Predseda KDH Ján Figeľ sa v rozhovore obzerá za rokom 2015, hodnotí najväčšie prešľapy vlády. Napriek tomu, v akom stave je opozícia, verí v alternatívu i dvojciferný výsledok svojho hnutia.
Keď sa vrátime k roku 2015, ktorú udalosť z neho hodnotíte najpozitívnejšie?
Z pozitívnych ma najviac zaujal dôkaz, že na Slovensku sa dajú stavať diaľnice za primerané ceny a dynamicky. Spájam to so známym a osobným príbehom. V roku 2010 som bol Ficom označený za vlastizradcu, keď som zrušil jeho PPP projekty. Minulý rok som bol ním osočujúco odvolávaný za to, že som ako minister pri plnom vedomí súhlasil s nižšími cenami diaľnic! Minulý rok boli odovzdávané do užívania nové úseky, ktoré boli zrealizované za vysúťažené ceny. Sú ako v Nemecku, či Rakúsku. Nie sú lacné, ale určite sú nepredražené. Nie sú ani bakelitové, ako strašil národ Fico. A nemajú žiadne špekulatívne dodatky navyše.
Nie je to nízko nastavená laťka na najväčšie pozitívum roka?
Nie je nízko, pretože rozdiel len na asfalte, betóne a stavebných nákladoch je viac ako dve miliardy eur. Ak zoberieme zdroj financovania, ktorým na základe môjho rozhodnutia boli eurofondy a nie štátne peniaze, tak sme zachránili ľuďom na Slovensku viac ako tri miliardy eur. To sú tak veľké peniaze, že môžeme nimi vyriešiť situáciu v školstve, zdravotníctve, alebo vysokej nezamestnanosti.
Pripadá mi to teraz, ako by sa dobro muselo chváliť samo.
Nie. Hovorím to, pretože diaľnice boli najvýznamnejšou prioritou Roberta Fica v jeho prvom vládnom období. Dnes ich už nespomína, pretože v tejto agende zlyhal. Pripomínam jeho bombastické plány mať Košice spojené s Bratislavou do roku 2010. Tri PPP balíky za vyše 20 miliárd eur mali národ pripraviť o ťažké miliardy eur a pomôcť k zisku vybraným firmám a bankám na 30 rokov. Toto premyslené okrádanie národa bolo zastavené našou odvahou a zodpovednosťou. Keby som nebol pri tom osobne, boli by to len reči. Viem však, čo znamená vzoprieť sa záujmom silných skupín a zažil som cielené útoky v politike a médiách.
Ak by ste mali upriamiť pozornosť na nejakú negatívnu skutočnosť v roku 2015, ktorá by to bola?
Určite kauza Váhostav a alobal. To znamená nespravodlivosť, ktorá má nielen justičné dimenzie, ale aj ekonomické voči živnostníkom a malým podnikateľom ukráteným na mzdách. Zvýšený odbyt alobalu pri vládnutí Smeru súvisí s rastúcou korupciou – je dnes takmer všade. Jánošove alobalíčky sú karikatúrou nielen dotačnej politiky jeho priateľa Fica v baníctve, ale aj jeho sociálnej balíčkovej politiky. Alobalíčky a balíčky sú vyjadrením chorej štátnej politiky. Zdravý a rozumný sociálny štát vyzerá inak.
Napriek tomu jediným odsúdeným verejným funkcionárom je poradca expremiérky vo vláde, v ktorej bolo aj KDH.
Aj preto voláme po právnom štáte, po vymožiteľnosti práva a účinnej spravodlivosti. Bolo nevyhnutné začať to cez deharabinizáciu, k čomu sa KDH odhodlalo programovo už v roku 2012 a k čomu došlo vďaka novele ústavy v roku 2014. Dnes sa dá hovoriť o významných pozitívnych zmenách v súdnictve, v ktorých však treba pokračovať. Je však stále málo svetla v oblasti ochrany zákonnosti, teda v oblasti prokuratúry a vyšetrovania v policajnom zbore. Štyri roky si bude národ pamätať ako vládnutie jednej strany bez účinnej kontroly. Pripomína to horšie obdobia minulosti aj kvôli monopolu moci, ale hlavne kvôli nedostatku účinnej kontroly. Myslím tým verejné obstarávanie, hospodárenie verejnej správy, ale aj kontrolu zákonnosti.
