Karolína Schmiedlová je víťazka dvoch turnajov WTA. Nedávno vyhrala dvojhru na turnaji WTA v Bukurešti, momentálne figuruje na 44. mieste rebríčka WTA. Táto pozícia ju prvýkrát v kariére posunula na post slovenskej tenisovej jednotky.
Prišlo vám niekedy na um, že v priebehu necelého pol roka budete mať šancu na reprízu finálového súboja s Taliankou Erraniovou, že budete mať šancu jej vrátiť prehru z Ria?
O takom niečo sa mi ani nesnívalo (smiech). Bolo to obrovské prekvapenie. Aj pre mňa. Vôbec som nečakala, že po necelom polroku budem opäť vo finále turnaja WTA s Erraniovou, ktorá ma zdolala v mojom prvom finále v kariére na podujatí WTA v Riu. Som veľmi rada, že k tomuto nášmu súboju opäť došlo. Veľmi ma tiež teší, že som jej prehru z Brazílie v Bukurešti vrátila. Talianka Erraniová je veľmi nepríjemná súperka. Je to hráčka s obdivuhodnou fyzickou kondíciou. Veľmi veľa toho dokáže na kurte vybehať. Aj v tomto zápase sme odohrali veľmi dlhé výmeny. Všetko, čo som na kurte v súboji s ňou získala, som si musela vybojovať sama. Ona nie je hráčkou, ktorá by niečo súperke darovala bez boja. Ona sa stále húževnato bije o výhru až úplne na doraz.
Dajú sa vaše dva súboje o celkové prvenstvo na turnaji WTA, ktoré ste spolu odohrali v Riu a v Bukurešti, nejako porovnať? Našli ste v nich nejaké rovnaké momenty?
Stretnutie v Bukurešti mi spočiatku naozaj pripomínalo finále z Ria de Janeiro. Myslela som naň aj počas zápasu. Opäť som mala v prvom sete náskok 5:3 a setbal, ktorý som nepremenila. Tak ako v Riu… Ale našťastie, tajbrejk mi tentoraz – na rozdiel od Ria – naozaj vyšiel. Od vyrovnaného stavu 3:3 v ňom som potom zahrala štyri naozaj výborné a veľmi ťažké lopty, vďaka čomu som vyhrala prvý set. Zabojovala som ako som vedela (smiech). Aj druhý set s Erraniovou bol veľmi ťažký. Dosť sme sa v ňom ťahali o každú loptičku. Výmeny aj gemy boli veľmi dlhé, ale ja som už nechcela ísť do tretieho setu. Druhý set som nechcela za žiadnu cenu pustiť (krátka odmlka). Vedela som, že prípadný tretí set by bol veľmi náročný. Mala som už toho tiež plné zuby. Preto som v niektorým momentoch tohto súboja viac riskovala než som zvyknutá. Keďže som po skúsenosti z Brazílie už vedela, čo ona hrá, viac som si verila. Viac som útočila na jej slabšiu stranu, čo mi poradil tréner (krátka odmlka). Som rada, že napokon sa mi vývoj súboja podarilo strhnúť na moju stranu. Je to super pocit prejsť cez takú kvalitnú hráčku práve vo finále veľkého turnaja.
S akými pocitmi ste išli do tohto finále, keď ste vedeli, že vás v ňom čaká práve Sara Erraniová, ktorá vás vo februári zdolala vo vašom prvom životnom finále v Riu de Janeiro?
Tento rok som odohrala tretie finále na okruhu WTA, z toho v dvoch som zvíťazila.Veľmi mi pomohli skúsenosti z môjho prvého víťazného turnaja v Katoviciach, kde som vyhrala na tvrdom povrchu a v hale. Pod strechou. V náročných podmienkach som zdolala tiež Talianku. To mi dodalo sebavedomia a hernej istoty. Viete, ten pocit víťazného finále musíte prežiť… Ten sa nedá natrénovať. Nedá sa to naučiť dopredu… Som rada, že takú cennú skúsenosť som pred duelom so Sarou Erraniovou už mala za sebou. Vedela som, že Erraniová bude tvrdou rivalkou. Ale ani ja som jej nechcela nič darovať zadarmo. V Bukurešti som bola odhodlaná bojovať o naozaj každú loptičku. Hra sa mi darila. Verila som si. Turnaj ma zastihol v dobrej športovej forme. Som rada, že som ju premenila v celkový triumf. Je to moje najväčšie víťazstvo v kariére. Sara je oveľa vyššie v rebríčku. V Bukurešti bola turnajovou jednotkou. Najmä na antuke je Sara Erraniová veľmi dobrá tenistka, veľmi ťažko sa proti nej hrá.
