Na slovenskom trhu práce je menej o 165-tisíc mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí pracujú alebo si prácu hľadajú, ako pred 10 rokmi. Vyplýva to z údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat, ktorý zverejnil výsledky výberového zisťovania pracovných síl za vlaňajší rok.
Ponuka mladej pracovnej sily klesla spolu s ich populačným útlmom, ale aj s odchodmi do zahraničia. Prílev mladých migrantov je zanedbateľný. Firmy majú zúžené možnosti výberu zamestnancov ako pred dekádou a zároveň musia reagovať na potreby generácie Z, ktorá postupne vstupuje na trh práce.
Ľudí v aktívnom veku ubúda, populácia starne. Na sile nabrala veková kategória 65- až 79-ročných. Kým pred dekádou tvorili 10 percent populácie na Slovensku, vlani to bolo už 14 percent. Z pracovného trhu odchádzajú alebo už odišli.
Mladá generácia je málo početná na to, aby ich nahradila. Navyše, pre mladých sú veľkým lákadlom okolité európske aj mimoeurópske pracovné pozície. Tie ponúkajú nielen vyšší plat, ale aj inovatívne prostredie a lepšie naplnenie ich špecifických potrieb.
Nevyužitá kapacita mladej pracovnej sily
Kapacita mladej pracovnej sily, ktorá zostáva, však nie je dostatočne využitá. Vlani bolo na Slovensku nezamestnaných 47-tisíc mladých vo veku 15 až 29 rokov. Teda takých, ktorí si hľadali v posledných štyroch týždňoch prácu a mohli do 2 týždňov nastúpiť do zamestnania.
V Českej republike ich bolo 30-tisíc z takmer dvakrát väčšej populačnej vrstvy. Na Slovensku pretrváva problém so zapojením menšín, veľa mladých ľudí predčasne opúšťa školu a mnoho z nich zostáva mimo trhu práce. Školu predčasne opúšťa vyše 7 percent mladých vo veku 18 až 24 rokov. Porovnateľné Česko a Poľsko majú nižšiu mieru predčasného ukončenia. Skorý odchod zo školy znižuje vyhliadky na dobré zamestnanie.
Až 12 percent mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov nie je zamestnaných ani neštudujú. Oproti stavu spred dekády, kedy nepracovala ani neštudovala takmer pätina vtedajších mladých mileniálov, je situácia lepšia. Podiel neaktívnych je však stále nad úrovňou okolitých krajín.
Generácia Z je podnikavejšia, ako boli mladí mileniáli
Na druhej strane, dnešní mladí si zakladajú živnosti častejšie než mladá generácia pred desaťročím. Na Slovensku takmer 16-tisíc mladých ľudí do 24 rokov má podľa Eurostatu živnosť, čo je 14 percent zo zamestnaných v tejto vekovej skupine. Pred 10 rokmi len 10 percent mladých zamestnaných malo živnosť. Nemusí to byť výsledok generačnej zmeny, skôr sa zmenili a zdigitalizovali podmienky podnikania.
Základ mladej pracovnej sily dnes tvorí generácia Z. Digitálni domorodci, ktorí si nepamätajú svet bez online prostredia. Žijú s obrovským množstvom informácií, majú nástroje na ich analýzu a kamenný svet si overujú v online priestore. Hoci sociológovia neradi škatuľkujú generácie, lebo to zastiera individuálne motívy ľudí, výskumy naznačujú viaceré odlišnosti takzvaných zoomerov od predošlých generácií.
Ako uvádzajú štúdie spoločnosti McKinsey, príslušníci generácie Z majú menej pozitívne životné a ekonomické vyhliadky a zároveň silnejšie sociálne a environmentálne zmýšľanie. Svoje ekonomické príležitosti považujú za slabšie, ohrozenie vidia aj vo vysokej inflácii a finančných krízach.
Príliš sa nespoliehajú ani na sociálnu záchrannú sieť, lebo chápu efekt starnúcej populácie, ktorá zaťaží dôchodkový, sociálny aj zdravotný systém. Obávajú sa zdravotných kríz a klimatických zmien a sú ochotní podieľať sa na ich zmierňovaní.
Od zamestnávateľov očakávajú väčšiu istotu zamestnania, ale tiež etické podnikanie a väčšiu zodpovednosť za riešenie klimatických tém a sociálnych problémov. Podľa štúdií dokonca dokážu rozoznať, či firma svoj postoj k udržateľnosti podporuje skutočnou zmenou, alebo nie. To je dôležité zistenie pre podniky, aby začali uplatňovať takú firemnú politiku, ktorá je v súlade s očakávaniami príslušníkov generácie Z.