BRATISLAVA 26. marca (WebNoviny.sk) – Národná rada SR schválila návrh ústavného zákona o zmene štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Dôvodom návrhu z dielne rezortu vnútra je nová Zmluva medzi SR a Maďarskom o štátnej hranici podpísaná v Amsterdame 25. januára 2016. Vláda návrh ústavného zákona schválila 21. septembra 2016.
„Zmeny štátnej hranice súvisia s vodohospodárskymi úpravami rieky Ipeľ a požiadavkou na preloženie hraničnej čiary do novovybudovaného koryta toku a s kompenzáciou úbytku štátneho územia vzniknutého týmito vodohospodárskymi úpravami. Výmena častí štátneho územia bude v pomere 1:1. Zamenených bude celkovo 17,8 hektára plochy, pričom nepôjde o trvalo osídlené územia,“ uvádza ministerstvo s tým, že veľká väčšina tejto plochy je pri rieke Ipeľ.
Vodohospodárske úpravy
V druhej polovici 20. storočia boli na rieke Ipeľ spravené vodohospodárske úpravy, ktorých cieľom bola protipovodňová ochrana priľahlých území, ako aj zabezpečenie vodohospodárskeho režimu na rieke Ipeľ v súvislosti s výstavbou sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, čím došlo k výraznejším zmenám polohy koryta.
V snahe upraviť štátnu hranicu do koryta Ipľa bola väčšina týchto zmien zapracovaná do Zmluvy medzi SR a Maďarskou republikou o zmenách štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava, podpísanej v roku 1997.
Niektoré ďalšie zmeny polohy koryta vzhľadom na rozpracovanosť jednotlivých úsekov však do tejto zmluvy zaradené neboli. Krajiny sa dohodli, že preloženie štátnej hranice do regulovaného koryta Ipľa v týchto častiach vyriešia osobitnou medzištátnou zmluvou.
Nová zmluva
Poslanci zároveň súhlasili s návrhom novej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici. Dôvodom pre jej prípravu bola potreba zmeny charakteru spoločnej štátnej hranice s Maďarskom na hraničných vodných tokoch z pohyblivej na nepohyblivú, teda nezávislú od prirodzených zmien korýt hraničných riek.
V súčasnosti platný charakter pohyblivej štátnej hranice na hraničných vodných tokoch spôsobuje v praxi zdĺhavé právne riešenia dôsledkov prirodzených zmien polohy koryta hraničných vodných tokov, ktorým sa podľa doterajšej zmluvnej úpravy štátna hranica prispôsobuje.
