BRATISLAVA 22. januára (WEBNOVINY) –
Podľa bývalého premiéra zlyhali tri skupiny
1. Podľa Dzurindu však existujú tri skupiny ľudí, ktorí v súvislosti s kauzou Gorila zlyhali. „Politici, ktorí to mali dva až tri roky a nič neurobili – pán Sulík toto mal takéto obdobie, nebol na polícii, pokiaľ to nebolo zverejnené,“ vyhlásil Dzurinda.
2. Podľa neho zlyhali aj policajné orgány, ktoré to „zjavne nešetrili náležitým spôsobom“.
3. Zlyhali aj médiá, ktoré to mali, a pre chýbajúce dôkazy mlčali.
Útoky na Dzurindu od politika, ktorý informácie mal, považuje on sám len za nepeknú a necharakternú predvolebnú politiku voči SDKÚ.
Premiér nesmie ovplyvňovať nezávislé inštitúcie, ako je polícia, tvrdí predseda SDKÚ-DS a bývalý premiér Mikuláš Durinda v súvislosti s otázkou, či urobil dosť, keď ako premiér dostal od SIS spravodajskú informáciu, ktorá obsahovala rôzne podozrenia, korešpondujúce s obsahom z údajnej akcie tajnej služby Gorila.
Dzurinda v relácii STV O päť minút dvanásť pomocou grafu vysvetľoval, že v prípade informácii od tajnej služby existuje medzi premiérom a policajtmi hrubá čiara. „Ak tajná služba naďabí na informácie o podozrení zo páchania trestného činu, tieto informácie sú dôležité pre útvary policajného zboru,“ vyhlásil Dzurinda a dodal, že „ani minister vnútra nemôže brániť policajnému zboru, aby vyšetroval, predseda vlády nemôže zasahovať“. Policajt v takýchto prípadoch podľa Dzurindu môže prísť za politikom, ale politik nesmie prísť za policajtom.
Šéf SIS bol charakterný profesionál, tvrdí Mikuláš Dzurinda
Dzurinda nevidel v tom čase dôvod pýtať sa šéfa rezortu vnútra, či sa informácie dostatočne preverujú. „Nevidel som na to najmenší dôvod, predovšetkým preto, že som bol hlboko presvedčený, a aj tieto týždne ma o tom presvedčili, že som do funkcie šéfa spravodajskej služby nominoval charakterného profesionála – zhodou okolností zakladajúceho člena SDKÚ,“ argumentoval. Dzurinda považuje za svoju politickú zodpovednosť z tohto obdobia len to, či SIS zametala pod koberec, alebo či mala voľné roky, či si všímala, čo sa v štáte deje a či s informáciami, ktoré získavala, náležitým spôsobom nakladala. Som si absolútne istý, že Ladislav Pittner, informačná služba, sa takto zodpovedne a vo verejnom záujme správala, dodal.
Dzurinda vylučuje, že by vtedy málo razantne konalo v súvislosti s informáciou od SIS ministerstvo vnútra. Podľa jeho slov to začalo ešte keď bol ministrom Vladimír Palko, Martin Pado prišiel až po odchode KDH z vlády. Pripomenul, že pracovníci SIS osobne navštívili policajtov.
Čo robila Ficova vláda, pýta sa šéf SDKÚ
Otázne je podľa bývalého premiéra to, prečo sa prípad nevyšetril v nasledujúcom štvorročnom volebnom období za Ficovej vlády, ak sa ho nepodarilo vyšetriť už v úvode počas dvoch mesiacov pred voľbami medzi aprílom a júnom v roku 2006. Dzurinda považuje spis Gorila za monštrum. „Veď v tom monštre sa píše napríklad, že KDH malo
prijať úplatok 200 miliónov korún od istej firmy a keď som na to prišiel, že som sa mal s Hrušovským o tých 200 miliónov podeliť. … Ako je možné, že za šesť rokov sa ma neprišiel opýtať žiadny vyšetrovateľ, ako to bolo?,“
uviedol Dzurinda, ktorý sa ďalej pýtal, prečo tu maľujeme hmlu.Dzurinda hovoril, že za jeho premiérovania boli dvere otvorené doširoka. „Mal som maximálny záujem, aby ten, kto patrí do väzenia, aby do väzenia aj išiel – mám stále ten záujem,“ vyhlásil. Zároveň však chce, aby nikto nešpinil poctivých ľudí a aby tým, ktorým sa spravidla pred voľbami krivdí, boli mená očistené. Podľa Dzurindu súčasný riaditeľ SIS Karol Mitrík, ktorého žiadajú vyšetrovatelia o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov tajnej služby, je rovnako charakterný ako bol Pittner. „On musí vedieť, čo mu zákon ukladá,“ povedal Dzurinda. „Nech sú zbavení mlčanlivosti všetci členovia SIS, ak to pomôže vyriešiť tento prípad,“ vyhlásil predseda SDKÚ-DS. Chce, aby sa to konečne vyšetrilo do dôsledkov.
Mikuláš Dzurinda a KDH inak popisujú rokovanie vlády o Bubeníkovej
Dzurinda a predstavitelia KDH majú odlišný pohľad na rokovanie vlády, na ktorom kabinet rozhodoval o odvolaní šéfky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej. Tú odvolala vláda na návrh ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS), a to hlasmi ministrov za SaS, KDH, Most-Híd a premiérky Ivety Radičovej. Dôvodom, pre ktorý Miškov návrh predkladal, boli podozrenia voči Bubeníkovej, ktoré pramenia z údajného spisu SiS Gorila. Napríklad členov kabinetu za Most-Híd presvedčili o potrebe odvolať Bubeníkovú nové informácie, ktoré na rokovanie priniesol minister vnútra
Daniel Lipšic (KDH). Proti odchodu Bubeníkovej napokon boli len ministri za SDKÚ-DS, ktorá ju do funkcie nominovala.
„Pán minister Miškov, ktorý ten návrh predložil, neuviedol v materiáli ani jeden argument. Pani ministerka Žitňanská vyjadrila želanie, aby pani Bubeníková prišla na rokovanie vlády, aby sa ministri mohli pýtať. No pán Miškov bol razantne proti tomu. Tak som sa musel k pani ministerke Žitňanskej pridať, aby pani Bubeníková prišla, aby sa ministri pýtali – nepýtali sa,“ opísal rokovanie Dzurinda.
KDH reagovalo, že na rokovaní vlády, keď sa rozhodovalo o zotrvaní Anny Bubeníkovej na poste predsedníčky Výkonného výboru FNM, sa ministri za KDH Ján Figeľ a Daniel Lipšic aktívne zapojili do tejto diskusie. „Predseda KDH Ján Figeľ vyjadril stanovisko KDH s tým, že kauza má nielen vecnú, ale aj politickú rovinu, ktorá zároveň znamená dôveryhodnosť inštitúcie FNM a jeho vedenia. Minister vnútra Daniel Lipšic sa niekoľkokrát pýtal Anny Bubeníkovej na podozrivé transakcie súvisiace s firmou Elementa, v ktorej figuruje jej manžel. Na tieto otázky však nedokázala presvedčivo odpovedať,“ uviedol hovorca KDH Matej Kováč. Podľa stanoviska kresťanských demokratov ten, kto chce poznať pravdu o priebehu rokovania vlády, nech požiada Úrad vlády o zvukový záznam.