BRATISLAVA 18. júla (WEBNOVINY) – Členov zahraničnej delegácie si dnes zahrali študenti Detskej univerzity Komenského, keď ich so všetkými vojenskými poctami prijali na ministerstve obrany. Absolvovali prehliadku čestnej stráže, pochodovanie s vojenskou hudbou aj pozdrav vojakov s ministrom. „Presne takýmto spôsobom som privítal niekoľkých ministrov obrany z rôznych krajín a zároveň aj generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie,“ konštatoval minister obrany Ľubomír Galko. Deťom pripomenul, že vojakov a policajtov môžu ľahko rozoznať od iných ľudí, lebo majú uniformy, ale vždy to tak nebolo.
Ľudstvo uniformy pozná od stredoveku, keď ich začali nosiť rytierske rády, predovšetkým templári. „To, že mali vojaci rovnaké uniformy, malo v sebe viacero výhod. Jednak tie oblečenia boli lacné, lebo sa ich robilo väčšie množstvo naraz, ale zároveň, a to bolo najdôležitejšie, v bitke ste veľmi ľahko rozoznali kto je priateľ a kto je nepriateľ,“ poúčal deti minister. Pripomenul, že vtedy ešte nešlo o skutočné uniformy, ale látkové prikrývky prehodené cez brnenie. Od storočnej vojny v 14. a 15. storočí, v ktorej mali anglickí vojaci uniformy s červeným krížom, sa stali uniformy súčasťou všetkých armád. „Najpevnejšie sa udomácnili v Anglicku a tam sa zrodila aj prvá moderná uniforma,“ prednášal Galko. Tú vytvoril Oliver Cromwell, vojakov obliekol do krvavočervených odevov – pochádzala z farby kríža vojakov storočnej vojny a stala sa symbolom anglickej armády. „Dodnes ju môžeme vidieť na anglických uniformách,“ poznamenal Galko.
Farebnosť uniforiem sa ustálila začiatkom 18. storočia
Najväčšie európske armády mali sivobiele, červené, zelené a modré uniformy – blúza bývala takmer vždy inej farby ako nohavice. Časom sa však ukázalo, že farebné uniformy sú síce atraktívne, ale menej praktické, preto sa začiatkom minulého storočia začali zavádzať modrosivé uniformy. Ďalšie modifikácie uniforiem vznikali koncom 1. svetovej vojny. Nemecké a rakúsko-uhorské uniformy boli ladené do siva s výšivkami svojich panovníkov – používali ich až do konca 2. svetovej vojny. Francúzi si zachovali modrosivú farbu, v Rusku sa začali v revolúcii v roku 1917 uprednostňovať zelené uniformy s červenými a zlatými výložkami.
Na prelome 19. a 20. storočia sa v armádach objavili nové zbrane – delá, guľomety a tanky a pre bojiská sa stali charakteristické okopy a zákopy. „Keďže farebnosť uniforiem v teréne priťahovala zbytočnú pozornosť nepriateľa, tak sa začala pre uniformu hľadať taká farba, ktorá by splynula s terénom vo vojne,“ uviedol Galko. V mnohých armádach si preto zvolil farmu kaki – prvé kaki uniformy boli zavedené v roku 1898 v armáde USA. Do roku 1915 potom svetové armády obliekli svojich vojakov do odevov kaki ochrannej farby a to pretrvalo
do súčasnosti. Zvolili ju aj pre vojakov československej armády v roku 1918 a s obmenami pretrval až do 60. rokov minulého storočia.
Pôvodne uniformy označovali príslušnosť vojaka k určitej armáde, ale vývojom nových zbraní sa menili. Pridávali sa na ne prvky, ktoré označujú, k akému typu vojska patria. Príslušníci vzdušných síl majú modré uniformy. Galko pripomenul, že uniformy majú aj dnes viacero podôb: vychádzková, pracovná, poľná a aj tie sú farebne odlíšené. Osobitnú uniformu majú vojaci Čestnej stráže prezidenta a to od roku 2003. Vychádza z uniformy Janka Francisciho, slovenského dobrovoľníka z rokov 1848-49. Deti si potom pozreli prezentáciu o pôsobení slovenských vojakov v misii ISAF v Afganistane.