rokoch 2005, 2006 a 2011).
Rodáci zo Spiša – brankár Július (23) a útočník Libor (21) patria k nastupujúcej generácii slovenských hokejistov a v priebehu uplynulej sezóny upútali svojimi výkonmi reprezentačného trénera Vladimíra Vůjteka.
Spolu hrali len v juniorke
Svoje prvé hokejové kroky začali robiť doma na Spiši, no kým brankár Julo zamieril v roku 2008 do Košíc a odtiaľ pred touto sezónou do švédskeho Södertälje, mladší Libor zamieril na západ a od sezóny 2009/10 hráva v bratislavskom Slovane.
„Spolu sme s Liborom hrali len v juniorke Spišskej Novej Vsi, keď sme sa stali majstrami Slovenska v sezóne 2006/2007, v mládežníckych reprezentáciách sme sa nestretli, lebo je medzi nami dvojročný rozdiel,“ spomína pre web SZĽH Hockeyslovakia.sk Július a dodáva, že aj najstarší brat Kamil hrával hokej, no len do dorastu, potom sa venoval štúdiu medicíny.
Hoci v závere prípravy pred MS v Bratislave nebývali Hudáčkovci spoločne na izbe, v Helsinkách im patria postele v izbe číslo 832 v hoteli Sokos Flamingo. „V Bratislave sme neboli spolu na izbe, lebo Julo sa pripravoval s reprezentáciou od začiatku, kým ja som prišiel s finalistami z extraligy do prípravy až v poslednom týždni,“ hovorí mladší Libor.
„Nespomínam si, že by som mal nejaký hokejový vzor, mne stačili rady od otca, ktorý v mladosti hrával hokej,“ odpovedal na otázku o hokejovom vzore Libor a Julo ho doplnil: „Voľakedy sa NHL nevenovala až taká pozornosť, no zo slovenských brankárov som si všímal výkony Mira Šimonoviča, či Paľa Rybára.“
Nechcel byť bránkár
Paradoxné je, že Július v žiackych kategóriách nechcel byť brankár.
„Hrával som hokej v útoku, ale v našom ročníku sme nemali brankára a hnevalo ma, že sme dali síce osem gólov, ale deväť sme dostali, tak som sa dostal do bránky. Potom sa stávalo, že som napríklad dve tretiny hral a v tretej som chytal – napríklad v Prešove sme po dvoch tretinách vyhrávali 4:2 a ja som dal tri góly. Tretiu tretinu som už chytal a zápas sme vyhrali. Ale na svoj prvý zápas, v ktorom som chytal, si vôbec neviem spomenúť…“
Naopak, Libor do piateho ročníka bol brankárom. „V našom ročníku zase nebol strelec, nemal kto dávať góly a tak som to skúsil a už som sa do bránky nevrátil…,“ zasmial sa talentovaný útočník bratislavského Slovana.
Obaja Hudáčkovci sa radi zasmejú a svoju dobrú náladu šíria aj v kabíne. „Libor je mladší, takže je to asi vekom, že s ním ´čerti šijú´ viac…,“ smeje sa Julo a Libor dodáva: „Tie vtipné momenty prináša život, každý deň sa niečo udeje,“ snažil sa byť vážny Libor.
Samozrejme, že skvelých súrodencov v slovenskej hokejovej reprezentácii bolo viac a hrali aj na majstrovstvách sveta, či ZOH, ale nemali to šťastie, aby sa stretli v jednom tíme na vrcholnom svetovom podujatí. Patrili medzi nich napríklad Ľubomír (1994-97 a 1999) a Juraj Kolníkovci (2004 a 2008), Róbert (1995-96, 2001-2002 a 2008) a Ronald Petrovickí (2000 a 2004), či Richard (2001) a Rastislav Pavlikovskí (2002, 2004, 2006, 2009).
Správa pochádza z webu Slovenského zväzu ľadového hokeja Hockeyslovakia.sk.