Takže aké pocity vo vás prevládali, keď ste jej v Bukurešti vrátili porážku z Ria?
Tak ja sa z toho úspechu veľmi teším, je to môj druhý titul na okruhu WTA, ktorý som tento rok získala. Hrala som na antuke, je to môj obľúbený povrch. Navyše, porazila som vo finále Saru Erraniovú, ktorá je v rebríčku WTA oveľa vyššie ako som ja. Ona je mimoriadne húževnatá súperka. Navyše, poraziť ju na antuke, ktorá jej sedí, je naozaj výnimočný úspech! To nedokáže každý (krátka odmlka). Som rada, že som sa po prechode z trávy na antuku dostala do dobrej formy. Teší ma aj to ako na antuke stále herne napredujem. Dúfam, že táto dobrá športová forma mi vydrží čo najdlhšie. Zatiaľ sa mi na antukových turnajoch darí.
Karolína, je zaujímavé, že na turnajoch sa vám darí práve vtedy, keď na nich s vami nie je váš osobný tréner Milan Martinec, ale vaša mama? Ako si tento paradox vysvetľujete?
Tak je to naozaj taký zvláštny paradox. Alebo skôr zhoda šťastných náhod. Dvakrát som bola na turnajoch s mamou, a dvakrát som tie podujatia vyhrala (smiech). Asi na tom niečo bude (smiech). Ale teraz som iba žartovala… V podstate my sme sa s trénerom už týždeň pred Bukurešťou pripravovali doma na antuke. Bol spokojný, že už na tréningoch mi to veľmi dobre išlo. Aj počas turnaja v Bukurešti sme boli stále v kontakte. On mi radí taktiku na súperky. Robil analýzu ich hry, hľadal ich slabiny i silné stránky. Upozorňoval ma na chyby, ktoré som v predchádzajúcich zápasoch urobila. O všetkom mal veľmi dobrý prehľad. Dnes to už nie je problémom. Takže teraz je už úplne jedno, či na turnaji s vami tréner je, alebo nie je. Už to nehrá takú veľkú rolu ako v minulosti. Tréner mi radil na diaľku – a radil mi veľmi dobre (smiech).
Vďaka aj maminej prítomnosť v hľadisku máte na konte dva tituly na turnajoch WTA. Nechce už teraz na tieto špičkové podujatia ženského okruhu chodiť s vami iba mama?
Práveže nie. Ona má môjho tenisu dosť na dlhú dobu (smiech). Aspoň tak mi to povedala. Mama moje zápasy prežíva veľmi intenzívne (krátka odmlka). Je počas nich veľmi nervózna a napätá. Potom je z toho všetkého veľmi unavená. Už ten stres nie je pre ňu. Tak mi už viackrát povedala, že bude veľmi rada, keď so mnou bude po turnajoch cestovať tréner. Nech už radšej chodí so mnou iba tréner.
Aký suvenír vám bude pripomínať úspech v Bukurešti? Kúpili ste si nejakú drobnosť, urobili ste si po vašom triumfe s niečím radosť? Obdarovali ste sa nejako?
