BANSKÁ BYSTRICA 7. decembra (WEBNOVINY) – Krach 20 až 30 percent slovenských drevospracujúcich podnikov a zánik stoviek až tisícov pracovných miest hrozí v priebehu prvého polroka budúceho roka v dôsledku nedostatku drevnej suroviny na trhu. Uviedol to v stredu na tlačovej besede prezident Zväzu spracovateľov dreva SR Igor Patráš s tým, že riešením by bolo v prvom rade eliminovanie vývozu dreva do zahraničia. V súčasnosti sa totiž až štvrtina slovenského dreva vyváža, čo stavia Slovensko do rozvojových krajín.
S aktuálnym prístupom štátneho podniku Lesy SR vyslovujú domáci spracovatelia dreva spokojnosť, keďže za súčasného vedenia nepodpísali štátni lesníci žiadne zmluvy, ktoré by viedli k exportu dreva. Kritizujú však postup súkromných vlastníkov lesov. „Akoby si neuvedomovali, že exportom dreva exportujú aj pracovné miesta svojich spoluobčanov v regiónoch,“ povedal Patráš.
Neštandardný predaj do zahraničia
Hoci pripustil, že štát nemá možnosť diktovať vlastníkom, komu drevo predajú, štátnym orgánom adresuje výzvu, aby dôsledne kontrolovali prípadnú nelegálnu činnosť pri vývoze, ako napríklad expedíciu nevykázaného dreva, dreva zaradeného do nižšej triedy kvality, preťažované kamióny jazdiace v noci. „Treba kontrolovať tie kamióny, ktoré zo Slovenska odchádzajú, či obsahom, objemom zodpovedajú tomu, čo je deklarované. Pokiaľ to tak je, tak to musíme rešpektovať, ale sme presvedčení, že tomu tak nie je,“ povedal Patráš. Dodal, že ak by v zahraničí aj platili za drevo vyššie ceny, v prospech domácich odberateľov hrá menšia vzdialenosť. Preto je predaj do zahraničia neštandardný. „Poliaci platia na ruku,“ podotkol Patráš.
Ťažba dreva z podkôrnikovej kalamity
Ďalšou možnosťou, ktorá môže pomôcť udržať zamestnanosť v drevospracujúcom priemysle, je podľa Patráša prehodnotenie ochranárskych opatrení tak, aby bolo možné vyťažiť drevo z podkôrnikovej kalamity v chránených územiach. „Ročne zostáva nespracovaná podkôrniková kalamita v objeme 362-tisíc kubíkov, lebo je v chránených územiach. Znamená to stratu vyše 2 000 pracovných miest,“ uviedol Patráš. Upresnil, že v lesnom hospodárstve by sa spracovaním kalamitného dreva mohlo vytvoriť alebo zachovať 923 pracovných miest a v drevospracujúcom priemysle 1 345. Príjmy lesných podnikov by sa ročne zvýšili o takmer 15,559 milióna eur a príjmy drevospracujúcich podnikov o 151,949 milióna eur.
Zväz spracovateľov dreva tiež podporuje novelu zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému pôdohospodárskemu majetku, ktorú vláda predložila do parlamentu na schválenie v skrátenom legislatívnom konaní. Novela má štátnemu podniku Lesy SR umožniť ťažbu na zhruba 200-tisíc hektároch neštátnych, súkromným vlastníkom dosiaľ neodovzdaných lesoch, ktoré spravuje. Spracovatelia dreva podľa Patráša súhlasia s ministrom Zsoltom Simonom, že na trh by sa z týchto lesov mohlo vďaka novele dodať ročne zhruba 400-tisíc kubických metrov dreva a že by to znamenalo prínos vyše dvetisíc pracovných miest.
Rozvoj drevostavieb
Priestor na vznik nových pracovných príležitostí je podľa Patráša aj v investíciách do vyššieho stupňa finalizácie dreva, napríklad v rozvoji drevostavieb. „Stále vyvážame veľmi veľa reziva, máme málo rozvinuté drevostavby, lepenie dreva a jeho finalizáciu, tam možno preorientovať pracovníkov z piliarskych fabrík,“ uviedol Patráš. Rezervy vidí aj pri využívaní bukového dreva, ktorého je na Slovensku dosť, ale nie je oň záujem. Nábytkárske firmy sú podľa Patráša ohrozené v podobnej miere ako prvotní spracovatelia dreva, dôvodom však je nedostatok zákaziek pre útlm v stavebníctve aj zníženú spotrebu obyvateľov.