Samosprávne kraje existujú približne 10 rokov, ale pre ľudí sú stále veľkou neznámou. Na župu nemajú dôvod zájsť. Majú svoju opodstatnenosť?
Téma mojej volebnej kampane bola nahradiť uzavretý úrad otvoreným zastupiteľstvom. Dosiahnuť to chceme spôsobom komunikácie, ale aj tým, že sme pravidelne každý štvrtok v niektorom z miest a obcí v kraji. Riešime problémy priamo na mieste. Keďže pod župu spadajú také vážne oblasti, ako je doprava, sociálne veci, školstvo, či zdravotníctvo, nikto nemôže tvrdiť, že tu úrad nie je pre ľudí. To, že sa to riadilo z uzavretého úradu, to je chyba mojich predchodcov. My o všetkom otvorene informujeme. Každý vie, koho župan zastupuje, a že župan chce riešiť problémy v kraji. Preto si myslím, že aj povedomie o župe je ďaleko vyššie, ako v minulosti.
Napriek tomu čo hovoríte, vy ste pred voľbami ešte ako poslanec NR SR boli v médiách skoro každý deň. A napriek tomu, že hovoríte o otvorenosti, ste z médií zmizli.
To je ale dané tým, že záujem o veľkú politiku je podstatne väčší. Ako opozičný poslanec som konal vo veľmi vážnych kauzách, ktoré mali obrovský celospoločenský dopad. Ťažko čakať, že župné témy, ktoré boli doteraz svojím spôsobom tabu, a možno to tým predchodcom aj vyhovovalo, budú mať zrazu obrovský ohlas v médiách. Ale na druhej strane, nevzdávame sa. Tým, že župa riadi dôležité projekty dopravného charakteru, a má kompetencie aj v zdravotníctve alebo v školstve, ľudia sa o práci na župe dozvedia. Napríklad projekt TEN – T, alebo obchvat Bratislavy, kde konáme aj napriek tomu, že je to beh na dlhé trate v oblasti infraštruktúry. Alebo národný futbalový štadión, kde konáme, a čakáme na uznesenie vlády. To sú určite nadregionálne témy.
Vy ste jediný koaličný župan. Máte protekciu na vláde?
Polovicu doterajšieho funkčného obdobia som bol opozičný župan. Nebolo mojou snahou ani v tom predošlom období, kedy bola iná vláda, ani teraz, nejakým spôsobom riešiť veci na úkor ostatných žúp. Vždy som sa snažil byť spravodlivý, aby dobré riešenia mali naozaj dopad na celé územie Slovenska. Poviem jeden konkrétny príklad. Mali sme veľmi vážne rokovania v lete minulého roka na ministerstve financií. Dokonca ma ostatní župani poverili tým, aby som išiel vyjednať istú kompenzáciu kvôli výpadku na dani z príjmov. Samozrejme, že som vyjednával za všetky župy, bez ohľadu na stranícke tričká. Rovnako, ako zastupujem aj ľudí, ktorí ma nevolili, alebo ľudí, ktorí neboli voliť, to znamená všetkých 640 tisíc ľudí v Bratislavskej župe, tak rovnako som zastupoval, a úspešne, aj všetky ostatné kraje. V tomto smere nerobím žiadne rozdiely. Beriem to skôr z hľadiska politickej filozofie, že voľby sa končia momentom, keď sa uzavrú volebné miestnosti. Od toho momentu každý župan, každý poslanec, každý primátor, zastupuje všetkých ľudí. Nemal by to triediť cez stranícke tričká.
Čiže dá sa povedať, že ste dnes voči vláde hovorcom ostatných županov? Alebo skôr zástupcom, či vyjednávačom?