Máte konkrétne výhrady ku generálnemu prokurátorovi? Urobil Karol Mitrík za pol roka nejakú závažnú chybu? Vidíte konkrétne nedostatky na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO)?
Problémov na ÚVO je viac ako dokáže pokryť plocha tohto rozhovoru. Fico zahral divadlo pri obsadzovaní úradu, ktorému posilnili kompetencie, kde si zo šuflíka vybral osobu, ktorá spolupracovala pri príprave PPP projektu na R1 a tiež s firmou, ktorá vybrala víťaza z jedinej ponuky pre zlodejskú gabčíkovskú kompu. Podpredsedom úradu sa stal okresný predseda Smeru z Bratislavy Andrej Holák, ktorý bol zodpovedný za prípravu predražených a podvodných diaľničných kontraktov PPP. Tento úrad nadbieha vládnej línii obstarávania, ktorá je spätá s množstvom zlyhaní, na ktoré reaguje Európska komisia korekciami eurofondov, čím Slovensko prichádza navždy o stovky miliónov eur. Celkovo, po skončení roka prídu ľudia aj preto o miliardu eur z eurofondov.
Keď bolo KDH vo vládnej koalícii, tá sa snažila zvoliť tiež „svojho“ generálneho prokurátora. Neponúkli ste ho opozícii. Smer dokonca vymenil Dobroslava Trnku, ktorého ste vy zvolili a neskôr kritizovali.
Trnkove pôsobenie ukázalo, že ho nebol dôvod voliť znovu. Stratil vďaka zlyhaniam dôveru slušných ľudí. Generálna prokuratúra vyžadovala zmenu. Pre ňu bol zvolený Jozef Čentéš. Kriticky vnímam, že Robert Fico hľadal spôsob, ako nerešpektovať vlastné slovo a tlakom na ústavný súd a prijímaním ďalších rozhodnutí pripravil scenár, keď si zvolili jeho spolužiaka Čižnára. Ani ten nedodržal slovo, že počká s kandidovaním na verdikt ústavného súdu o Čentéšovej voľbe. Ten nakoniec potvrdil, že na čele prokuratúry mal stáť Jozef Čentéš.
Máte dnes k Čižnárovi konkrétne výhrady?
Prokuratúre by pomohli vážnejšie a dynamickejšie kroky v mnohých oblastiach. Napríklad pri reštrukturalizácii Váhostavu konali tak, že sa širokým neplatičom na Bahamách nič nestalo. Pri podvode s analýzami PPP bolo stíhanie prekvapivo zastavené, aj keď je u nás trestná aj príprava zločinu. V oblasti špeciálnej prokuratúry Smer nanovo zvolil na sedemročné obdobie Dušana Kováčika. Nie je dobré, ak sa predlžujú obdobia funkcionárov v citlivých mocenských orgánoch. Preto KDH presadilo, že generálny prokurátor môže byť zvolený len na jedno volebné obdobie, aby nepodliehal pokušeniam moci tých, ktorí by ho mohli po voľbách znovu zvoliť. Žiaľ, Smer toto ustanovenie nedávno zmenil, že ak sa nezvolí nový generálny prokurátor, aby pokračoval terajší. Tým sa vytvára prostredie, ktoré nezodpovedá princípu, aby mandáty končili vtedy, keď končí funkčné obdobie. NKÚ je potom ďalší príbeh, kde Fico zohral divadlo za asistencie Pavla Freša. Fico si vybral Karola Mitríka, ktorého roky chcel mať za kontrolóra, po rokoch nadsluhovania Jána Jasovského.
Ak teda Smer v niečo zlyhal počas tohto volebného obdobia, tak za to, že neumožnil kontrolu?
Áno, pretože samotný Smer na prvom rokovaní všetkých parlamentných subjektov prisľúbil iné prístupy pri kontrole moci. Ide o dôležité orgány pre kontrolu exekutívy ako sú ÚVO, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, NKÚ. Tieto orgány boli obsadené v neprospech občanov. Ľudia sú tí, ktorí potrebujú účinnú kontrolu moci, nie opozícia. To nie je o flekoch pre opozičných nominantov. To je o kontrole narábania s každým eurom.
Vidíte v tomto volebnom období aj pozitíva?
