BRUSEL 14. júla (WEBNOVINY) – Európsky stabilizačný mechanizmus do trojročného balíka pomoci pre Grécko prispeje sumou od 40 miliárd do 50 miliárd eur. V utorok o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na európskeho predstaviteľa.Tým sa pokryje časť finančných potrieb krajiny, ktoré by mali byť na úrovni od 82 miliárd eur do 86 miliárd eur.
Ďalšie prostriedky pre Grécko by mohli prísť zo strany Medzinárodného menového fondu, ktorý má stále k dispozícii pre Grécko prostriedky z predchádzajúceho programu. Prostriedky pre krajinu by mohli plynúť aj z výnosov z privatizácie gréckych aktív. Ku koncu programu by malo Grécko získať zdroje aj na finančných trhoch.
Grécko ostáva v eurozóne, musí splniť prísne podmienky
Drvivá väčšina Nemcov neverí Grékom, Grexit však odmieta
Grécke odbory vyhlásili pred hlasovaním o reformách štrajk
Premiér Fico Grékom neverí, v hre je 82 miliárd eur
Dohoda s Gréckom pohla európskymi trhmi a eurom
Gréci majú osud vo vlastných rukách, vláda nie je jednotná
Nezávislí Gréci sľubujú podporu vláde
Strana Nezávislí Gréci, ktorá je menším partnerom v koaličnej vláde premiéra Alexisa Tsiprasa, bude naďalej podporovať vládnu politiku, avšak s určitými výhradami. Uviedla to v utorok hovorkyňa strany Marina Chrysoveloni. Možnosť, že strana odíde z vlády a vstúpi do koalície s dvoma opozičnými stranami, vylúčila. Nezávislí Gréci budú naďalej podporovať vládu, podpora však má limity dané výsledkami januárových parlamentných volieb a nedávneho referenda, uviedla hovorkyňa.Predseda gréckej vlády sa vrátil z krízových víkendových rokovaní v Bruseli s dohodou, ktorá je oveľa prísnejšia ako úsporné opatrenia odmietnuté Grékmi v referende z 5. júla. Alexis Tsipras má pritom len niekoľko dní na to, aby potlačil opozíciu vo vlastnej strane a presadil reformné zákony v parlamente. Už v stredu 15. júla by grécky parlament mal hlasovať o prvom balíku reformných opatrení. Dohodu s veriteľmi odmieta časť poslancov Tsiprasovej strany Syriza.
Grécko bude potrebovať väčší odpis dlhu
Grécko bude potrebovať výraznejšie odpísanie dlhu, ako sú jeho partneri z eurozóny pripravení zvažovať. Vyplýva to z dôverného dokumentu Medzinárodného menového fondu (MMF).
Dôvodom je devastácia ekonomiky a bankového systému krajiny v uplynulých dvoch týždňoch. Aktualizovanú analýzu udržateľnosti dlhu zaslal fond vládam krajín eurozóny v pondelok večer, teda iba hodiny po tom, ako sa Atény so svojimi osemnástimi partnermi z eurozóny dohodli na otvorení rokovaní o treťom záchrannom balíku.
„Dramatické zhoršenie udržateľnosti dlhu poukazuje na nutnosť odpísania dlhu v rozsahu, ktorý výrazne prekračuje doteraz zvažovaný rámec a to, čo navrhoval Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM),“ uviedol MMF. Európske krajiny budú musieť dať Grécku tridsaťročnú lehotu na obsluhu všetkých európskych dlhov, vrátane nových úverov.
Zároveň sa podľa MMF bude musieť veľmi dramaticky predĺžiť splatnosť dlhov, prípadne by mohli európske krajiny pristúpiť k fiškálnym prevodom do gréckeho rozpočtu na ročnom základe. Ďalšou možnosťou je súhlas európskych partnerov s výrazným odpísaním gréckych záväzkov plynúcich z poskytnutých úverov.
Európska komisia odporučí dočasný úver
Európska komisia (EK) odporučí, aby sa Grécku poskytol preklenovací úver z Európskeho finančného a stabilizačného mechanizmu (EFSM) napriek rozhodnému nesúhlasu Veľkej Británie a Českej republiky. Uviedli to v utorok predstavitelia EÚ. Grécko si potrebuje požičať ešte v júli sedem miliárd eur a ďalších päť miliárd eur v auguste, aby uhradilo svoje záväzky voči Európskej centrálnej banke a Medzinárodnému menovému fondu.
Predpokladá sa, že Atény získajú financie prostredníctvom nového programu núdzovej pomoci, ktorý má byť do sumy 86 miliárd eur, ale potrvá prinajmenšom štyri týždne, kým sa dohoda uzavrie. Finanční experti EÚ zvažujú viac ako desiatku spôsobov poskytnutia dočasnej finančnej pomoci Grécku, ale možnosťou, ktorú EK odporučí, je použitie EFSM.
Veľká Británia a Česká republika vyslovili rozhodný nesúhlas s využitím EFSM na hoci len dočasné financovanie Grécka. Rozhodnutie o použití týchto financií sa však prijíma kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že potrebný bude súhlas 15 členských krajín EÚ, ktoré reprezentujú 65 percent populácie únie.
