BRATISLAVA 29. septembra (WEBNOVINY) – Šéf banskobystrickej zločineckej skupiny a údajný bývalý bos slovenského podsvetia Mikuláš Černák bol podľa psychológov voči svojim ľuďom rozhodcom, sudcom a katom v jednej osobe. „To znamená, že on riešil spory, on si vypočul dve strany a vyriešil ich s konečnou platnosťou a to tak, že jedna strana zostala na mieste,“ povedal pre agentúru SITA šéf prokurátorského tímu Peter Šufliarsky, ktorý podal obžalobu na Černáka za viacero vrážd. Černák je za ne právoplatne odsúdený na doživotie. „Pôsobil dominantne, vzbudzoval strach,“ opisuje Černáka Šufliarsky. Podľa neho tento boss skutky „vykonával“ tak, aby do nich zainteresoval čo najviac ľudí. „Aby sa z toho pomyselného kruhu nemohlo vyjsť, kto vyšiel,bol mŕtvy,“ konštatuje prokurátor.
Senát Krajského súdu v Prešove 22. septembra zamietol Černákovo odvolanie proti doživotnému rozsudku, ktorý vyniesol minulý rok okresný súd.
Mikuláš Černák podľa verdiktu súdu sa v rokoch 1994 – 97 osobne zúčastnil na vraždách šiestich osôb, pričom išlo o úmyselné a opakované usmrtenia vykonané obzvlášť surovým spôsobom zo zavrhnutiahodných pohnútok. Černáka uznali vinným zo zabitia údajného policajného informátora
Jozefa Filipa, ktorého 22. septembra 1994 pri Liptovskej Tepličke strelil do krku a nechal zahrabať v lese. Černák sa k účasti na tejto vražde priznal, odmietal však priamu zodpovednosť.
Súd všetky ostatné prípady posúdil ako trestný čin vraždy vo forme spolupáchateľstva. Dňa 2. decembra 1994 sa obeťou podsvetia stal
Jozef Štefan, ktorého Černák strelil krátkou guľovou zbraňou do nohy a nechal ho uhorieť v aute. Tretia vražda sa stala 5. februára 1997 v Černákovej kancelárii, kde zomrel neželaný svedok
Pavol Lenhart. Černák sa zúčastnil aj na vraždách dvoch mužov z dunajskostredského podsvetia
Milana Siposa a
Emila Potáscha, ktorých telá videli svedkovia 15. marca 1997 vynášať z firmy Security 3 zabalené v kobercoch. V popradskom hoteli Gerlach 25. marca 1997 Černák pichol viackrát nožom bývalého policajta
Gustáva Slivenského. Následne mu jeho ľudia odrezali hlavu a vystavili ju na výstrahu na kapotu auta v Poprade. Zvyšok tela zapálili v lesnom poraste pri Vernári. Podnikateľa
Mariána Karcela zavraždil 27. júna 2000
Branislav Adamčo, ktorý je pre tento skutok právoplatne odsúdený, vraždu si objednal z väzenia Černák.
V priebehu hlavného pojednávania vo februári 2009 pribudla na Mikuláša Č. ďalšia obžaloba za trestný čin vraždy Miroslava Vlčka, prípad bol pridelený na osobitné konanie Okresnému súdu v Prešove.
Bývalý podnikateľský partner Černáka, svedok
Miloš K. povedal:
„Bál som sa ho v podstate odvtedy, ako začal prichádzať k moci a ako s peniazmi rástla jeho chuť, keď sa vyhlásil za akože bosa.“ Niektorí adresovali takéto slová Černákovi priamo do očí.
„Nepoznám nikoho zo žijúcich ľudí z tvojho okruhu, ktorí by vraždili ľudí tak, ako ty,“ povedal na súde svedok
Slavomír S. Prokurátor si myslí, že Černák si ľudí pripútaval k sebe a neumožnil im ich život. Niektorí sa však rozhodli spolupracovať s políciou.
„U jednej osoby bol využitý inštitút zastavenia trestného stíhania, pretože sa významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu-vraždy Mariána Karcela,“ spresnila prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Renáta Ontkovičová. V prípade vraždy Pavla Lenárta zas boli dvaja ľudia pôvodne obvinení, ale po prešetrení ich obvinenia zbavili. Skúmalo sa aj to, či sa nedopustili neoznámenia trestnej činnosti.
„U niektorých osôb bolo zistené, že boli v tom objekte prítomní,“, dodala prokurátorka. Ale na základe premlčania alebo beztrestnosti u osôb blízkych ich nestíhajú.
Práve o nové svedecké výpovede sa opiera zámer prokuratúry o obnovenie konania aj v prípade brania rukojemníka – Poliaka Grzegora Szymaneka a jeho vraždy, v ktorom bol Černák v minulosti právoplatne oslobodený. Prokurátori druhý rok čakajú, či súd povolí otvorenie prípadu. „Podarilo sa nám zabezpečiť dôkaz – výpovede svedkov, ktorí sa údajne zúčastnili na tomto skutku,“ vysvetlil Šufliarsky. Okrem toho v Poľsku prebiehalo trestné stíhanie, kde za rovnaký skutok, teda únos, boli právoplatne odsúdení ľudia.
SITA
