Hoci 21-ročný rodák zo Sniny vekom ešte patrí do reprezentačnej dvadsaťjednotky, už druhú sezónu pôsobí v A -tíme SR. Ján Kozák si ho z pozície jeho kouča vytiahol od hapalovcov a už desaťkrát ho poslal do súbojov, ktoré jeho zverenci absolvovali na svojej spanilej ceste na EURO 2016 vo Francúzsku. Ondrej Duda sa mu za dôveru odvďačil dobrým výkonom a jedným gólom. A dobré výkony druhý rok podával aj v Legii Varšava, kam prestúpil z Košíc.
Ondrej, aký je to pocit dostať sa v takom mladom veku na európsky šampionát vo futbale? Čakali ste, že pri tých niekoľkých „preosievaniach tímu“ zostanete v kádri až úplne do konca?
Je to pre mňa veľká česť. Je to niečo neskutočné (krátka odmlka). Dostať sa v takom mladom veku do mužstva, v ktorom sú hráči, ktorí majú za sebou futbalovo veľmi veľa, ktorí už hrali na svetovom šampionáte – a ktorí sa stali oporami špičkových zahraničných klubov. Fantastická vec. Ale uvedomujem si, že je to pre mňa aj záväzok, aby som dôveru, ktorú mi preukázal pán tréner Kozák nesklamal. Ak ma v niektorom zápase pošle na ihrisko, určite na ňom odovzdám všetko, čo viem, čo dokážem. Chcem byť platným hráčom tohto skvelého mužstva (krátka odmlka).
S akými pocitmi a s akým odhodlaním vstúpite do diania na Euro 2016? S akými cieľmi pôjdete na tento šampionát?
Teraz nebudem hovoriť o svojich ambíciách. To by nebolo na mieste (krátka odmlka). Zostanem pri našich spoločných ambíciách. Hlavným cieľom, s ktorým cestujeme na Euro do Francúzska, je dostať sa zo základnej skupiny. V nej chceme urobiť dobré výsledky, hoci súperov máme ťažkých. Chceme sa dobre pripraviť už na prvý zápas s Walesom. Samozrejme, chceme sa dobre pripraviť aj na tie ďalšie. Na Anglicko a Rusko. Momentálne sme v reprezentácii veľmi dobrá partia chalanov, veľmi si želám, aby sme takou fajn partiou čo najdlhšie aj zostali. Za čas, ktorý strávime spolu všetci až do súbojov v základnej skupine, chceme ešte popracovať na taktike, s ktorou na súperov pôjdeme. Verím, že tréneri nás na nich veľmi dobre pripravia, že ich majú veľmi dobre prečítaných.
Na každom kroku vám dávajú do pozornosti hviezdneho Garetha Balea z Realu Madrid, spomínajú pohotových kanonierov Vardyho, Roonyho, či bojovných a húževnatých Rusov Ako vnímate tieto momenty z tohto predšampionátového obdobia? Ako vás budú tieto veci pred vstupom do šampionátu motivovať?
Tak už teraz si treba uvedomiť, že na Eure už slabé mužstvo nie je. Ani slabý futbalista. Kto sa dostane na ME, nemôže byť slabý futbalista. Netreba sa však báť, že za Wales na Eure nastúpi top kanonier Gareth Bale, že v Anglicku sú Roonny Vardy, Kane. My máme tiež kvalitných hráčov. My máme v tíme tiež hviezdy európskeho futbalu. Hamšíka, Kucku, Škrtela… Na to netreba zabúdať (krátka odmlka). Veď oni sa svojou hrou presadili v ťažkej konkurencii v Taliansku a Anglicku. Oni tiež z toho futbalu niečo vedia. Podľa mňa sa treba zamerať na svoju hru a neriešiť súperov. To by bolo zbytočné zvyšovanie napätia. Už teraz mám pocit, že napätia a tlakov zo všetkých strán bude aj bez toho zbytočného riešenia rivalov dosť. Tlak na nás určite bude, lebo očakávania fanúšikov sú vysoké. Budeme sa musieť s tým všetkým nejako vyrovnať.
S čím budete spokojný po prvej fáze európskeho šampionátu vo Francúzsku?
Všetci budeme určite spokojní, keď postúpime zo skupiny ďalej, Treba v prvom rade zabojovať a postúpiť z tej skupiny. Vtedy splníme cieľ, s ktorým sme do Francúzska cestovali. Chceme zabojovať čo najlepšie, nie sa iba zúčastniť. Ak dokážeme hrať náš najlepší futbal, máme šancu ísť zo základnej skupiny aj ďalej. O tom som už teraz presvedčený. Musíme ísť od zápasu k zápasu. A podľa toho sa potom zariadiť. Mimoriadne dôležitý bude už prvý súboj s Walesom. Od výsledku s ním sa to bude ďalej odvíjať. Ak zápas s Walesom zvládneme, budeme mať šancu ísť ďalej.