Len v tých oblastiach, v ktorých sa dohodneme. Som napríklad v komisii, ktorá rieši zákon o VÚC, kde sme sa zhodli na tom, že by sa v budúcnosti kraje nemali volať komplikovane Vyššie územné celky, ale mali by sa jednoducho volať tak, ako to ľudia cítia. Mali by sa volať župy, a na ich čele by nemal by byť predseda VÚC, ale mal by to byť jednoducho župan. Pevne verím, že sa nám to podarí presadiť, lebo všetkých osem samosprávnych krajov sa chce nazývať župami, a všetci ôsmi predsedovia chcú byť županmi. V tomto je zhoda.
Taká je dohoda?
Áno, takáto dohoda je. Všetci sú naozaj za. A toto samozrejme budeme tlmočiť aj pri tvorbe zákona. Na ministerstve vnútra som toto stanovisko tlmočil. Našlo to pomerne slušnú odozvu a zaznamenal som, že aj na ministerstve s touto možnosťou vážne uvažujú. Vôľa je úplne jasná, a pevne verím, že experti sa veľmi rýchlo dohodnú.
Nedávno v Bratislave skončili MS v hokeji. Pomohli kraju?
Majstrovstvá považujem za obrovskú príležitosť, ktorú sme aj využili. Naša snaha bola, aby MS v hokeji neboli len o zimnom štadióne a Starom meste. Chceli sme, aby majstrovstvá boli okrem Bratislavy aj o Bratislavskej župe a atraktívnych miestach v kraji. Realizovali sme viacero aktivít. Podporovali sme autobusy, ktoré vozili návštevníkov na zaujímavé miesta v rámci kraja. Robili sme viacero marketingových aktivít, aby sme spopularizovali župu. Naša kampaň bola pomerne triezva, ale účinná. Takže MS kraju pomohli. Pre nás to bola aj vlastenecká vec, lebo to bola vec celého Slovenska. Nielen Bratislavy a Košíc. Pevne verím, že Slovensko sa zviditeľnilo, a v tom prípade som úplne, úplne spokojný.
Bratislava má dnes pekný hokejový stánok, ale chýba národný štadión pre futbal.
Chýba. Berieme vážne záväzok, ktorým ministerstvo financií povedalo, že predloží materiál do vlády. V tejto chvíli rokujeme s ministerstvom financií, aj s ministerstvom školstva. Keď sa ten materiál stane záväzným, chcem, aby sme si znova všetci sadli za jeden stôl a verejnosti vysvetlili čo, prečo, kedy a ako bude urobené. V tejto chvíli je na ťahu vláda. My dávame pozemky, ktoré sú k dispozícii, a ktoré boli vyhodnotené komisiou UEFA ako najlepšie v Bratislave.
Tie v Petržalke?
Áno, to sú tie v Petržalke. Tam je veľmi dobrá dopravná dostupnosť a bude ešte lepšia, pokiaľ sa vybuduje nultý obchvat Bratislavy. A aj pre budúcnosť sa to zdá, ako veľmi dobré športové územie. Ale tú investíciu nezvládneme bez vlády, preto sa uchádzame o podporu, a preto čakáme na ich uznesenia a na ich konanie.
Dokedy by to malo byť jasné?
Uznesenie je otázka týždňov, nanajvýš mesiacov, a po tomto rozhodnutí vlády ideme ruka v ruke. Znamená to vláda, Bratislavská župa, futbalový zväz, prípadne mesto. Je dôležité, aby sme konali v zhode. Som presvedčený, že pokiaľ budeme konať v zhode, odstránime každú prekážku. To platí aj pri doprave, pri sociálnych veciach, školstve a koniec koncov, platí to aj pri športe, aj pri tomto štadióne.
Reprezentačné štadióny sú jedna vec, ale stále nám miznú športoviská zo sídlisk a z miest a miznú aj zo škôl. Alebo častokrát v školách nebývajú využité. Nie je kde hrať futbal. Dnes nám nevyrastajú futbalisti na ulici, nehrávajú sa tak, ako my kedysi. Nie je kde hrať hokej, ľadových plôch je málo. Čo s tým? Miznú nám prirodzené talenty. Videli sme to práve aj na MS v hokeji.
