PASADENA 15. septembra (WebNoviny.sk) – Kontrolné stredisko amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v kalifornskej Pasadene v piatok potvrdilo, že vesmírna sonda Cassini presne podľa plánu zhorela v atmosfére Saturnu.
Zakončila sa tým jej takmer 20-ročná výskumná misia, ktorá okrem mnohých nových poznatkov o Saturne a jeho mesiacoch priniesla aj dohady, že na dvoch mesiacoch Saturnu, Titan a Enceladus, by mohol existovať život.
Signál zo sondy putoval na Zem 83 minút
Pracovníci NASA naviedli sondu Cassini do atmosféry Saturnu krátko pred 14:00 SELČ. Kontakt s ňou stratili približne minútu na to, čo ukazuje, že sonda podľa plánu zhorela v atmosfére planéty, tak, ako v atmosfére Zeme horia objekty, ktoré pozorujeme ako meteory.
Aktualizované: Sonda Cassini uskutočnila historicky prvý let medzi Saturn a jeho prstence
V skutočnosti sonda zhorela už dávnejšie, signál z nej však putoval od Saturnu k Zemi celých 83 minút.
Sonda Cassini bola telesom, ktoré sa dostalo zatiaľ najďalej od našej Zeme. Tím, ktorého časť sledovala osud sondy celé dve desaťročia, však už teraz hovorí, že k Saturnu a špeciálne k jeho dvom pozoruhodným mesiacom Titan a Enceladus sa treba čím skôr vrátiť.
„Zanechali sme náš svet informovaný, ale stále zvedavý. Musíme sa tam vrátiť, to je isté,“ vyhlásil už začiatkom tohto týždňa šéf misie Earl Maize.
Na obežnej dráhe Saturnu od 1. júla 2004
Konečný manéver sondy Cassini sa uskutočnil pri jej celkovo dvadsiatom druhom prelete oblasti medzi Saturnom a jeho prstencami. NASA sa rozhodla naviesť sondu Cassini na konci jej života do atmosféry planéty predovšetkým preto, aby sa po vyčerpaní paliva nepotulovala bezcieľne v okolí Saturnu a neohrozila mesiace Titan a Enceladus, ktoré by mohla kontaminovať.
Prvoradou úlohou sondy Cassini bol prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na vývoji sondy sa podieľali NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska kozmická agentúra (ASI). Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997. Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že druhý najväčší mesiac Saturnu Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým.
Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.
Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky britskej spoločnosti BBC a archívu agentúry SITA.