BRUSEL 21. mája (WEBNOVINY) – Európske krajiny by mali pred zimným obdobím podstúpiť plynové záťažové testy, ktoré by skúmali, ako zraniteľné sú štáty pre krízu na Ukrajine.
Testy by zisťovali, čo by sa dialo, keby kríza na Ukrajine viedla k prerušeniu dodávok plynu z Ruska do Európy. Vyplýva to z návrhu dokumentu, ktorý pripravila Európska komisia (EK).
—-> TU.
Cez Ukrajinu vedie tranzitná trasa ruského plynu do Európy. Cez územie Ukrajiny priteká polovica z dodávok plynu, ktoré Rusko Európy posiela. Obavy z prerušenia dodávok plynu sú vysoké, keďže Ukrajina odmieta platiť za plyn z Ruska toľko, koľko Moskva od Kyjeva požaduje.
EK okrem záťažových testov vyzýva na vytvorenie záložného mechanizmu. EÚ pre s napätie medzi Ruskom a Ukrajinou prijala niektoré opatrenia. V zásobníkoch má zásoby na tridsať dní. EK teraz zvažuje, či nie je potrebné túto požiadavku na zásoby zvýšiť.
Rusko a Čína rokujú o plyne, dohoda zatiaľ nepadla
Nikdy sme nesľúbili Ukrajine suverenitu, tvrdí Medvedev
Rusko nemá námietky proti dohode Slovenska s Kyjevom o plyne
Barosso odpísal Putinovi
Európska únia prostredníctvom predsedu jej výkonného orgánu vyzýva Rusko na zaistenie dodávok zemného plynu do jej členských krajín cez Ukrajinu. Uvádza sa to v liste predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa adresovanom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý zverejnili v stredu.
Barroso takto reagoval na Putinov minulotýždňový list vo veci hrozby prerušenia dodávok pre ukrajinské dlhy. Šéf EK odkázal na dôležitosť ďalších rokovaní o plyne. Portugalský expremiér Putinovi pripomenul, že Ukrajina prejavila vôľu uhradiť svoje záväzky za surovinu, a taktiež dohodu, že kým budú trojstranné rokovania pokračovať, „tok plynu by nemal byť prerušený“. Ako napísal Barroso ruskému lídrovi, „verím, že Ruská federácia aj energetický koncern Gazprom dodržia svoje záväzky a dohody s európskymi spoločnosťami“.
Ukrajina chce zaplatiť štyri miliardy dolárov
Putin minulý týždeň informoval viaceré členské štáty Európskej únie, že ak Ukrajina nebude platiť za dodávaný plyn z Ruska, hrozí jeho zastavenie do európskeho priestoru od 1. júna 2014. Korešpondencia bola druhou svojho druhu po aprílovom liste Putina určeného 18 lídrom EÚ.
Prezident vtedy žiadal trojstranné rokovania o plyne, ktoré však podľa neho zlyhali, keďže dlhy Ukrajiny voči ruskej spoločnosti Gazprom vzrástli z 2,2 na 3,5 miliardy dolárov, a to napriek skutočnosti, že Ukrajina dostala prvú časť úveru od Medzinárodného menového fondu. Ukrajinská vláda však deklarovala pripravenosť zaplatiť Rusku štyri miliardy dolárov do konca mája.
Kríza na Ukrajine a možnosť rozšírenia sankcií proti Rusku znamenajú najväčšiu hrozbu pre hospodárske oživenie v Európe. Uviedla to v stredu organizácia BUSINESSEUROPE, ktorá zastrešuje podnikateľské federácie 35 krajín. Podľa jej jarnej prognózy by mala európska ekonomika v tomto a budúcom roku nabrať na sile, keď domáci dopyt nahradí export ako motor rastu. Zotavenie však zostáva krehké a hlavným rizikom je eskalácia napätia na Ukrajine. Podľa predchádzajúcej novembrovej prognózy BUSINESSEUROPE robili európskym podnikateľom najväčšie starosti obavy z vyšších daní.
Podľa minulotýždňového vyjadrenia ruského ministra hospodárstva sa tamojšia ekonomika pravdepodobne nachádza v recesii. Terčom sankcií, ktoré uvalili západné krajiny na Moskvu po ovládnutí ukrajinského regiónu Krym Ruskom, sú zatiaľ vybraní jednotlivci a firmy. Západ však varuje, že v prípade ďalšej eskalácie konfliktu na Ukrajine by sankciám mohli čeliť celé odvetvia ruskej ekonomiky.
BUSINESSEUROPE rozšírenie protiruských sankcií nepodporuje a generálny riaditeľ združenia Markus Beyrer uviedol, že firmy pociťujú negatívne dopady oslabenia na ruskom trhu. Do recesie sa už prepadlo Fínsko, ktoré do Ruska vyváža 10 % svojho celkového exportu. Podiel Ruska na exporte celej EÚ predstavuje 7,3 %, pričom únia je trhom pre 45 % ruského exportu, uviedla agentúra Reuters.