Zatiaľ ešte nie. Veľmi nebolo ani kedy… Sotva som sa z toho všetkého spamätala… Ráno po finále sme v Bukurešti veľmi skoro vstávali, aby som stihla všetky mediálne povinnosti v Bratislave. Spala som možno tri – štyri hodiny. Po krátkej návšteve Bratislavy sa okamžite presúvam na turnaj do Rakúska. Do Bad Gasteinu. Takže to nie je také ľahké. Až po ňom si trochu vydýchnem (krátka odmlka). Potom to už bude o niečo voľnejšie… Nejaké dva týždne budem mať na oddych. Tak potom úspech v Bukurešti aj trochu oslávime. Možno sa niečím pekným aj odmením (smiech). Možno si niečo doprajem. Zatiaľ však fakt nebol na to čas.
Máte doma už nejakú sieň slávy, predsa len tých trofejí z medzinárodných turnajov vám stále pribúda?
Viete, zatiaľ mám v tom dosť veľký neporiadok. Nejaké trofeje mám v Bratislave, nejaké zasa v Košiciach. Asi si nájdem na ne nejaké spoločné miesto (smiech). Navyše tie trofeje máme spolu so sestrou. Ak budem mať niekedy trochu času, musím si v tom urobiť väčší poriadok (smiech). Vecných cien a pohárov z turnajov je dosť veľa, no zatiaľ nemám doma urobenú nejakú svoju sieň slávy. Na to si budem musieť ešte trochu počkať (smiech).
Slovensko má Cibulkovú, Hantuchovú, Rybárikovú, no vy ste ich práve 19. júla všetky predstihli a vďaka 44. priečke v rebríčku WTA ste sa stali slovenskou tenisovou jednotkou. Ako za čerstva prežívate tento fakt vo vašej kariére? Nie je to na 20-ročnú hráčku veľký skok?
Je to super pocit. Samozrejme, na začiatku roka by som nepovedala, že sa dostanem až na pozíciu slovenskej jednotky. Ale, aby som bola úprimná, nejako extra to neriešim (smiech). Lebo viem, že rozhodlo aj to, že Dominika (Cibulková, pozn.) bola zranená, že dlhšie nehrala, bola mimo hry (krátka odmlka). Ale aspoň si to teraz skúsim, aspoň to zažijem na vlastnej koži (smiech). Samozrejme, je to pre mňa motivácia, aby som tam vydržala čo najdlhšie. Ale to sa môže veľmi rýchlo zmieniť. Možno už o týždeň, o dva. Nikto nevie, kedy… My sme v tom rebríčku tesne vedľa seba. Delí nás málo bodov. Už o týždeň môže byť všetko inak. Na druhej strane verím, že ´babám´ sa bude dariť, že tiež pôjdu v rebríčku WTA iba hore. Prajem im to. Sme kamarátky, fandíme si, navzájom sa povzbudzujeme…. Uvidím ako dlho mi to vydrží. Myslím tá pozícia slovenskej jednotky (smiech).
Pre vás je to veľké povzbudenie do ďalšej kariéry. Ako teda hodnotíte triumfy v Katoviciach a v Bukurešti aj vzhľadom k vašim ambíciám a plánom do budúcnosti?
Chcela by som sa čo najdlhšie udržať v Top 50. To bol hlavný cieľ, s ktorým som nastupovala do tejto sezóny. Som rada, že sa mi ho podarilo splniť. Keďže do konca roka nemusím na turnajoch obhajovať nejako veľa bodov, verím, že sa v Top 50 udržím. Pre mňa je to dôležité aj z toho hľadiska, že ak budem v prvej svetovej päťdesiatke, potom by som už nemusela hrať kvalifikácie… Na mnohých turnajoch by som sa dostala priamo do hlavnej súťaže. To by bolo veľmi dobré… Chcela by som niečo uhrať aj na turnajoch Grand Slamu… Lebo tie dva predchádzajúce mi nevyšli podľa predstáv. Wimbledon a Roland Garros mi nevyšli, čo ma dosť dlho mrzelo. Takže dúfam, že teraz na US Open to už konečne zlomím.
Akú najkrajšiu gratuláciu ste dostali k vášmu druhému turnajovému triumfu na okruhu WTA? Ktorú z nich si najviac ceníte?
