Zagorová a jej cesta za slávou
Hana Zagorová sa narodila 6. septembra 1946 v Petřkoviciach pri Ostrave. V roku 1963 sa na podnet svojho otca zúčastnila v speváckej súťaži Hľadáme nové talenty, kde si vybojovala prvé miesto. Zaujala natoľko, že s ňou okamžite nadviazal pravidelnú spoluprácu Ostravský rozhlasový orchester i vtedy populárna skupina Flamingo. V rokoch 1964 – 1968 študovala herectvo na JAMU v Brne. Po absolventskom predstavení Vančurovej tragikomédie Jozefína, kde hrala hlavnú úlohu, a ktoré vysielala aj televízia, dostala ponuky hneď z niekoľkých pražských divadiel. Rastúce spevácke úspechy (5. miesto v Zlatom Sláviku v roku 1968) a prvý veľký hit Honey ju však utvrdili v tom, že jej osudom je spev.
Presťahovala sa do Prahy, hosťovala v rôznych orchestroch a hudobných skupinách a vystupovala v divadle Semafor ako Bludička v známej Suchého Kytici (1972 – 1974). Pre Hanu Zagorovú bolo rozhodujúce stretnutie s gitaristom Karlom Vágnerom, ktorý jej koncom roka 1972 zostavil vlastnú hudobnú skupinu a sám ju viedol. Zároveň bol autorom mnohých jej piesní, aranžérom, producentom, manažérom, a autorom najznámejšej prezývky Hany Zagorovej – „Písnička“. Spolu s ním dosiahla tiež najväčšie profesionálne úspechy, ktoré jej priniesli deviatich Zlatých Slávikov (1977 – 1985) i účasť na mnohých zahraničných festivaloch. Už v roku 1983 získala Zlatú platňu Supraphonu za vyše milión predaných nahrávok.
Krátko na to vyrazí na koncertné turné po deviatich slovenských mestách. Od 8. do 29. septembra sa postupne predstaví v Košiciach (Dom umenia), Prešove (Kino Scala), Trenčíne (Dom armády), Žiline (Dom odborov), Skalici (centrum mesta), Spišskej Novej Vsi (Reduta), Martine (Kino Strojár), Banskej Bystrici (Športová hala Štiavničky) a napokon v Trnave (Dom kultúry).
Beatový šansón
Hoci sú piesne Hany Zagorovej hudobne a žánrovo veľmi pestré, najtypickejší pre ňu zostáva tzv. beatový šansón. Práve v ňom dokázala najlepšie zužitkovať svoje herecké školenie, cit pre obsah a jedinečnú atmosféru každej piesne (Tanečnice, Maluj zase obrázky, Usnul nám, spí, Kdyby se vrátil čas). K niektorým si navyše písala texty sama. Speváčka pravidelne vystupovala v televízii, a mala v nej aj dva vlastné programy (Dluhy Hany Zagorové – 8 častí, Výtah hotelu Sen – 2 časti). Viackrát sa objavila v televíznych muzikáloch a rozprávkach pre deti (Madam a sedm loupěžníků, O tlustém pradědečkovi, Kouzelná čepice) a stvárnila hlavnú ženskú úlohu vo filmovom muzikáli Trhák (1980).
Zákaz spievania
Keď v roku 1989 podpísala ako jediná zo známych spevákov a speváčok petíciu Několik vět, na príkaz najvyšších miest KSČ jej bola zakázaná akákoľvek spevácka činnosť. V roku 1990, po dohode s Karlom Vágnerom, rozpustila hudobnú skupinu a výrazne obmedzila svoje vystúpenia. Ako dôvod uvádzala únavu z dlhoročného intenzívneho koncertovania a zmeny v súkromnom živote. Skôr sa objavovala na televíznej obrazovke, kde pripravila a moderovala 39 častí programu Když nemůžu spát (1993 – 1998) a vystupovala v zábavnom programe Hogo fogo (2000 – 2004). K častejšiemu koncertovaniu sa vrátila až po roku 2005. V roku 2006 vyšlo Hane Zagorovej retrospektívne štvor-CD S úctou a kniha vlastných básní a piesňových textov Milostná. Zároveň začala hrať v muzikáli Jack Rozparovač, kde stvárňovala postavu Elizabeth.
Hana Zagorová a orchestr Karla Vágnera – Málokdo ví
https://www.youtube.com/watch?v=z4G46eEHwb4
Rozvod a svadba v jeden deň
Hana Zagorová až vo svojej autobiografii priznala, že už od začiatku speváckej kariéry trpí vážnym ochorením krvi, pri ktorom sa jej rozpadáva hemoglobín a jediným riešením sú pravidelné transfúzie. K lepšiemu sa jej zdravotná situácia zmenila iba v ostatných rokoch. Prvým manželom Hany Zagorovej bol sólista baletu ND Vlastimil Harapes (1986 – 1992). Hneď deň po rozvode sa vydala za slovenského operného speváka Štefana Margitu a ako sama hovorí: „Išlo o najlepší deň môjho života. Štefan robí všetko, aby som bola šťastná. Bola by som veľmi rada, keby mal aj on podobný pocit zo mňa.“
Hana Zagorová s Drupim – Setkání
Zdroje: Hana Zagorová: …dřív než to zapomenu (2004), www.csfd.cz, archívna databáza agentúry SITA.
