V Konzervatívnej kaviarni privítali moderátori Stanislav Janota a Daniel Lukáč poslanca parlamentu za KDH Františka Mikloška. V kontexte Nežnej revolúcie debatujú o nacionalizme a populizme a zápase o udržanie Slovenska na demokratickej prozápadnej ceste.
František Mikloško odklon niektorých dlhoročných priateľov a spolubojovníkov z disentu od základných hodnôt, za ktoré kedysi zápasili, za „absolútne tragický.“ Pripomína v tejto súvislosti postoje bývalého premiéra a disidenta Jána Čarnogurského voči Rusku a Západu. Odvoláva sa napríklad na Čarnogurského vyhlásenie na sociálnej sieti, že sa končí 500-ročná dominancia Západu a prichádza éra Východu, Ruska.
Za šokujúcu Mikloško považuje fotografiu Čarnogurského, ktorú on sám zverejnil, kde stojí s kalašnikovom v Mariupole, meste, ktoré Rusi zrovnali so zemou, pričom ho mali cvičiť ruskí bojaci. Mikloško považuje toto správanie „hyenizmus“. „Sloboda už pre nich vôbec nie je absolútne najdôležitejšou hodnotou, za ktorú pri tom bojovali celý život,“ dopĺňa Daniel Lukáč.
Z komunistov sa po novembri ’89 stali nacionalisti
„V novembri ’89, v tých rozhodujúcich chvíľach, išli ochranári aj intelektuáli na tribúnu a riskovali, nikto nevedel, ako to dopadne. Komunisti čakali, ako to dopadne, nik si nebol istý. Potom, keď sa ukázalo, že komunizmus padá, tak oni zostali zaskočení, boli mimo,“ spomína Mikloško.
Konzervatívna kaviareň: Trumpov fanfarónsky prístup k mierovému plánu mier v skutočnosti oddialil
Komunisti však podľa neho veľmi rýchlo pochopili, že sa nejako musia vrátiť na tú trajektóriu moci, presunuli sa na nacionalizmus a najlepšie to povedal Vladimír Mináč, ktorý vyhlásil, že ako komunista som v živote zlyhal, ale ako Slovák stojím na prahu nové budúcnosti. „My sme automaticky ako Čechoslováci, slobodomurári, Židia išli na vedľajšiu kole, a odvtedy sa len bránime,“ dodáva Mikloško.
František Mikloško pripomenul, že zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja zo strany Ficovej vlády malo neočakávaný výsledok prvýkrát od novembra 1989 bola na Slovensku taká obrovská účasť na demonštráciách. Daniel Lukáč ironicky premiérovi Robertovi Ficovi „poďakoval“, pretože spochybňovaním a urážaním študentov vlastne oživil u mladých ľudí záujem o november 89.
Rozpoltené Slovensko
Mikloško vníma slovenskú spoločnosť ako rozpoltenú, kde polovica národa potrebuje vodcu, zatiaľ čo druhá hľadá cestu porozumenia a demokracie. Upozornil na problém stotožnenia politickej strany s jedným človekom. Strany jedného lídra ako je Smer alebo Matovičovo hnutie smerujú k tomu že „nie sú schopní zvládnuť pokušenie moci a zneužitia moci“.
Súčasné problémy Slovenska však presahujú vnútornú politiku. Pojmy ako sloboda a demokracia po 36 rokoch „vyhoreli a vyprázdnili sa“.
Mikloško to dáva do kontextu celosvetovej zmeny, kedy „čas zjednocovania, čas priateľstva“ akoby skončil. Spomenul výrok azerbajdžanského lídra Alijeva, ktorý po dobytí Náhorného Karabachu vyhlásil, že 21. storočie bude „storočím sily“. Mikloško vidí napĺňanie tohto prorockého výroku v postupe Putina aj v politike Donalda Trumpa.
Vízia do budúcnosti a úoha KDH
Prekonanie rozdelenia spoločnosti je najväčšou dlhodobou výzvou. Stanislav Janota zdôraznil, že Slováci musia pochopiť, že ich krajina patrí „viac ako tisíc rokov na Západ“ a že slovenské dejiny boli dejinami latinskej kultúry a západnej civilizácie. Mikloško sa obáva, že si túto príslušnosť k Západu bytostne uvedomíme, až keď nám bude hroziť, že nám ju niekto zoberie.
Jediná cesta, ktorú Mikloško pre Slovensko vidí, je hľadanie porozumenia medzi konzervatívnymi a liberálnymi silami. Pre opozičný, demokratický tábor je veľkou výzvou pretransformovať obrovské vzopätie mladých ľudí do reálnej politickej sily, aby nedošlo k „rozriedeniu“ ideálov, ako sa to stalo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018.
Mikloško vyjadril obavu, že Slovensku chýba „sen“, ktorý by spoločnosť dokázala vyprodukovať. Zdá sa, že až „nepriaznivé okolnosti nás znovu donútia mať svoj sen“.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- kam sa pominulo sebavedomie a optimizmus z čias reformných vlád Mikuláša Dzurindu
- aký význam má vzájomná kontrola medzi sekulárnymi/liberálnymi a konzervatívnymi silami a prečo je to jediná cesta pre Slovensko
- či nás čaká fáza ničenia, rozpadu jednoty a či bude musieť Európa znovu nájsť niečo duchovné
- prečo je dôležité, aby sa Slovensko stalo subjektom a nie objektom dejín
- aká je kľúčová hrozba, ak by Robert Fico opätovne zostavil vládu po roku 2027
- ako by KDH malo zmeniť svoju stratégiu, aby nebolo zatlačené do konzervatívno-ficovského tábora