V prvom rade je ňou deharabinizácia justície. S týmto pojmom vyšlo KDH pred voľbami v roku 2012. To, že sa nám to podarilo v čase opozície, je výsledkom odvahy a vytrvalosti v období prezidentských volieb, keď Fico prijal našu výzvu na zmenu ústavy v oblasti rodinného práva a podmienil ju zmenami v súdnictve. Novela ústavy bola potrebná pre viac solidárnu spoločnosť, ale aj pre spravodlivejší štát. Je to prínos 2:0 pre ľudí. Ovocie týchto zmien bude prichádzať postupne. Nie je na stole okamžite. Musíme ďalej pokračovať v prorodinných opatreniach, ktoré vytvárajú zdravé ekonomické, výchovné, sociálne a spoločenské prostredie. Musíme pokračovať tiež v krokoch, ktoré znamenajú nielen zmenu na špici súdnictva, ale aj vo vnútri súdnictva, aby rástla vymožiteľnosť práva, predvídateľnosť rozhodnutí, dôveryhodnosť konania súdov. To potrebujú ľudia. To nie je o opozičných ambíciách.
Ako hodnotíte pôsobenie opozície v tomto volebnom období? Boli ste iniciátorom Ľudovej platformy, ktorá padla.
Po predčasných voľbách som vnímal potrebu spájať, aby sa tvorila alternatíva voči dominancii vlády jednej strany, ktorá priniesla netypickú politickú situáciu. Ponuka na vytvorenie Ľudovej platformy bola logická. Vychádzali sme z toho, že spolu s SDKÚ a Most-Híd sme boli vo vláde a sme združení v Európskej ľudovej strane. Táto ponuka skolabovala na nerozhodnosti, alebo viactvárnosti postojov SDKÚ. Napokon aj na samotnej osobe predsedu, ktorý doviedol k rozvratu vlastnú stranu. V parlamente zostal sám a konal v zhode s vládnym Smerom pri voľbe predsedu NKÚ. V skromnejšej, ale konštruktívnej forme som na situáciu reagoval ponukou stratégie KDH+. Tá je pozvaním pre osobnosti verejného života, politikov a stavovské organizácie na spoluprácu. Je definovaná hodnotami a programom, ktoré nás spájajú. Na tejto báze prišli do KDH nositelia mandátov na všetkých úrovniach verejnej správy. Na národnej Alojz Hlina so svojou stranou a Jozef Mikuš. Na európskej Ivan Štefanec. Na regionálnej sú to poslanci krajov, či starostovia a členovia obecných zastupiteľstiev, zvlášť z SDKÚ a z hnutia NOVA. Jubilejný rok je pre KDH časom obnovy. A obnova a otvorenosť priniesla pozitívny zlom. Je ním otočenie od trendu predchádzajúcich odchodov z hnutia, do trendu príchodov či návratov. Výrazom toho je aj obmenená a atraktívna kandidátna listina pre parlamentné voľby.
KDH však príchody nepomohli. Preferenčne nestúpa.
Som presvedčený, že ovocie tohto prístupu sa prejaví v samotných voľbách. Väčšina ľudí zatiaľ o týchto zmenách nevie. Prieskumy skúmajú len malú vzorku populácie. Podstatné sú samotné voľby. Prieskumy hovoria o Smere ako dominantnej sile, ktorá môže pokračovať v absolútnej väčšine. Ak by sme pozerali len na čísla v prieskumoch, tak potom sa pýtam, prečo Smer v štyroch voľbách nezískal ani 30 percent. Sú dôležitejšie prieskumy, alebo voľby, ktoré dávajú mandáty? Smer nezískal cez 30 percent ani v prezidentských voľbách, ani v eurovoľbách, ani vo voľbách do samosprávnych krajov a ani do miestnych samospráv. To sa Smeru môže stať aj 5. marca. Je pravda, že zatiaľ podľa čísiel nevyzerá alternatíva proti Smeru reálne. Takto však vyzerali pomery aj pred voľbami v roku 2010, ale aj v roku 2002. Trikrát sa na Slovensku stalo, že druhý zostavoval vládu. Víťaz de facto a de jure sa môžu líšiť aj tentoraz.
Aké sú ambície KDH, s ktorými ide do volieb?
