BRATISLAVA 8. júla (WEBNOVINY) – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ušetrilo za posledných dvanásť mesiacov viac ako 380 mil. eur oproti zazmluvneným cenám a projektom. Predstavuje to zhruba 0,5 % hrubého domáceho produktu a v prepočte 70 eur na jedného občana. Informoval o tom v piatok šéf rezortu Ján Figeľ (KDH) pri hodnotení prvého roku vo funkcii ministra s tým, že to bol rok zdravého rozumu na ministerstve.
„Šetrenie, striedmosť a zodpovednosť pri využívaní zvlášť verejných zdrojov je prvým východiskom k ozdraveniu, východiskom z krízy. Ministerstvo dopravy sa vlastne týmto príspevkom najviac podieľa na konsolidácii verejných financií z rezortných prístupov okrem celoplošných, o ktorých rokujeme a rozhodujeme vo vláde a parlamente,“ povedal Figeľ. Dosiahnutie takých úspor v rezorte dopravy podľa neho hovorí aj o katastrofálnom stave politiky v minulosti.
Úspory umožnil nový, otvorený a transparentný prístup k verejným súťažiam
Napríklad súťaže na výstavbu a opravy cestnej infraštruktúry v pôsobnosti Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest znamenali zníženie cien o vyše 100 mil. eur oproti predpokladaným stavebným nákladom. „Nový prístup na železniciach naozaj šetrí desiatky miliónov eur. Táto úspora sa nevracia do rozpočtu, ale umožňuje ďalšiu novú výstavbu,“ informoval ďalej Figeľ. Za uplynulé ročné obdobie sa podľa šéfa rezortu dopravy zmenili nielen názov ministerstva a kompetencie, ale aj jeho prístupy a výsledkom toho sú aj spomínané úspory.
Vážny: Nekoncepčné kroky ministerstva za posledný rok zaťažujú občanov
Poslanec Ľubomír Vážny (Smer-SD) označil ročné pôsobenie súčasného vedenia rezortu dopravy za nekoncepčné, nesystémové a propagandistické. „Trvám na tom, že ak sa ministerstvo nezobudí zo spánku spravodlivých a nezačne vykonávať zodpovednú dopravnú politiku štátu, bude rezort dopravy najvýznamnejšou brzdou rozvoja hospodárstva pri prehlbovaní regionálnych disparít,“ vyhlásil v piatok Vážny.
Exminister dopravy tvrdí, že nekoncepčné kroky ministerstva za posledný rok zaťažujú občanov. Ako príklad uviedol zvýšenie cestovného na železnici a diaľničných známok či predražovanie výstavby diaľnic pri konečnej faktúre. Podľa opozičného poslanca sa zníži rozsah ich výstavby, čo bude znamenať prepúšťanie zamestnancov v stavebníctve a ich cielené usmernenie do sociálnej siete. Zníženie príjmov štátneho rozpočtu o 120 mil. eur na dani z pridanej hodnoty ročne, dodal Vážny, spôsobí zastavenie výstavby diaľnic cez PPP projekty. Celkové škody tak podľa neho dosahujú 520 mil. eur, čo znamená zaťaženie na občana 110 eur ročne. „Ak sa dá nazvať zdravým rozumom toto konanie, tak zbohom Slovensko,“ uviedol Vážny.
V prvom roku súčasnej vlády sa zároveň začala výstavba okolo 30 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Ich ceny sú podľa ministerstva dopravy o desiatky miliónov eur nižšie ako štátne expertízy alebo ceny, s ktorými sa počítalo v predražených PPP projektoch. Ušetrené peniaze sa použijú na zníženie dlhov troch železničných firiem za takmer 1 mld. eur a na efektívnejšiu výstavbu diaľnic a ciest. Minister považuje za dôležité začatie procesu ozdravenia železníc, lebo bez neho by skončili v bankrote a ich vyše 30 tis. pracovníkov na ulici. V rezorte dopravy ako v prvom začali využívať elektronické aukcie pri nákupe tovarov a služieb, čím len železnice ušetrili vyše 4 mil. eur.
Nevýhodnosť PPP projektov
Dva PPP projekty, ktoré terajší šéf rezortu zastavil pre ich nevýhodnosť pre štát, by bolo podľa neho problematické financovať aj s dvojnásobne väčším štátnym rozpočtom. Minister dopravy tvrdí, že rozhodnutie nepokračovať v týchto projektoch pozitívne ovplyvnilo udržateľnosť verejných financií a pomohlo odvrátiť problémy gréckeho typu na Slovensku. Ak by sa realizovali všetky tri PPP projekty, na ich splátky by počas 30 rokov išlo zo štátneho rozpočtu ročne 600 mil. až 700 mil. eur. Táto suma je podľa Figeľa výrazne vyššia ako priemer celkových výdavkov štátu na výstavbu a údržbu diaľnic a rýchlociest v uplynulých desiatich rokoch.
„Ak by sa zrealizovali všetky tri balíky PPP, znamenalo by to buď zastavenie výstavby ostatných potrebných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest na niekoľko nasledujúcich rokov alebo taký nápor na verejné financie, ktorý by výrazne zhoršil predpoklady SR napĺňať maastrichtské kritériá v oblasti verejných financií,“ je presvedčený Figeľ. Pripomenul, že vysúťažená cena za 9-kilometrový úsek diaľnice D1 pri Levoči, ktorého výstavba začala v júni, bude stáť okolo 60 mil. eur. Oproti predpokladanej cene je to lacnejšie o 37 %.
Keby bol tento úsek postavený, ako sa plánovalo, cez PPP projekt, náklady by dosiahli vyše 130 mil. eur. Keďže spomínaný úsek diaľnice bude financovaný aj z eurofondov, z rozpočtu naň pôjde necelých 30 mil. eur. „Pomohli sme Slovensku, keď sme nepokračovali v predražených PPP projektoch. Dnes vidíme, že z transparentnej súťaže vychádzajú ceny nižšie o desiatky percent,“ povedal Figeľ s tým, že za cenu troch sa dajú postaviť štyri kilometre diaľnic.