BRUSEL 24. januára (WEBNOVINY) – Eurozóna si želá, aby sa grécke politické strany písomne zaviazali, že zrealizujú ekonomické reformy.
Podľa rakúskej ministerky financií Marie Fekterovej je to podmienkou pre to, aby krajina mohla dostať druhý balíček zahraničnej pomoci. „Medzinárodný menový fond chce s Grékmi pracovať na novom programe , ale budeme s ním môcť súhlasiť iba vtedy, ak sa na ňom zhodnú vládnuce strany aj ďalšie strany. Musí to byť v písomnej podobe,“ povedala Fekterová.
„Ďalšia pomoc sa poskytne len vtedy, ak budeme mať toto písomné vyhlásenie,“ konštatovala ministerka pri príchode do Bruselu na druhý deň rokovania ministrov financií EÚ.
Aj ďalší európski ministri financií zvýšili tlak na Grécko, aby urýchlilo štrukturálne reformy. „Pokiaľ ide o štrukturálne reformy, pokiaľ ide o fiškálnu reformu, nezrealizovali ich,“ povedal švédsky minister financií Anders Borg.
Luxemburský premiér a šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker však povedal, že súkromný sektor by mal súhlasiť s výmenou starých dlhopisov za nové s úrokom podstatne pod hranicou 4 %.
„Domnievam sa, že ide o zložitú dohodu, ale myslím si, že banky si musia uvedomiť, že ich vyjednávacia pozícia nie je taká silná,“ poznamenal Borg.
Ministri financií eurozóny nechcú výmenu gréckych dlhopisov
Ministri financií eurozóny v pondelok odmietli ponuku súkromných veriteľov týkajúcu sa výmeny gréckych dlhopisov.
Na stretnutí v Bruseli sa ministri zhodli, že nebudú akceptovať požiadavku veriteľov vymeniť súčasné grécky dlhopisy za nové so 4-percentným kupónom a dlhšou splatnosťou.
Inštitút pre medzinárodné financie (IIF), ktorý zastupuje v rokovaniach banky a iné súkromné inštitúcie, tvrdí, že 4-percentný kupón je posledné, čo veritelia môžu prijať pri odpise nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov o 50 %.
Grécko zase tvrdí, že nemôže prijať úrok väčší než 3,5 %, čo na pondelňajšom stretnutí podporili aj ministri financií.
Komisár pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn na zasadaní ministrov povedal, že rokovania so súkromnými veriteľmi o odpísaní časti gréckych dlhov by sa mali skončiť tento týždeň.
Rokovania „pokračujú dobre„, povedal Rehn. Po niekoľkých kolách vyjednávaní to vyzerá tak, že Grécko a jeho súkromní veritelia sa aj napriek rozdielnym názorom blížia k dohode, v rámci ktorej súkromní vlastníci gréckych vládnych dlhopisov budú akceptovať 65 až 70-percentné straty, čo znamená zníženie nominálnej hodnoty dlhopisov Atén o 50 %, uviedli predstavitelia, ktorí majú blízko k rokovaniam.
Ministri financií tiež na stretnutí diskutovali o spôsoboch, ako presadiť prísnejšie rozpočtové pravidlá v EÚ cez dohodu o hlbšej fiškálnej integrácii. Hovorili tiež o stálom eurovale (ESM), ktorý má od júla nahradiť dočasný Európsky fond finančnej stability (EFSF).
ESM bude mať efektívnu úverovú kapacitu 500 mld. eur. Nemecko však trvá na tom, že keď ESM vstúpi do platnosti jeho výdavky spolu s EFSF nesmú prekročiť 500 mld. eur. Taliansky premiér Mario Monti a šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová požadujú zvýšenie tohto stropu až na 1 bil. eur, takže by mal dostatočnú kapacitu na zvládnutie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli zasiahnuť ekonomiky ako Španielsko a Taliansko.
Denník Financial Times v pondelok informoval, že nemecká kancelárka Angela Merkelová je ochotná podporiť zvýšenie stropu až na 750 mld. eur výmenou za dohodu ohľadom prísnejších rozpočtových pravidiel v eurozóne. Merkelovej hovorca Steffen Seibert však okamžite správu poprel. „Nie je to pravda. Neexistuje také rozhodnutie,“ povedal.
