VANCOUVER 28. februára (WEBNOVINY) – Od brehov Pacifiku k pobrežiu Čierneho mora, od pohorí západnej Kanady k štítom Kaukazu, od siluety severoamerického veľkomesta k letovisku zo sovietskych čias, ktoré má vo svojom erbe okrem slnka a vĺn aj žltú palmu. Dvadsiate prvé zimné olympijské hry v nedeľu napíšu svoju poslednú kapitolu, kanadský Vancouver symbolicky aj fyzicky prostredníctvom olympijskej vlajky odovzdá štafetu ruskému Soči. V Britskej Kolumbii nastane čas veľkého výdychu, tak trochu prázdna, ktoré na krátku chvíľu pomôže zaplniť paralympijský dôvetok, a najmä účtovania, zatiaľ čo v Soči začnú odpočítavať dni do začiatku prvého zimného športového sviatku na ruskej pôde, po Moskve 1980 druhého olympijského. „Sme na rade. Napätie začína nástojčivo stúpať,“ veľavravne konštatoval šéf organizačného výboru Soči 2014 Dmitrij Černyšenko.
Prvý žiarivý moment zažije Soči na nedeľňajšom záverečnom ceremoniáli, keď podľa tradície dostane priestor na pozvánku a prezentáciu starosta Vancouveru Gregor Robertson odovzdá vlajku s piatimi farebnými kruhmi svojmu ruskému kolegovi. Osem minút slávy s vystúpením osobností ruského športu, hudby, tanca. „Pre Soči to bude historické podujatie. Uvedomujeme si tú obrovskú zodpovednosť, veď reprezentujeme nie len mesto, ale aj Rusko, a nemôžeme si dovoliť sklamanie,“ povedal starosta Soči Anatolij Pachomov.
Po nablýskanej vancouverskej odovzdávke však nastane návrat ku každodennej drine, k potvrdzovaniu záväzkov. V stávke je veľa, nezanedbateľný bude politický aspekt porovnateľný s Pekingom spred dvoch rokov. Rusko si rovnako ako Čína potrebuje dokázať, že s ním treba počítať aj v ekonomickej oblasti, za prípravu podujatia sa osobne zaručil jeden z najmocnejších ľudí sveta – exprezident a súčasný premiér Ruskej federácie Vladimir Putin, ktorý mohutne loboval v roku 2007 pri výbere dejiska v Guatemala City. Už vtedy sa vynorilo množstvo otázok a mnohé z nich sú po dopade svetovej ekonomickej krízy ešte naliehavejšie. Dokáže Soči dokončiť masívnu výstavbu športovísk a infraštruktúry včas? Koľko to bude Rusko stáť? V priebehu necelých troch rokov sa však objavili aj ďalšie: Budú hry v blízkosti abcházskeho separatistického regiónu a hraníc s Gruzínskom bezpečné? Akú daň si vyžiadajú od životného prostredia?
V olympijskom hnutí zatiaľ panuje pokoj. „Pre Rusov je potreba uspieť taká dôležitá, že si nedovolia zlyhanie. Urobia pre to čokoľvek,“ myslí si kanadský člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a bývalý prezident Svetovej antidopingovej agentúry Dick Pound.
Soči vďačí za svoj status sovietskemu diktátorovi Josipovi Visarionovičovi Stalinovi, ktorý si tu dal vybudovať svoju „dáču“, v súčasnosti tu trávi voľné chvíle Putin. V meste administratívne patriacom do Krasnodarského kraja žije 410 987 obyvateľov. Zimné olympijské hry majú byť preň vstupnou bránou do modernej éry cestovného ruchu. Organizátori sľubujú kompaktné podujatie, o čo sa má postarať nové železničné spojenie medzi Soči a zimným strediskom Krasnaja Poľana. „V jednej chvíli môžete plávať v Čiernom mori a po 24-minútovej ceste vlakom ste v horách na lyžiach,“ pripomenul hlavnú devízu Soči Pachomov. Obavy vzbudzuje niečo iné – Soči začínalo s prípravou prakticky od nuly. V súčasnosti na výstavbe všetkého potrebného pracuje 16 000 robotníkov. „Ide o možno najväčšie stavenisko na svete. Všetko prebieha podľa plánu, v niektorých oblastiach sme dokonca vpredu,“ referoval Černyšenko. Veľkolepý projekt má stáť 7 miliárd amerických dolárov, do dvoch rokov má byť väčšina prác hotová. Prvé preteky Európskeho pohára v alpskom lyžovaní sú naplánované už o rok. V období rokov 2012 – 2013 sa uskutoční dovedna 70 testovacích podujatí. „Peniaze sú na účtoch, niet dôvodu obávať sa o nedostatok prostriedkov,“ hlásil Černyšenko. Sebavedomie mu dodáva aj osobitný balík na prevádzkové výdavky v hodnote 1,8 miliardy USD.
MOV prípravy starostlivo monitoruje a zatiaľ má len slová chvály, hoci predseda koordinačnej komisie Jean-Claude Killy opakovane dvíhal varovný prst pred poľavením v nastolenom tempe. Menší zásah do plánov môže nastať pri budovaní dráhy pre sánkarov, skeletonistov a bobistov. Vancouverská tragédia gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho nastolila potrebu väčšej bezpečnosti pretekárov aj na úkor náročnosti trate. Výzvu s týmto obsahom adresoval Rusom sám prezident MOV Jacques Rogge. „Poučíme sa z tohto nešťastia. Urobíme maximum, aby sme garantovali bezpečnosť,“ odpovedal na apel Černyšenko.
Pokiaľ ide o celkovú bezpečnosť podujatia, Černyšenko nenecháva nikoho na pochybách, že sa Rusi postarajú o nerušený priebeh: „Soči je najbezpečnejšie mesto v krajine, veď je to letné sídlo prezidenta a premiéra. Vládne tam pokoj. Vláda robí všetko pre to, aby nebol región vystavený žiadnemu riziku.“
Soči vyslalo do Vancouveru 150 pozorovateľov, ktorí sa mali poučiť z pozitív aj slabých stránok ZOH 2010. Kľúčovým problémom Vancouveru sa ukázalo byť počasie, ktoré poznačilo najmä všetky lyžiarske a snoubordové disciplíny. Rovnakým ťažkostiam ako oceánskym vplyvom vystavený Whistler či Cypress Mountain môže čeliť aj prímorské Soči. „Veľmi vážne sa zaoberáme plánom B pre prípad, že počasie nebude spolupracovať,“ vyhlásil Černyšenko majúc na mysli najmä novú technológiu výroby technického snehu.
Achillovou pätou príprav XXII. zimných olympijských hier môže byť nábor dobrovoľníkov. Rusko v oblasti dobrovoľníctva nemá tradíciu a po mimoriadne srdečnej atmosfére Vancouveru sa treba pripraviť na chladnejšie prijatie. Soči už teraz regrutuje ľudí z celého Ruska. „Hry sú predovšetkým o ľuďoch a o ľudskom faktore,“ uznáva Černyšenko.
Zdá sa teda, že najväčšou výzvou pre Soči môže byť úloha napodobniť spôsob, s akým Vancouverčania vyvolali spomienky na nezabudnuteľný nórsky Lillehammer 1994. „Atmosféra v Kanade je elektrizujúca. Presne takú by sme chceli dosiahnuť aj v Rusku. Pripravíme ju na ruský štýl a bez stereotypov,“ sľúbil Černyšenko.
SITA, AP