BRATISLAVA 3. októbra (WEBNOVINY) – Slovenský finančný sektor v prvých šiestich mesiacoch zatiaľ výrazne nepocítil nárast neistoty, ktorá sa v posledných mesiacoch objavila na svetových trhoch. „Napriek tomu, že hovoríme o negatívnych trendoch na globálnych trhoch, slovenský finančný sektor zaznamenal väčšinou pozitívne trendy,“ povedal na tlačovej konferencii Marek Ličák z oddelenia analýz z hľadiska obozretnosti na makroúrovni Národnej banky Slovenska. Čo sa týka budúceho vývoja, centrálna banka zatiaľ nekvantifikovala, aký dopad možno na Slovensku očakávať v prípade pokračujúceho negatívneho vývoja vo svete. Jedinou kvantifikáciou je zatiaľ podľa Ličáka stresové testovanie našich bánk, pričom aj pri negatívnom vývoji národná banka neočakáva výrazný dopad na ich finančnú stabilitu.
Bez priameho vplyvu na slovenských klientov
V posledných týždňoch sa čoraz častejšie objavujú správy ratingových agentúr, ktoré znižujú hodnotenie zahraničným matkám našich bánk. Ako ďalej na tlačovej konferencii pokračoval výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v Národnej banke Slovenska Vladimír Dvořáček, v súčasnosti sme svedkami toho, že niektorým zahraničným bankám klesajú ceny akcií. Treba však podľa neho zdôrazniť, že tie banky, ktoré podnikajú na Slovensku, sú súčasťou slovenského finančného sektora a sú samostatné právnické osoby, ktoré pracujú na základe licencie od Národnej banky Slovenska. „Čiže ak aj vidíme nejaké zníženie ratingu materskej banky, toto nemá priamy vplyv na slovenských klientov,“ povedal Dvořáček.
Kým ešte v analýze finančného sektora za rok 2010 sa podľa Dvořáčka hovorilo o pomerne priaznivých trendoch v makroekonomickom vývoji a náznakoch stabilizácie finančných trhov, počas prvého polroka a následne v ďalších mesiacoch tohto roka sa situácia zhoršila vo viacerých oblastiach. Podstatný bol nárast neistoty na finančných trhoch, ktorý bol spôsobený najmä obavami o zdravie európskych bánk a krízou štátov v eurozóne a taktiež obavami o pokles globálneho ekonomického rastu. Negatívne očakávania ohľadom ekonomického rastu ešte viac vystupňovali dlhovú krízu v eurozóne. Na Slovensku zaznamenala väčšina sektorov nárast objemu aktív, rástla aj ziskovosť, pričom v niektorých sektoroch sa priblížila, resp. presiahla predkrízovú úroveň. Dôvodom je najmä orientácia domáceho finančného systému na slovenskú ekonomiku, ako aj fakt, že v prvom polroku ešte stále prevládali pozitívne údaje o ekonomickom raste na Slovensku.
Zisk stúpol vo väčšine bánk
Celkový čistý zisk bankového sektora v prvom polroku dosiahol 431 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 79 %. Relatívne veľkú časť tohto nárastu tvorili mimoriadne jednorazové vplyvy súvisiace s výnosmi z majetkových cenných papierov a s výnosmi z predaja dcérskej spoločnosti. Bez zahrnutia týchto vplyvov by bol medziročný rast na úrovni 53 %. Zisk v prvom polroku medziročne stúpol vo väčšine bánk. Stratu vykázala len jedna banka a niekoľko pobočiek zahraničných bánk. Najvýraznejšou zmenou v štruktúre ziskovosti bánk, ktorá prispela k medziročnému nárastu zisku, bol pokles nákladov na tvorbu opravných položiek a rezerv, medziročne o 56 %. Banky tiež ťažili z nárastu úverov domácnostiam a následného rastu úrokových príjmov. Dôležité podľa Dvořáčka bolo aj to, že zhruba polovica vytvoreného zisku z minulého roka ostala v bankách na Slovensku.
V poisťovníctve nenastali významné zmeny
Podľa centrálnej banky pokračovala stagnácia v životnom poistení. Pozitívne sa vyvíjalo najmä investičné životné poistenie. V neživotnom poistení nastalo mierne oživenie. Ziskovosť poisťovní bola v prvom polroku najlepšia za ostatných päť rokov a prevyšovala dokonca aj prvý polrok 2007. Celkový zisk poistného sektora vzrástol medziročne o 71 % na takmer 112 mil. eur. No v prípade opätovného oslabenia ekonomiky môžu poisťovne čeliť zníženému dopytu po svojich produktoch, odkupom a rušeniu poistných zmlúv.
Objem spravovaných aktív v sektore kolektívneho investovania počas prvého polroka stagnoval. Prvý štvrťrok bol ešte v znamení mierneho rastu čistej hodnoty aktív, v nasledujúcom období však prišiel odliv prostriedkov vplyvom spätného odkupu v tuzemských podielových fondoch. Výraznejšie výpredaje prišli najmä v mesiacoch júl a august, pričom zvýšený odkup zaznamenali takmer všetky kategórie fondov. Zloženie portfólií fondov v druhom pilieri ostáva veľmi konzervatívne, pričom významná zmena v investičnej stratégii nenastala v žiadnom fonde. Pokračoval pokles sporiteľov v doplnkovom dôchodkovom sporení.