Teraz trochu zmeňme tému. Ako ste spokojný s klubovou sezónou 2015/2016, ktorú ste v službách Legie Varšava zavŕšili v každej futbalovej krajine vysoko ceneným double?
Ak mám teraz hovoriť iba za seba, ja som spokojný. Samozrejme. že s tým, čo som dokázal ako jednotlivec už menej…. Ale s tým, čo sme počas sezóny dokázali ako tím, ako mužstvo (krátka odmlka). Získali sme double. O to bolo naše účinkovanie v poľských súťažiach krajšie. Celé Poľsko žilo s tým. Predsa fanúšikovia aj keď nemajú historicky Legiu radi, tieto úspechy nám dopriali. NA konci sezóny nám ich želali. Aj preto, že Legia oslavovala sto rokov. Náš klub je v Poľsku futbalový pojem. Je to klub s obrovskou tradíciou a históriou. Preto nám všetci tie úspechy želali.
Čakali ste pred začiatkom súťažného ročníka 2015/2016, že na jej konci sa budete tešiť z majstrovského titulu i z prvenstva v národnom pohári?
V klube sme robili všetko pre to, aby sa nám to podarilo (krátka odmlka). Aby sme obe tieto pocty a trofeje získali. Pred sezónou sme nad cenným double uvažovali. Zo strany vedenia klubu bol vyvíjaný tlak, aby sme sa o to pokúšali, lebo, ako som už spomínal, oslavovali sme sto rokov jeho založenia. Bolo to veľké výročie, chceli sme to osláviť veľkými úspechmi. Aspoň v rámci Poľska určite. Musím priznať, že práve pre tú klubovú storočnicu bol ten spomínaný tlak (krátka odmlka). Všetci si želali, aby sme hlavne ten titul získali (krátka odmlka). Majstrovský titul v tejto sezóne bol pre vedenie klubu veľmi dôležitý. A nie iba pre vedenie….Pre celý klub, funkcionárov, trénerov, pre fanúšikov, pre hráčov. Každý nás už dopredu videl na tróne (smiech). Pohár sme získali skôr ako titul, takže oba úspechy sme potom aj dôkladne oslávili (smiech).
Ako vnímate skutočnosť, že v Légii patríte aj k pohotových zakončovateľom? Za krátky čas sa vám v jej drese podarilo vypracovať medzi kľúčových hráčov ofenzívy tohto mužstva…
Som tam dva roky. Ak to mám trochu bilancovať, prvý rok sa mi darilo trošku viac ako v druhom roku. Myslím si, že som si svojimi výkomni v Poľsku urobil veľmi dobrú pozíciu a dobré meno. Aj medzi tými ľuďmi, ktorí chodia na futbal, aj medzi hráčmi, proti ktorým som hral. Jednoducho, oba súťažné ročníky v drese Légie patria medzi tie vydarenejšie moje sezóny. Som rád, že to tak je. Teší ma, že sa mi v Legii darí. Dúfam, že ešte nejakú sezónu klubu pomôžem k veľkým úspechom. Napríklad v blížiacej sa Lige majstrov.
Ondrej, počas vášho pôsobenia v Legii vás nevyrušovali prestupové hry, ktoré novinári v Poľsku i na Slovensku v vami neustále hrali? Neboli ste unavený z tých zaručených správ, že prestupujete do Anglicka, že váš prestup do Talianska je už na spadnutie? Že už ste jednou nohou v Miláne?
Tak na začiatku celého toho diania ma to zaujímalo… Čítal som to. Pozorne som sledoval , čo sa o mojom prestupe v novinách píše. Kam ma chcú, kto má o moje služby záujem a podobne. Ale, keď sa to s tým Milánom nepodarilo, prestal som tomu venovať pozornosť. Aj teraz som tak vnútorne nadstavený, že netreba tieto ´zaručené správy´ čítať. A treba sa v prvom rade sústrediť sám na seba, na svoje výkony na svoju hru. A čo má prísť, to aj príde. Netreba si tým zaťažovať hlavu (smiech).
Fakt vás neotravujú tie zaručené správy, že o vaše služby majú veľký záujem niektoré talianske veľkokluby, že sa chystáte prestúpiť do Anglicka, Česka či Nemecka? Najmä vtedy, keď v konečnej verzii toho celého prestupového kolotoča z toho, žiaľ, nič nie je?
Priznávam, že v tých prvých fázach informovania okolo mojich chystaných veľkých prestupov som to vnímal. Klamal by som, ak by som tvrdil, že nie. Sledoval som to. Zaujímalo ma to. Potom som si povedal, človeče, ale ty predsa najlepšie musíš vedieť, čo je z toho všetkého pravda (krátka odmlka). Ja predsa sám musím vedieť, čo je pravda – a čo sú iba novinárske špekulácie a výmysly. Samozrejme, chvíľu mi to trvalo, kým som si to uvedomil. Kým som sa v tom všetkom zorientoval. Každý si tým asi musí prejsť (smiech). Ale teraz už tým veciam nevenujem zvýšenú pozornosť. Nestojí to za to. Už som to pochopil. Asi to tak malo byť (smiech). Opakujem, ja predsa najlepšie viem, čo je na týchto veciach pravda – a čo lož a výmysel.