Uvažujeme, že pozemky pri školách, ktoré sú naše, alebo by sme ich mohli od mesta získať, použijeme práve na výstavbu nových športovísk. Nedávame žiadne typy povolení, nerobíme žiadne typy prenájmov, už vôbec nie odpredaj, ktorý by takýmto krokom v budúcnosti zamedzil. Z toho mála, čo môžeme, podporujeme učiteľov, aby po vyučovacom procese viedli športové aktivity žiakov. To znamená, aby ich sťahovali z ulíc, aby zostávali žiaci či už v telocvičniach, alebo na ihriskách, a v tomto budeme pokračovať aj v širšom rámci.
Župa podporuje cyklotrasy, ich budovanie, rekonštrukciu. Vy ste avizovali, že mal by byť cyklomost z Devínskej Novej Vsi do Rakúska. Rakúšania začali s jeho výstavbou minulý rok. Čo Bratislava?
Mali sme verejnú súťaž, kde si prevzalo podklady 23 uchádzačov. Šiesti podali svoj návrh. Nikoho sme nevylúčili, polovica komisie boli Rakúšania, a nikto nepodal žiadnu námietku. Najlacnejší samozrejme vyhral. Napriek tomu, po niekoľkých týždňoch Úrad pre verejné obstarávanie z byrokratických dôvodov súťaž zrušil. Veľmi zle sa to vysvetľovalo v Rakúsku. Ich ľudia boli v komisii a videli, že to bolo úplne čisté. Mali sme na výber, či sa budeme súdiť, a bude sa to ťahať celé roky, alebo jednoducho súťaž vypíšeme nanovo. Súťaž sme vypísali nanovo, dali sme ju dvakrát skontrolovať Úradu pre verejné obstarávanie, všetko je bez problémov, súťaž v tejto chvíli beží. Robíme maximum pre to, aby žiadna byrokracia tento most nezastavila. Aj keď musím s istou trpkosťou konštatovať, že špeciálne rakúskym kolegom sa zle vysvetľuje, prečo, keď vám niekto ponúka zdroje na výstavbu mosta, keď naozaj zdroje ležia na stole, keď členovia komisie videli, že všetko je v poriadku, tak napriek tomu niekto kvôli byrokratickým záležitostiam súťaž zruší. To je jednoducho niečo, čo sa ťažko vysvetľuje. Žiaľ, v tomto zmysle sa výstavba mosta zdržuje podobne, ako sa zdržujú niektoré iné infraštruktúrne stavby v rámci Slovenska.
Pán Frešo, teda kedy bude most medzi Devínskou a Rakúskom?
Teraz bežia lehoty. Pokiaľ všetko bude v poriadku, myslím si, že v priebehu leta by sa mala podpisovať zmluva. Pevne verím, že na budúci rok bude projekt hotový, a že už tento rok bude vidno to, čo sa postaví. Teraz nám ide o to, aby verejné obstarávanie napriek tomu, že je zložité, napriek tomu, že na Slovensku sa potýka s mnohými byrokratickými prekážkami, bolo úspešné, pretože to robíme pre ľudí.
Bratislavu trápi najmä doprava. Politici sa pravidelne doprave venujú najmä pred voľbami. Vtedy sľubujú riešenia.
