BRATISLAVA 15. mája (WEBNOVINY) – Ak v krajine vládne jedna silná strana, ktorá sa snaží vyhrať stále voľby, je to z ekonomického hľadiska pre krajinu riziko. Tvrdí to poslanec ĽS-HZDS Jozef Halecký. „Vidím určité politické riziko v tom, že pokiaľ v krajine vládne jedna silná strana určitého zamerania a pokiaľ sa snaží silou mocou vyhrávať voľby za voľbami, je možné, že tie tendencie gréckeho charakteru tu môžu byť,“ konštatoval Halecký v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu. Nechcel menovať politickú stranu, ktorá by takéto tendencie mohla mať. Ako povedal, „je dobré, pokiaľ vládna koalícia pozostáva z viacerých vyrovnaných partnerov, ktorí sa kontrolujú“ a dokážu robiť aj nepopulárne opatrenia. Očakáva, že sa nedostaneme do situácie Grécka, kde socialistická vláda „vládla dlhšie ako sa patrí“ a pre víťazstvá vo voľbách dovolila prejedať verejné financie na platy, dôchodky a odstupné. Tvrdí, že Slovensko patrí medzi krajiny so zdravým ekonomickým vývojom. Predseda strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík si myslí úplný opak. Upozorňuje, že Slovensko je na gréckej ceste. Nízku zadlženosť podľa Sulíka zanechala predchádzajúca vláda, ale zadlženosť závratnou rýchlosťou stúpa.
Mimoriadna schôdza parlamentu o slovenskej pomoci zadlženému Grécku, ktorú sa tento týždeň neúspešne v stredu a vo štvrtok, pokúšala začať parlamentná opozícia by podľa Haleckého bola pôdou pre opozíciu na vytĺkanie politických bodov. To, že koaličné strany nepodporili rokovanie parlamentu o slovenskej 800 miliónovej pôžičke zadlženému Grécku, považuje za neštandardné riešenie. Odbornosť v rokovaní o tejto téme však podľa Haleckého možno očakávať až po voľbách. Mesiac pred voľbami by to bol míting opozičných parlamentných strán, uviedol s tým, že o pôžičke treba rokovať hneď po júnových voľbách do Národnej rady SR.
Sulík súhlasí s Haleckým a tiež vníma obštrukciu koaličných strán pri pokusoch opozície zvolať schôdzu parlamentu k pôžičke Grécku ako súčasť politického boja. Ak by po voľbách bol poslancom parlamentu, hlasoval by proti pôžičke. V tomto prípade podľa šéfa SaS idú chudobní požičiavať bohatým. Tvrdí, že Grécko do eurozóny nepatrí, nikdy neplnilo maastrichtské kritériá. Záchranné balíčky označil Sulík za nové a nové dlhy, ktoré oslabujú euro a nie sú riešením situácie. Grécko malo ísť do krachu a ostatné krajiny by sa spamätali a začali by šetriť, myslí si.
Pri znižovaní dlhu štátu, čo je povinnosťou každej vlády, „táto vláda a ani budúca vláda – pokiaľ by bola v podobnom zložení, dajme tomu Smer a ĽS-HZDS, na sociálny štandard ľudí nesiahne. Nebude znižovať dôchodky, bude ich valorizovať spôsobom a mechanizmom ako doteraz, pripraví aj trinásty dôchodok a pravdepodobne zjednoduší sociálne dávky“, povedal Halecký. Očakáva znižovanie dlhu štátu rozvojom hospodárstva a podporou drobných a stredných podnikateľov. Halecký zdôraznil, že pokiaľ budú vo vláde, budú proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku. Uvedomuje si zároveň, že v budúcnosti sa veková hranica odchodu na penziu bude musieť prehodnotiť. Predseda SaS Richard Sulík je za zásadnú reformu odvodov. „Pokiaľ by tá nemala byť, tak bude nutné zvýšiť vek odchodu do dôchodku, práve preto, aby sme neskončili na gréckej ceste,“ dodal. Myslí si, že vláda, čo príde po voľbách bude musieť zvýšiť vek odchodu do dôchodku minimálne na 65 rokov. Halecký je za to, aby dôchodcovia starší ako 62 rokov, čo budú pracovať, mali zvýhodnené daňové a odvodové povinnosti.
SITA