BRATISLAVA 21. augusta (WebNoviny.sk) – Je obrovská škoda, že Pražská, ale aj Bratislavská jar boli zastavené, pretože dnes by bolo Slovensko aj Česká republika podstatne ďalej.
Zohrával dôležitú úlohu
Povedal to v pondelok premiér Robert Fico Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí, kde si pri príležitosti 49. výročia okupácie Československa vojskami Sovietskeho zväzu a ďalších členských krajín Varšavskej zmluvy uctil pamiatku Alexandra Dubčeka položením kytice na jeho hrob.
„Každý rok v tomto čase prichádzam na hrob človeka, Alexandra Dubčeka, ktorý zohrával dôležitú úlohu, a kladiem kyticu, lebo to považujem za najvhodnejší spôsob pripomenutia si toho, čo sa 21. augusta 1968 stalo. Zaplatili sme veľkú daň za to, čo sa dialo, pokiaľ ide o normalizáciu v 70. rokoch. Je to pre nás obrovské ponaučenie, že sú veci, ktoré sú pre rozvoj krajiny neuveriteľne dôležité. Je to predovšetkým otázka elementárnej slobody a demokracie,“ povedal predseda vlády.
Slovensko sa považuje za slobodnú krajinu
Premiéra veľmi teší, že dnes je Slovenská republika vnímaná ako krajina, kde sú dodržiavané základné slobody.
„Slovensko sa považuje za slobodnú krajinu. Máme živý demokratický politický systém založený na fungovaní viacerých politických strán. Budem robiť všetko pre to, na rozdiel od iných krajín, aby tieto elementárne hodnoty, ktoré máme, boli naďalej rozvíjané. Neexistuje žiadna tendencia, ktorá by mala potláčať to, čo sme za posledné roky dosiahli,“ dodal Fico.
Premiér pripomenul, že je škoda, že Alexander Dubček nemal možnosť so svojimi kolegami, ktorí videli inú perspektívu vtedajšieho Československa, pokračovať vo svojich víziách. „Ale táká je doba, taká je história,“ poznamenal. Dnes je podľa predsedu vlády Slovensko vnímané ako krajina slobodná, demokratická a bezpečná a je rád, že sme sa po roku 1989 na túto cestu vydali.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala 72 mŕtvych od 21. augusta do 3. septembra 1968, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili.
Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.