Hrubý domáci produkt môže po decentralizácii moci vzrásť o desať percent, uvádza to Únia miest Slovenska

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Richard Rybníček
Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by po decentralizácii moci mohol oproti súčasnému stavu narásť o desať percent. Vo svojom dokumente „Dozrel čas na zmeny“ to uvádza Únia miest Slovenska (ÚMS).

ÚMS v dokumente tvrdí, že súčasné rozdelenie kompetencií, ktoré ponecháva väčšinu dôležitých rozhodnutí na centrálnu vládu, má okrem iných oblastí negatívny dopad aj na ekonomiku.

Podľa ÚMS by väčšie kompetencie a väčšia miera samostatnosti miest a obcí viedla k znižovaniu miery korupcie, efektívnejšiemu vynakladaniu finančných prostriedkov a výraznejšiemu ekonomickému rastu regiónov, ktorý by sa pretavil do rastu celej krajiny a mohol by dosiahnuť desať percent hodnoty HDP.

Problémom sú regionálne rozdiely

Záujmové združenie vysvetľuje, že centrálna vláda rozhoduje na Slovensku o príliš veľkom množstve vecí, z čoho pramení chaos, neefektívnosť a prehadzovanie si zodpovednosti medzi štátnymi orgánmi za jednotlivé nedostatky.

Pri súčasnom nastavení systému podľa neho obce a mestá nedokážu plniť všetky zákony a záväzky a zároveň zabezpečovať rozvoj daného územia.

ÚMS uvádza, že v Dánsku tvoria výdavky samospráv 66 percent všetkých výdavkov štátu. Priemer EÚ je 23,1 percenta. Výdavky samospráv tvorili v roku 2019 približne 15,9 percenta výdavkov štátu. Na dosiahnutie priemeru EÚ by tak samosprávy potrebovali ďalšie 2 miliardy eur ročne.

Výrazné sú aj regionálne rozdiely. Spomedzi všetkých 36 členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) má Slovensko hneď po Mexiku najväčšie rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v krajine.

Súčasný regionálny model zlyhal

O neideálnom stave podľa ÚMS svedčí aj správa k Národnej stratégii regionálneho rozvoja z roku 2017, v ktorej sa uvádza, že sa pozitívny hospodársky vývoj Slovenska nepremieta do vyrovnávania regionálnych rozdielov a prílišná pozornosť sa venuje makroekonomike, zatiaľ čo regionálny rozvoj ostáva v úzadí.

Verejné investície sú z 95 percent financované z eurofondov, hoci tie mali byť iba doplnkovým zdrojom financií. Správa tiež konštatuje, že regióny, mestá a obce nedisponujú dostatočným množstvom právomocí a malé a stredné podniky na Slovensku nie sú schopné vytvárať dostatočnú protiváhu nadnárodným spoločnostiam.

Súčasný regionálny model podľa správy pri rozvoji regiónov zlyhal a obce a mestá regionálnu politiku skôr usmerňujú, než riadia. Správa tiež konštatuje, že politika týkajúca sa regiónov je zle definovaná a nesystémovo rozdrobená, čo znižuje akčnosť a pružnosť jej riadenia.

Nová reforma samospráv

ÚMS preto otvára diskusiu o novej reforme samospráv, ktorá by zmenila systém fungovania regionálnej politiky.

Od novej vlády, ktorá vzíde z parlamentných volieb žiada vytvorenie komisie pre štrukturálnu reformu samosprávy, ktorá by pripravila podklady pre uskutočnenie reformy. S návrhom oslovila ÚMS aj politické strany, rokovať plánuje aj s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a predstaviteľmi združenia krajov SK8.

ÚMS je dobrovoľné záujmové združenie, ktoré vzniklo 29. apríla 1994 v Košiciach. V súčasnosti združuje 49 primátorov slovenských miest, ktoré majú spolu približne 1,8 milióna obyvateľov. Jej prioritami sú presadzovanie reformy územných samospráv či väčšej samostatnosti miest.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Európska úniaOECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvojÚnia miest Slovenska