Doprava je najvážnejší problém nielen Bratislavčanov, ale všetkých obyvateľov Bratislavskej župy. Cítim dôležitosť župy v oblasti dopravy nielen preto, že nám patria cesty druhej a tretej triedy. Úlohou župy, ako reprezentanta všetkých 640 tisíc ľudí v kraji, je vyriešiť cestnú dopravu. To znamená obchvat Bratislavy, prípadne R7, cestu z juhu Slovenska a pomáhať pri riešeniach. Mimoriadne aktívni sme aj pri projektoch financovaných z eurofondov, ako napríklad TEN-T 17, to znamená trať Paríž – Viedeň- Bratislava. Tam je prioritná os 4, to znamená integrovaná doprava, kde je alokovaná veľká čiastka, približne 470 miliónov eur. Rokovali sme s ministerstvom dopravy, rokovali sme s mestom Bratislava, potom sme zvolávali expertov, až sme prišli k stanovisku, ktoré hovorí o tom, ktoré stavby budú prioritné, a ktoré vybudujeme v ďalších programových obdobiach. Považujem to za obrovské víťazstvo všetkých ľudí, ktorí žijú v Bratislave, aj v Bratislavskom kraji. Tým sa rieši problém najväčších dopravných komplikácií, ktoré sú pri vstupoch a výstupoch z Bratislavy. To znamená od Pezinka až po Račianske mýto, alebo od Senca, či už z diaľnice alebo po starej Seneckej ceste, po celej Vajnorskej, de facto až po Trnavské mýto, a to isté od Dunajskej Stredy cez Podunajské Biskupice, cez Ružinov po Gagarinovej, až na Mlynské Nivy. To sú najväčšie zápchy, ktoré v Bratislave máme. Máme ešte zápchy smerom od Stupavy, ale to už pevne verím, rieši budovaný nultý obchvat, čiže D4. Naša filozofia je, že z európskych peňazí, ktoré sú primárne určené na integrovanú dopravu a hlavne na koľajovú dopravu, vybudujeme istú sieť zahustených zastávok, vybudujeme prestupné terminály, vybudujeme jednu centrálnu stanicu, kam budú ľudia prichádzať zo všetkých smerov, a tým odľahčíme dopravu na týchto úsekoch a uľavíme celej Bratislave. Zároveň by sme chceli modernizovať trať, aby rakúska lokomotíva mohla jazdiť po celom koľajovom systéme v rámci Bratislavy, aby sa koľajová doprava stala nielen prímestskou, ale aj vnútromestskou. Preto aj to zahustenie zastávok. Tento projekt je zároveň začiatkom riešenia prvej etapy petržalského problému, to znamená spojenie Šafárikovo námestie – Bosákova, aby sa tam tiež urobila koľajová doprava s výhľadom, že neskôr by krížom cez Petržalku, až po Janíkov dvor existoval istý typ vlakového spojenia, ktorý by bol napojiteľný na kompletnú, skoro 100 kilometrovú, sieť železníc v rámci Bratislavy. Toto riešenie uľahčuje život tak ľuďom v okrajových častiach Bratislavy, ako aj ľuďom v centre. Bratislava je vstupnou bránou pre import súčiastok na automobily, respektíve častí automobilov a výstupnou bránou hotových áut. To sa týka Volkswagenu, Peugeotu v Trnave, aj Kie pri Žiline. Drvivá väčšina sa vozí kamiónmi cez Bratislavu. Ak sa Bratislava stane miestom, kde budú stáť 2-3 hodiny kamióny a takisto autá smerom von, tak to ohrozí zamestnanosť pozdĺž celého Váhu. Preto si myslím, že je národným záujmom, aby bola diaľničná sieť rýchlo dobudovaná.
Dobre to znie, ale skôr ako sen.
Nie je to sen. V tejto chvíli zápasíme o to, aby Brusel uznal najväčšie projekty. Zápasíme na expertnej úrovni ruka v ruke. To znamená ministerstvo, župa, župní experti a takisto mestskí, zápasíme o to, aby tieto projekty boli schválené, a aby sa začalo pracovať. Napríklad projekt budúcej centrálnej stanice v Bratislave sa môže začať budovať už v roku 2012. Niektoré zlepšenia v rámci zastávok, zahustenia zastávok, v roku 2013. O tom, či ten projekt bude alebo nebude, a v akej podobe bude, sa rozhodne v týchto dňoch dňoch v Bruseli. Obdobie, dokedy sa dajú čerpať financie, je do roku 2013, plus dva roky na dočerpanie. To znamená v rokoch 2013-2015. Nie je to teda sen, ale veľká výzva pre nás všetkých. Ja pre úspech v tejto veci urobím maximum.