Ťažko vybrať iba jednu z tých všetkých. Bolo ich fakt hodne… Hneď po turnaji mi písalo veľmi veľa ľudí, ktorí mi gratulovali k prvenstvu. Samozrejme, najvyššie kladiem gratulácie od mojej blízkej rodiny, od najbližších, od sestry… Ozvali sa mi aj baby z nášho tímu ako Magda (Rybáriková, pozn.) a Janka (t. j. Čepelová). Som rada, že mi tiež gratulovali k tomu, čo som v Bukurešti vo finálovom súboji so Sarou Erraniovou dosiahla. Potešilo ma to.
Ako vnímate ten fakt, že slovenský tenis bol v júli taký úspešný práve na rumunskej pôde? Muži zvíťazili v súboji o postup do bojov o play off Davisovho pohára, vy zasa vo finále dvojhry WTA?
Teším sa. Veľmi. Pozerala som všetky zápasy chlapcov… Držala som im palce na diaľku. Som rada, že si to vybojovali (krátka odmlka). Nebolo to ľahké… Nemali to vôbec jednoduché. Bolo tam veľmi teplo. Ja som to prežívala s nimi. Už som písala aj Martinovi Kližanovi, ktorý hral v Rumunsku obe dvojhry naozaj skvele. Gratulovala som chalanom k predvedenému výkonu. Bol to super víkend na rumunskej pôde pre nás všetkých, pre celý slovenský tenis (smiech). Urobili sme výsledky, ktoré idú do sveta. Bolo to fakt krásne.
Spomínate páľavu, ktorá počas zápasu Davis cupu trápila mužov v Konstanci? Vy ste v Bukurešti nemali problémy s horúčavou? Váš výkon s Erraniovou nepoznačila tiež letná páľava?
Našťastie ja som nehrala také dlhé zápasy ako chalani… Pravda, okrem finále, ktoré bolo veľmi ťažké. Bolo však dobré, že na rozdiel od finále v Riu, teraz sme hrali aspoň o piatej popoludní. Už nebolo tak teplo, hoci stále bolo dusno a dosť nepríjemne. Nebolo to však priamo na obed, čo by bolo naozaj kruté. V Riu som to zažila, nemám na to dobré spomienky. Viete, s tou Erraniovou je to fakt náročné. Ona stále hrá a behá po kurte tak, akoby nemala s tým žiadny problém. Stále je plná síl (smiech). Stále je v dobrej kondícii a po kurte lieta. Je to hráčka, ktorá súperke nedá zadarmo ani loptičku. Uspieť proti nej nie je ľahké ani po psychickej stránke, ale zvládla som to. Dokázala som to!
Tréner Milan Martinec pri opisovaní vašej spanilej cesty až do víťazného finále v Bukurešti pripomenul nie iba vaše obdivuhodné úsilie, ale aj agresívnejšiu hru, častejšie útoky po čiare a lepší pohyb na kurte. Kde sa vo vás vzala práve tá príkladná bojovnosť, ktorou ste prakticky zaskočili všetky rivalky?
Ja neviem (krátka odmlka). Opakujem, nebolo to ľahké, ale zvládla som to. Dúfam, že teraz, keď si trochu oddýchnem a načerpám nové sily, že sa mi naďalej bude dariť. A verím, že to pôjde aj na antuke v rakúskom Bad Gasteine, kam sa teraz presuniem hneď po tejto krátkej zástavke v Bratislave. Momentálne idem z jedného turnaja na druhý, čo je dosť náročné. Hra mi však ide, treba to využiť, lebo každý bod do rebríčka WTA má svoju cenu.
Ste členkou bratislavského NTC, v ktorom je pre tenistov okrem iných odborníkov k dispozícii aj športový psychológ. Využili ste už jeho odborné služby? Pomohol vám aj on v tom, že si teraz na kurte tak veríte, že sa nezľaknete ani rebríčkove oveľa vyššie postavenej hráčky na druhej strane kurtu?
Zatiaľ s psychológom v bratislavskom NTC ešte nespolupracujem, ale uvažujem nad tým. Hlava je v tenise veľmi dôležitá. Iba tá hráčka, ktorá si na kurte verí, môže byť úspešná.
Pripravil Štefan Žilka
