BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) – Šéfovia rezortov obrany z členských krajín NATO nebudú tolerovať zabíjanie civilného obyvateľstva diktátorom Muammarom Kaddáfím v Líbyi. Zhodli sa na tom na dnešnom stretnutí v Bruseli. S vojenským zásahom Severoatlantickej únie však zatiaľ nesúhlasili. „V krátkom čase budú rozšírené sankcie voči Líbyi a je všeobecný názor, že sú ešte ďalšie nástroje nevojenského charakteru, ktoré je potrebné v plnej miere využiť,“ poznamenal dnes po stretnutí minister obrany Ľubomír Galko.
Najbližšie rokovanie vrcholných predstaviteľov NATO je naplánované na utorok 15. marca. Situácia v Líbyi by mala byť podľa Galka budúci týždeň jasnejšia, preto očakáva, že na nasledujúcom stretnutí prijmú ďalšie rozhodnutia. Po dnešnom rokovaní je jasné, že krajiny začnú pripravovať humanitárnu pomoc pre obyvateľstvo Líbye. „Jednotliví vojenskí predstavitelia členských krajín NATO dostali za úlohu analyzovať možnosti humanitárnej pomoci,“ uviedol Galko. Otvorená je diskusia o vynucovaní a monitorovaní zbrojného embarga. Pre zbrojné embargo ako aj vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou je podľa Galka potrebná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN.
Stanovisko ministra obrany poskytol hovorca rezortu Ivan Rudolf.
RADIČOVÁ: Krajiny NATO postupujú v otázke Líbye rozvážne a citlivo
Krajiny NATO postupujú v otázke Líbye veľmi rozvážne a citlivo, vyhlásila po dnešnom rokovaní ministrov obrany NATO premiérka Iveta Radičová. „Zvažujú rôzne aspekty: nielen genocídu v krajine či požiadavku časti líbyjskej opozície, aby NATO nezasahovalo, ale aj obavy z rozšírenia problémov do ďalších krajín. Rovnako považujú za potrebnú podporu Číny a Ruska,“ konštatovala Radičová. Podľa predsedníčky vlády SR sa členské štáty EÚ k týmto záverom vyjadria v piatok na summite v Bruseli. O tom, že situácia je predmetom širokých konzultácií, svedčí aj to, že na dnešnom rokovaní ministrov obrany NATO bola prítomná aj šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová.
Ministri obrany NATO sa dnes zhodli na viacerých zásadných postojoch. Krajiny pripravia humanitárnu pomoc v Líbyi, ktorá má byť spojená aj s evakuáciou osôb. Rozhodli aj o predĺžení monitorovania zbrojného embarga zo súčasných 10 hodín denne na nepretržité. Šéfovia rezortov obrany zatiaľ nesúhlasili s vojenským zásahom v krajine. Vojenskú intervenciu podmienili rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Otázka bezletovej zóny nad Líbyou bude predmetom ďalšieho vojenského a politického rozhodovania, no aj tento krok si bude vyžadovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN.
Členské krajiny NATO sa tiež dohodli, že svoje kroky a rozhodnutia budú koordinovať s OSN, Európskou úniou, Africkou úniou a Ligou arabských štátov. Akákoľvek aktivita NATO v súvislosti s Líbyou bude založená na troch princípoch: existencia jednorazovej požiadavky (o zásah musí niekto požiadať), medzinárodná právna základňa (každý ďalší krok musí byť podložený rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN a v niektorých krajinách musí súhlasiť aj parlament) a silná regionálna podpora (NATO bude svoje kroky konzultovať so štátmi regiónu, v tomto prípade s Africkou úniou).
Informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.