Ondrej, za veľkým futbalom ste z domu, od rodičov odišli vo veľmi mladom veku. Ako si na ten odchod z domova za veľkým futbalom spomínate, čo vám z tohto futbalovo i ľudsky náročného obdobia zostalo natrvalo v pamäti?
Uvedomujem si najmä fakt, že za to, kde v súčasnosti som, vďačím rodičom a najmä otcovi. Otec ma viedol k tomu, aby som dobre hral futbal. Sám bol futbalista a tréner. Pod jeho dohľadom som v Snine začínal. On vedel, že v Snine dlho nezostanem. Košice ma v istom momente veľmi chceli. Mal som ísť do Michaloviec, aj do Prešova. Do ďalších okolitých miest okolo Sniny… Viaceré kluby ma chceli získať, chceli, aby som hral u nich. Už ako dorastenec. Ani neviem, prečo som sa rozhodol pre Košice. Rozhodol som sa, ako som sa rozhodol. Už to nezmením (smiech). Ale teraz vážne… Dodnes to neľutujem, že som išiel do tohto klubu. Košice majú jednu z najlepších futbalových akadémii. Vyrástli v nej veľkí futbalisti, mnohí reprezentanti. Pracujú tam dobrí tréneri.
Na vaše meno nás voľakedy dávno ako prvý upozornil tréner Ján Kozák. V Košiciach vás individuálne trénoval spolu v skupine s piatimi – šiestimi chlapcami, hoci vtedy už trénerom nebol. Bol, dá sa povedať, trénerom na voľnej nohe. Nemal angažmán, no už vtedy tvrdil, že meno Ondrej Duda si treba zapamätať… Ako si na to košické kozákovské obdobie spomínate?
Áno, spomínam si, že pán tréner Kozák bol v Košiciach vtedy naozaj iba takým pozorovateľom… Vtedy nemal zmluvu. Neskôr sa síce stal trénerom A-mužstva, ale na nás sa chodil pozerať ešte ako pozorovateľ. A pamätám si, že veľmi často chodil na naše tréningy. Zaujímal sa o nás ako o dorastencov. Často pozeral na chlapcov z našej skupiny, sledoval ich prípravu. Radil nám. Myslím si, že to bolo vtedy dobré. Ja si na to spomínam. Hrali sme v mužstve Košíc v kategórii U17, alebo U 19, keď sa nám začal venovať. Boli to pre mňa najkrajšie dorastenecké roky. Teší ma, že už vtedy upozorňoval novinárov na moje meno, že mi predpovedal úspešnú kariéru (smiech).
Momentálne ju máte naozaj veľmi dobre rozbehnutú. Kto bol, respektíve je vaším futbalovým vzorom? Na koho sa chcete podobať, koho chcete vo svojej futbalovej kariére napodobniť?
Aby som bol úprimný, ja sa hlavne chcem podobať na seba (smiech). Nemám nikoho, koho by som chcel napodobňovať. Nikoho nechcem napodobňovať. Určite nie (krátka odmlka). Neviem, či by mi to pomohlo. Každý je predsa v niečom dobrý, každý sa presadil inými futbalovými schopnosťami. Keď som bol mladší, veľmi sa mi páčil Vlado Zvara. Ešte keď hrával v Humennom (krátka odmlka). Pamätám si ho z Humenného. Z FC Košice si ho nepamätám. Vtedy ho v Humennom trénoval môj otec. On bol futbalista, ktorého hra sa mi veľmi páčila. Nebol mojim vzorom, ale jeho hra mala niečo, čo sa mi veľmi páčilo. Jeho spôsob hry som obdivoval.
Komu predovšetkým vďačíte za to, že z vás vyrástol taký dobrý futbalista, aktuálny reprezentant Slovenska a čerstvý účastník majstrovstiev Európy vo Francúzsku?
Predovšetkým môjmu otcovi. Lebo on mi dával ohromnú energiu aj vtedy, keď mne sa už vôbec nechcelo (smiech). Vtedy, keď ma tréning prestával baviť. Vytrvalo ma viedol k tomu, aby som hral futbal, aby som bol dobrým futbalistom. Bol mojim prvým trénerom. On mi dal ako malému chlapcovi veľmi dobré základy, na ktorých som mohol potom stavať. Vďaka ním ma potom neskôr mohli formovať ostatní tréneri, ktorí so mnou pracovali. Aj vďaka ich skúsenostiam teraz budem hrať na európskom šampionáte vo Francúzsku. Som rád, že otec mal so mnou takú trpezlivosť.
Štefan Žilka