Dá sa povedať, že o štyri roky doprava v Bratislave bude jednoduchšia?
Pokiaľ naozaj dôjde k zahusteniu železničných zastávok, k vybudovaniu prestupných terminálov, a to aj prestupných terminálov v mestách Senec, Pezinok, Malacky, nie je žiaden dôvod, prečo by nemohli prímestské vlaky, ktoré by fungovali ako vnútromestské, obslúžiť podstatnú časť kapacity, ktorá sa dnes vozí v autách, prípadne v autobusoch. Prímestský vlak, aký sme mali pred niekoľkými týždňami možnosť vyskúšať, je v skutočnosti väčšou električkou, ktorá zabezpečí veľmi luxusný spôsob pohybovania sa, veľmi vhodný aj pre matky s deťmi. To znamená pre rodiny. Sú tam miesta pre kočíky, miesta pre bicykle. Človek si radšej vyberie tento typ prímestskej dopravy alebo vnútromestskej dopravy, ako niekde stáť v kolóne. Dôvod, prečo presedlať na koľaje bude stále atraktívnejší, takže to určite pomôže.
Ale stále nehovoríte kedy.
Hovorím, že tie projekty majú svoje časovanie. Posledné vyúčtovania musia prebehnúť do roku 2015. To znamená, ak tých takmer 500 miliónov eur sa schváli, tak to bude musieť byť postavené a vyúčtované do roku 2015.
Aký je termín schválenia?
Schválenie očakávame teraz v lete. Za úplne kľúčové považujem, že tam tentoraz budeme hovoriť jedným jazykom. Ministerstvo dopravy, župa, mesto. To je pre úradníkov v Bruseli pomerne silný politický signál. Museli by mať veľmi vážne odborné námietky, aby to neprešlo. Považujem to za veľké víťazstvo Bratislavskej župy, ktorá mala tú česť, že hostila viacero sedení, na ktorých sa táto dohoda tvorila.
Nie je to však všetko päť minút po dvanástej?
Úplne úprimne povedané, veľa času sa premrhalo. Moje funkčné obdobie sa začalo v decembri 2009, primátora Ftáčnika koncom roku 2010, ministra Figeľa niekedy v júli – auguste 2010. Inými slovami, tento tím, ktorý dokázal vyprodukovať takúto zhodu, nastúpil nedávno. Naši predchodcovia, či to už boli predošlí župani, predošlí ministri, alebo predošlí primátori, nie veľmi cítili časový tlak. Žiaľ, nemali takú silnú zodpovednosť, aby to pripravili skôr. Mali podpísané memorandá, prebiehali nejaké rokovania. Predošlá reprezentácia nedávala na to taký dôraz, ako kladieme my. My to vnímame ako historickú šancu z dvoch dôvodov. Po prvé, Slovensko nemôže vypadnúť z tak vážneho nadregionálneho projektu, ako je TEN-T 17, to znamená prepojenie Paríž- Viedeň- Bratislava. Nemôže z neho vypadnúť z jednoduchého dôvodu, lebo sme normálni vlastenci a Slovensko musí byť pripojené na takýto veľký projekt. A po druhé, je to jediný tak veľký nadregionálny projekt, ktorý sa týka Slovenska. V neposlednom rade sa tým rieši integrovaná doprava v rámci Bratislavy. Obchvat D4 okolo Bratislavy, je projektom, ktorého začiatok sa dá očakávať niekedy v rokoch 2013-2014, a o jeho dokončení v roku 2018. Dovtedy to jednoducho potrebujeme nejako riešiť. Potrebujeme ľudí premiestniť na koľaje. Kvalita života obyvateľov Bratislavskej župy a návštevníkov Bratislavy a aj Bratislavčanov sa prudko zvýši, keď tu budú mať jednu solídnu koľajovú dopravu podobnú tej, ktorá je vo Viedni.
Zhováral sa Radovan Pavlík
