Americký prezident podpísal nariadenie o politike USA v oblasti vesmírneho výskumu. Inštruuje v ňom NASA, aby viedla program v záujme vyslania človeka na Mesiac.
Satelit je prvým zo štyroch družíc novej generácie vyvinutých pre Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA).
Výsledky bude treba ešte starostlivo zhodnotiť, ale minimálne jedna vec je podľa vedúcej experimentu jasná už teraz: Keď sa v tíme objaví nejaký konflikt, väčšinou má tendenciu sa iba prehlbovať.
Misia sondy Cassini okrem mnohých nových poznatkov o Saturne a jeho mesiacoch priniesla aj dohady, že na dvoch mesiacoch Saturnu, Titan a Enceladus, by mohol existovať život.
Päťdesiatsedemročná astronautka je rekordérkou v dĺžke pobytu vo vesmíre, keď mimo našej planéty už strávila 665 dní, čo predstavuje celkový americký rekord a tiež celosvetový rekord pre ženu.
Počet objavených planét mimo našej Slnečnej sústavy, ktoré sa nachádzajú v takzvanej obývateľnej zóne – teda v takej vzdialenosti od ich hviezdy, v ktorej je možná existencia života – po dnešku stúpol na 49. Podľa Maria Pereza, predstaviteľa NASA, ktorý o náleze informoval, to znamená, že vo vesmíre „asi nie sme sami“.
Sonda, ktorú vypustia budúce leto, by sa mala dostať do blízkosti 6,2 milióna kilometrov od povrchu Slnka. Doterajší rekord sa datuje ešte do roku 1976, kedy sonda Helios 2 dosiahla vzdialenosť 43 miliónov kilometrov od slnečného povrchu.
NASA má dlhodobejší program, ktorý skúma, ako pôsobí zemské magnetické pole na živý organizmus. Vplyv magnetického poľa potrebujú poznať, aby vedeli, čo sa môže stať kozmonautom, keď ich budú vysielať do vesmíru na dlhší čas.