Spod Tatier opäť do Himalájí sa po roku vydal horolezec, Popradčan, Peter Hámor. Ako povedal tesne pred odchodom v rozhovore pre agentúru SITA, terén sa nemení, iba miesto.
Kým vlani sa mu ako prvému na svete podarilo vystúpiť novou cestou na najjužnejšiu sedemtisícovku sveta Kabru South (7 318 m), v tomto roku je jeho cieľom 7 902 metrov vysoký Kangbačen.
Na jeden z piatich vrcholov tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy sa chce vydať doposiaľ neprelezenou južnou stenou.
Ako už napovedá názov expedície – Himalayadventure MMXXIV, ostávate verný Himalájam. Aké sú teda vaše detailnejšie ciele?
Vo východnej časti Himalájí leží hora, ktorá sa volá Kančendžonga, je to treťa najvyššia hora sveta, na hraniciach Indie a Nepálu.
Peter Hámor plánuje ďalší prvovýstup do Himalájí, pokúsi sa vyjsť na horu Kangbačen
Táto oblasť je zaujímavá tým, že je tam naozaj ešte pomerne veľa hôr, ktoré horolezci neobjavili. Je tam veľa stien, ktoré ešte neboli prelezené, takže ideálne pre tých, ktorí hľadajú v horolezectve aj iné veci, ako je len samotný vrchol.
A práve tam leží Kangbačen, jeden z piatich vrcholov Kančendžongy, do ktorého južnej steny by sme sa radi pozreli s mojimi kamarátmi, ktorými sú Taliani Nives Meroi a Romano Benet.
Čo vás teda čaká, ako budú vyzerať prvé dni či skôr týždne po prílete?
Moje himalajské expedície či pôsobenie v Himalájach je každoročne rozdelené do dvoch etáp. Vždy je to tak a osvedčilo sa mi, že prvý mesiac či prvé tri týždne sú pre mňa aklimatizačné.
Vtedy to ešte nie je o lezení na tie najvyššie kopce, ale je to o tom, aby som sa pripravil na nadmorskú výšku, a teda, aby som svoje telo pripravil na výšky, v ktorých budem pôsobiť neskôr. A rovnako aj mentálne, aby som sa trošku dal do poriadku po tom, čo človek zažíva jednak pri príprave a vôbec pri bežnom živote.
Po mesiaci sa vraciam do Káthmandú, kde vybavujem už konkrétne veci na samotnú expedíciu. Spoločne s Nives a Romanom sa následne vrátim späť na ľadovec Yalung v oblasti Kančenžongy, kde sa nachádza aj naša južná stena, ktorou chceme liezť.
Ako bude vyzerať príprava na samotný prvovýstup? Mám na mysli konkrétne aklimatizačné horolezecké výstupy.
Budeme s mojou manželkou Marienkou v oblasti, ktorá sa volá Lhumba Shumba Himal. Je to oblasť medzi Kančenžongou a Makalu.
Je tam veľa päť až šesťtisícových vrcholov, sediel, kam by som sa rád pozrel. Jednak kvôli tomu, že je odtiaľ pekný výhľad na tie kopce, na ktoré chceme potom liezť, a aj preto, že som tam ešte nebol. Nič konkrétne v pláne nemám.
Čím viac nocí strávim vo výške nad päťtisíc metrov, tým to bude pre mňa lepšie. A teším sa na to, že uvidím Himaláje, aj Makalu, aj Kančenžongu, z miest, na ktorých som ešte nebol.
Vaši spolulezci už majú aké-také skúsenosti s vrchom Kangbačen, na ktorom sa im už v minulosti podarilo dostať do výšky nad šesťtisíc metrov, znamená to pre vás všetkých veľkú výhodu?
Každá informácia, ktorú máte o výstupovej trase alebo o teréne, ktorý vás čaká, je dobrá. Nives s Romanom sa pokúšali o výstup južnou stenu v roku 2019, nepodarilo sa im to. Vrátili sa z výšky 6 300 metrov kvôli veľmi zlým a nebezpečným podmienkam.
Majú však informácie, ktoré nazbierali ako jediní horolezci. Nikto pred nimi, ani žiadny iný človek po nich v tej stene nebol, takže ako jediní majú konkrétne informácie o tom, čo nás čaká, aký je tam terén, akej kvality je skala, ako vyzerajú jednotlivé ľadovce, aspoň do tej výšky, do akej sa dostali a pokiaľ dovideli.
Tieto informácie z prvej ruky sú vždy oveľa lepšie, ako keď si to niekde načítate alebo si pozriete nejaké satelitné snímky, ktoré sú niekedy dosť mätúce. Je to teda pre mňa obrovská výhoda, že idem s niekým, kto v tej stene už fyzicky reálne bol, a vie, čo nás tam čaká.
Kto oslovil koho v rámci myšlienky zrealizovať túto expedíciu?
Horolezecké debaty sú také, že na druhý deň ani neviete, kto tému otvoril, keď sa rozprávame o lezení. Naozaj je to tak, že hoci je debata najprv o niečom úplne inom, napríklad o rodine, o práci, väčšinou to aj tak skončí pri horolezectve a pri výstupoch, horách.
Takže ani neviem, ako sme sa dopracovali k tomu, že práve Kangbačen alebo práve táto stena, tento výstup, bude náš tohtoročný, na ktorý pôjdeme. Ale tak je to medzi horolezcami. Najväčšie výpravy, aj v rámci slovenského výškového horolezectva, vznikali v kaviarni v Starom Smokovci alebo pri stretnutí kamarátov na rôznych festivaloch a zrazoch. A tu je to podobné.