Našou ambíciou je pomôcť Slovensku, nie Smeru pri dopĺňaní chýbajúcich mandátov. Čo je dobré pre Slovensko, to je a bude dobré aj pre KDH. Hlbšou ambíciou je zmeniť smerovanie politiky. Pretože dnes je nastavené školstvo na línii úpadku, chorľavie zdravotníctvo, štát sa zadlžuje. Dieťa, ktoré sa dnes narodí, okrem rodného listu dostane aj podiel na dlhu 7 800 eur, ktorý sa za Fica zdvojnásobil. Môžeme hovoriť tiež o dvojcifernej nezamestnanosti, rastúcich regionálnych rozdieloch. Akoby sme mali dve Slovenská. Jedno západné, druhé východné. To všetko je zlyhaním pre vládu jednej strany, pretože mala totálnu moc to meniť do ozdravných trendov. Štyri roky sú premárnenou príležitosťou. Po rokoch vláda ponúka opatrenia, ktoré sú volebným marketingom, ale určite nie sú systémové, ozdravné, dlhodobé opatrenia. Také zmeny potrebuje krajina, aby sa zo stagnácie naštartovala do rastu zamestnanosti a životnej úrovne. Jaguar je potrebný, ale základ ekonomiky tvoria malé a stredné podniky. Takže našou ambíciou je alternatíva zmeny, v ktorej jadre je KDH. Našimi najbližším partnerom je a zostáva Most-Híd. S Mostom vieme, že na čom sa dohodneme, to aj platí.
Kto by mal byť ďalší?
Nie je v tejto chvíli potrebné zostavovať budúcu koalíciu. Ale slovenská tradícia je koaličná. Nebol tu monopol jednej strany, okrem obdobia komunizmu. Sme pripravení na koaličnú zhodu s tými, ktorých vnímame ako hodnotovo a programovo blízkych. To je napríklad aj strana Sieť, ktorá sa tiež hlási do rovnakého európskeho politického prúdu. Ten je definovaný programom a hodnotami, ktoré sú spoločné v európskej i národnej politike. Preto bolo logické hovoriť o spolupráci našich troch subjektov už v predvolebnom období. Sme pripravení na takúto spoluprácu. Práve doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že KDH dokázalo spolupracovať či už s maďarskými stranami, alebo aj s inými a to na programovej báze.
Je šanca na vznik stredopravej koalície po voľbách?
Túto šancu majú v rukách nielen politici, ale predovšetkým občania. Môže sa naplniť, ak prídu voliť. Ak neprevládne skepsa, alebo ľahostajnosť. Na to je kampaň. K tomu pozývam všetkých, ktorým záleží na zmene a na Slovensku ako bezpečnom domove, kde žijú spokojné rodiny. Rodiny nemôžu byť spokojné, keď nemajú zamestnanie, keď školy produkujú nových, mladých nezamestnaných, keď ľudia chodia často k lekárovi, ale zdravotníctvo upadá. Bezpečný domov nie je o balíčkoch, alebo o zvýšených počtoch policajtov. To je o štáte, ktorý funguje a kompetentne slúži. Hovorím to preto, lebo nám na takomto prístupe záleží. Ak ľudia túto šancu uchopia do rúk silnou volebnou účasťou a rozumnými rozhodnutiami, môžu pripraviť predpoklad pre stredopravú alternatívu. Dôležité tiež bude, aby neprepadlo veľa pravicových hlasov.
Fico upozorňuje, že tri stredopravé strany vládu nevytvoria. Budete musieť pribrať štvrtú.
Fico nie je kritérium pre pravdu, ani prorok. Hovoril a sľuboval už kdečo. Štvorkoalícia bola pre demokraciu na Slovensku skôr prínosom a pravidlom, ako výnimkou. Nebojím sa hovoriť o počte, ale kritériom je skôr zrelosť a stabilita strán a politikov.
Takže si viete predstaviť vo vláde viac ako tri strany?
Viem si to predstaviť. Ak sa pozrieme na 23 rokov samostatnej štátnosti, tak v nich výrazne dominovali početné koalície. Kvantita nikdy nenahradí kvalitu. Dvaja či traja zlodeji nie sú lepší ako štyria statoční, pretože ich je menej. Tu nejde o čísla, ale o zrelosť a nastavenie na zodpovednosť. Novotvary ešte nepotvrdili schopnosť prežiť v náročnej službe.
Sieť je predsa novotvar a aj tak hovoríte o spolupráci.
V Sieti nie sú vedúcimi nováčikovia. Nie sú to noví ľudia v pravom slova zmysle. Aj keď ich rétorika to zdôrazňuje ako prednosť. Miroslav Beblavý pôsobil už vo vláde Mikuláša Dzurindu. Rovnako aj Martin Fedor. Ani primátor Martina Andrej Hrnčiar, ani Radoslav Procházka nie sú noví. Poznáme sa roky. To dáva istý predpoklad, že názorová a politická zhoda môže byť základom aj spoločnej cesty po 5. marci. Zároveň tvrdím, že stredopravá alternatíva je pre nás prednostná kvôli zmene dôležitých trendov na Slovensku. Myslím tým hlavne pozdvihnutie úrovne zdravotníctva a školstva, účinnejší boj s korupciou, vyššiu vymožiteľnosť práva a zdravý rast zamestnanosti.
Je možná aj vláda KDH so Smerom?
Opakujem, moja úloha nie je riešiť Smer a jeho budúci deficit mandátov. Cítim ako úlohu presvedčiť dostatok ľudí, že zodpovedná alternatíva je lepšia cesta pre Slovensko. Že vieme profesionálne riešiť situáciu v školstve, zdravotníctve, v regionálnom rozvoji a ďalších oblastiach. Ľudia rozhodnú, či im stačia balíčky ako žobračenky a nevadia alobalíčky čiže skorumpovaná politika. Rozhodnú, či bude možná alternatíva voči Smeru v plnom slova zmysle, alebo si Smer vyberie a zostaví svoju pohodlnú väčšinu.
Ak Smer ukáže na KDH?
Robert Fico už s nami v koalícii bol. V roku 1998. On odišiel, nie my. My sme vydržali štyri historicky najťažšie roky vyťahovania Slovenska z jamy a z úpadku, ba rozvratu. KDH bolo v rôznych zostavách. Iné strany zanikli. Čo je dobré pre Slovensko, to je a bude dobré pre KDH.
Aký výsledok očakávate, že KDH dosiahne? Niekedy ste hovorili o dvojcifernom čísle.
Našou hlavnou ambíciou je účasť vo vláde. Nie kvôli funkciám, ale kvôli preklopeniu našich programových priorít do vládneho programu. Táto ambícia je prirodzená a primeraná. Predpokladá preferenčný rast hnutia. To znamená viac hlasov a teda aj percent. Rast hlasov počas môjho predsedovania je súčasťou nášho príbehu a mojej osobnej odpovede. Keď som začínal na jeseň v roku 2009, KDH som našiel s deviatimi poslancami. Výsledkom z volieb bolo posledné. Voľby nás posunuli na štvrté miesto a pridali 25 000 hlasov na úroveň 215 000. Nepríjemné predčasné voľby, ktoré nemuseli byť, nás posunuli na druhé miesto, pričom nám pribudlo 10 000 hlasov. 225 000 hlasov je náš súčasný záväzok – obhájiť a rozšíriť. KDH je dnes tímové, profesionálne a personálne pripravené na oveľa väčší diel zodpovednosti, či v oblasti silovej, sociálnej, alebo ekonomickej.
Ten číselný výsledok by mal byť aký?
KDH má naviac. To znamená účasť vo vláde. Dvojciferný výsledok, ktorý by bol logickým pokračovaním posledných rokov, keďže sme sa štyrikrát presadili na druhom mieste vo voľbách, nie v prieskumoch. KDH skončilo druhé v parlamentných, komunálnych, regionálnych i eurovoľbách. V troch malo dvojciferný výsledok. Chceme to preniesť aj na národnú úroveň. Je čas to dokázať. Máme na kandidátke mladých aj skúsených ľudí, ktorým záleží na hodnotách domova, života a rodiny, ktorí vnímajú politiku ako službu vo verejnom záujme a sú odhodlaní zápasiť o spravodlivé a vyspelé Slovensko. A symbolická 17-ka nás spája s Novembrom’89 i s prvými slobodnými voľbami. Prvé volebné číslo KDH bolo 17. A boli to úspešné voľby. Mnohé strany sú už odvtedy v histórii, my kráčame s ľuďmi a so Slovenskom ďalej. Napriek všetkým problémom to je úspešný, poučný a povzbudivý príbeh.