My sme sa s Nives a Romanom rozprávali aj o tomto roku a tomto výstupe na festivale Horských filmov v Poprade. Pre nás je aj jeho atmosféra a takéto stretnutie dôležité, pretože sa tam ukujú aj reálne výstupy.
S horami máte bohaté skúsenosti, vo svojom zozname máte najvyššie vrcholy všetkých kontinentov. S akými pocitmi do nich idete, najmä pri takýchto prvovýstupoch?
Ten pocit je, aby som ho čo najvernejšie popísal, možno tréma, akú majú športovci pred zápasom, alebo tréma, akú majú herci pred vystúpením. Nie je to strach, pretože sa snažíte čo najlepšie pripraviť, nič nezanedbať, ale predsa len sú veci, ktoré nedokážete predvídať, a o ktorých viete, že vás počas výstupu stretnú. Lebo výškové lezenie je z veľkej časti o improvizácii a o prispôsobovaní sa na to, čo vás reálne stretne. Teda je to tréma a radosť, že už konečne môžem zase ísť do kopcov.
Viete teda už aj teraz o nejakých prekážkach či o tom, čo bude možno v rámci plánovaného výstupu náročné?
Vieme, máme obrázky aj priamo zo steny, aj z protiľahlých kopcov. Vieme teda, ako terén vyzerá. Bude tam veľa ľadového lezenia, budú tam úseky, ktoré budú skalné, čiže bude to taký mix, čo je super.
Určite strávime ešte istý čas po príchode do základného tábora nie priamo v stene, ale práve v čo najväčšom odstupe a v čo najväčšej výške, aby sme si tú stenu napozerali. Teda, ako to reálne v tej stene žije, aké sú dráhy lavín, ktoré tam padajú.
Hlavne to, lebo toto predstavuje v danej stene najväčšie nebezpečenstvo. Teda chvíľočku budeme pozorovať a potom sa rozhodneme a vytypujeme, kadiaľ sa ju pokúsime preliezť.
Predpokladám, že vždy idete na jednotlivé expedície či výstupy s nádejou, že sa podaria, no je tam asi aj viacero faktorov, ktoré to celé ovplyvňujú. Aké sú ale pocity vtedy, ak to náhodou nevyjde?
V horolezectve je to pomerne bežná vec, hlavne v tom výškovom, že sa vám na ten vrchol vystúpiť nepodarí. Ale horolezcov to ani nejakým spôsobom veľmi nedeprimuje, lebo z toho nemajú nejaké hrozné pocity, ktoré by museli psychológovia riešiť, je to bežná vec.
Niekedy je to dokonca vhodné, tie neúspechy sú potrebné, aby sa človek vrátil po niekoľkých úspechoch zase naspäť na zem. Keď je to vyššia moc, je to v poriadku. Keď sa vraciate kvôli tomu, že sú zlé podmienky, že sa vám alebo niekomu z vašej partie niečo stalo, nejaký úraz alebo choroba, je to absolútne normálne.
Keď sú podmienky, ktoré sú také nebezpečné, že už nie ste ochotní ísť ďalej, alebo že je to také nebezpečné, že nechcete akceptovať tú mieru rizika, ktorá je tam, tak je to okej. Najhoršie by asi bolo, ak by som musel zastúpiť kvôli tomu, že nevládzem alebo že už nemôžem ďalej, a tí ostatní ešte môžu a ja ich brzdím. Asi by som sa hanbil, že som niečo zanedbal. Keď nevládzem, je to moja chyba. Niečo som zanedbal v tréningu, alebo som precenil seba, či podcenil kopec.
Veríme ale, že táto vaša expedícia dopadne úspešne. Kedy, v akom časovom období, plánujete dosiahnuť vrchol Kangbačen?
Pod kopcom budeme zhruba od 20. apríla. Ako som spomínal, ten úvod je taký zoznamovací či oboznamovací sa s podmienkami, gro predstavuje máj.
Prvé okno dobrého počasia býva začiatkom mája, to by sme už chceli byť pripravení. Také najväčšie, najdlhšie, ktoré by asi bolo vhodné, lebo rátame, že päť až šesť dní budeme potrebovať na bezpečný výstup a zostup, je okolo či po 10. máji. Potom ešte jedno, väčšinou krátke okno, aj keď minulý rok bolo veľmi dlhé, prichádza po 20. máji. Teda ten máj je pre nás ten mesiac alebo ten čas, keď sa budeme určite snažiť dostať na vrchol.
Potom by to už bolo zbytočné, pretože prichádza monzún a práve Kančendžonga je prvá na rane, teda prvou horou, kam monzún, ktorý prichádza od Bengalského zálivu, udrie. Vtedy sa už podmienky a počasie zmenia tak, že by bolo zbytočné tam byť.
Bude môcť verejnosť, vaši priaznivci, niekde sledovať vašu expedíciu? Budete si viesť denník či pridávať informácie napríklad cez vašu internetovú stránku či sociálne siete?
Jasné, vždy sa snažím byť v kontakte minimálne s mojou manželkou, ktorá vždy posunie informácie ďalej na moju stránku. Takže áno, na stránke sa nejaké aktuálne informácie určite objavia. Nemyslím si, že ich bude veľa, pretože idem do oblasti, odkiaľ je komunikácia komplikovaná. Žiadne siete, signály tam nie sú. Sme v spojení iba cez satelitný telefón a vymieňame si iba tie najnutnejšie informácie.
